Novi Sad žije Warholom a slovenským post pop-artom

Andy Warhol a post pop-art na Slovensku – realita minulosti, minulosť v prítomnosti.
V čase, keď aj na Slovensku nám pomaly dochádza, že „artikel“ značky Andy Warhol je svetovým pojmom nielen v novodobých dejinách umenia, ale aj v kultúre vôbec, záujem o diela tohto umelca vo svete neuveriteľne rastie ďalej. Jarné aukcie svetových aukčných siení zaznamenávajú až 200% nárast cien niektorých diel Andyho Warhola a svetové galérie sa doslova predbiehajú v realizácii výstav tohto geniálneho umelca postmodernej doby.

Od 25.04. do 25.05.2006 srbské mesto Novi Sad žije výstavami, filmami, akciami venovanými 15. výročiu vzniku MMUAW v Medzilaborciach a blížiacemu sa 20. výročiu úmrtia Andyho Warhola. V kurátorskej koncepcii Mgr. Martina Cubjaka. Dr. Michala Bycka, PhD., Mgr. Daniela Brogyányiho (Slovensko), Mgr.Art. Jaroslava Supeka, Dr. Savu Stepanova (Srbsko a Čierna Hora) verejnosť má možnosť vidieť doposiaľ takmer nevystavované diela A. Warhola, artefakty a dokumenty o jeho pôvode, dokumentárne fotografie a filmy o živote a tvorbe umelca a pod. Súčasťou projektu je aj srbská premiéra filmu Absolut Warhola od režiséra Stanislawa Muchu, medzinárodná mail-artová výstava HOMAGE ANDY WARHOL a konfrontačná výstava post pop-art na Slovensku a v Srbsku a Čiernej Hore. Výstavu otvorila riaditeľka MMUAW Mgr.Valika Maďarová a kurátor MMUAW Mgr. Martin Cubjak. V projekte sa prezentujú dokumenty a ciele projektu Warhol City, ktoré zahájil predseda Rusínskej obrody na Slovensku Vladimír Protivňák, pracovník MsÚ v Medzilaborciach.

Napriek veľkému záujmu o Andyho Warhola je úspešná aj výstava „Post pop-art na Slovensku – realita v minulosti, minulosť v prítomnosti. O čo ide?

Možno by bolo zlomyseľné a zavádzajúce konštatovať, že minulý systém mal až takú moc, ktorá by úplne paralyzovala slovenské umenie v kontexte s ontogenézou umenia vo svete. Napriek sile ideológie predsa len vývoj umenia nezaspal na vavrínoch, pokračoval a pokračuje dodnes. To, že mnohí minulou politickou formáciou „neatestovaní“ umelci sa dnes prezentujú ako „new art“, nie je nič nové, a v podstate je to prezentácia živého vývoja rokov 60. - 90. minulého storočia na Slovensku, aj keď nie zriedka sme svedkami toho, že do kategórie bývalého underground sa dnes „paskujú“ aj v socializme celkom úspešní a preferovaní umelci. Ono, zameniť kosák a kladivo za kríž je primálo na to, aby som sa stal „kolegom“ Cageho, Kaprova, Warhola... Chvála Bohu, že aj percipient túto kamufláž niektorých umelcov jasne identifikuje, a čo je najpozoruhodnejšie, práve mladá a stredná generácia umelcov sa v hľadaní vlastnej umeleckej pravdy a identity vracia späť a poznaním a výsledkami úsilia umelcov v druhej polovici 20. storočia hľadá svoj „odrazový kreatívny mostík“. Nech už je to v podobe výtvarných alebo nevýtvarných výrazových foriem.

Andy Warhol, i keď „legálne“, je iba posledných 20 rokov „naším“ človekom, v podstate mal vplyv aj keď na malú skupinu umelcov už v rokoch šesťdesiatych minulého storočia. Dnes sa stáva „mecenášom“ nápadov a hľadania post pop-artovej nielen vizuálnej, ale aj kreatívnej a filozofickej pravdy u mnohých mladých a strednej generácie umelcov.

Prvým „porevolučným“ pokračovateľom odkazu Andyho Warhola na Slovensku, posunutým do roviny vlastnej filozofie i podoby post pop-artu, je Daniel Brogyányi. Tento umelec „zľahčuje“ umenie post pop-artu tak produktívne a tematicky bohato, že je vizuálnou „tvárou“ satirika, benevolenta, kritika, umelca a kurátora, „servíruje“ širokospektrálny post pop-art zrkadlovito k podobe status quo dnešného života spoločnosti i jedinca. Na rozdiel od Dana Meluzina „nemedituje“ a netrápi sa nad nekonečným filozofovaním podstaty „bytia“ a pravdy umenia, ale „produkuje“ svoje obrazy ako fiktívny zamestnanec Warholovej Factory. A darí sa mu to.

Svetozár Mydlo, „starý pán“ satiry a kresleného humoru konečne „vybalil“ aj iný rozmer svojho kreatívneho pôsobenia v umení. A konfrontujúc jeho dielo s dielom mladších a mladých post pop-artistov na Slovensku sa percipient iba utvrdzuje, že kontinuita 60. rokov minulého storočia sa nepreťala, skryto sa odhaľuje, nové sa porovnáva, hľadané sa nachádza..., proste ide to ďalej.

R. Lichtenstein odišiel ani čoby len tušil, že zanecháva na tomto svete v dobrom zmysle slova (!) „telegónov“ v podobe J. G. Danglárovej tvorby, ktorá identifikuje pozadie slávneho pop-artistu, ale zároveň jasne dáva najavo prítomnosť novej tváre a prístupu k vlastnej tvorbe. Je to tvár výrazu, ktorá nenesie v sebe iba Warholom „prekliaty“ povrch, ale „lezie“ to ďaleko pod neho, do hĺbky. Podobne ako Žirkovej „hyperrealizmus“, ktorý koketuje s dobou „krízy“ expresívneho abstrakcionizmu a narastaním chuti po realistickej maľbe, nedá sa jej odoprieť vlastná filozofická i vizuálna identita, prítomnosť hĺbky citu nielen pre detail ako taký, ale aj pre jeho význam.

„Bol by som rád, keby všetci ľudia mysleli rovnako, keby moje obrazy vytvárali iní umelci aj po mojej smrti. Tak by mohol byť umelcom každý.“, povedal tajuplne a zavádzajúco Andy Warhol, aby iritoval odbornú i laickú verejnosť, aby upozornil na fakt, že umenie nie je duchovný produkt uzatvorený medzi štyri steny ateliéru alebo výstavnej siene, ale je to forma, spôsob komunikácie všade, s každým a o čomkoľvek. Pre súčasné slovenské výtvarné umenie umelci post pop-artu sú stále akosi zaškatuľkovaní, akoby „voľnomyšlienkári“, ktorým nejde o hlbšiu podstatu tvorby a pod. Je to O.K. Ak sa stanú súčasťou zabehnutého davu a noriem akademikov, „obeťou“ filozofických recenzií, meditácií o podstate a význame umenia, je viac ako isté, že nám znovu na istý čas „ujde vlak“. Komunisti kedysi tvrdili, že „ ...umenie patrí ľudu.“ A to spoločenstvo nazvané „ľud“ je tak rozmanité, že sa do neho „zmestí“ aj „produkt“ kreatívnej spôsobilosti post pop-artistov. Keď Rolling Stones „burácajú“ na megakoncertoch akoby boli „boom“ súčasnosti, nasleduje ich nespočetné množstvo mladých hudobníkov a spevákov, prečo by to nemohlo byť podobne aj vo vizuálnom umení. Post pop-art na Slovensku funguje. Možno sa onedlho objaví aj nový termín „post big beat“ alebo „post rock and roll“ a pod. Radšej nech je „post“, ako „nič“ alebo falošné „new“.

Vedenie MMUAW v Medzilaborciach zároveň oznamuje, že v expozíciách múzea nie je plný počet diel umelca, pretože diela sú na spomínanej výstave, preto vstupné do múzea je o 50% nižšie.

Dr. Michal Bycko, PhD.
šéfkurátor MMUAW