Nový dekan Pravoslávnej bohosloveckej fakulty PU v Prešove

28.06.2019


1.júla 2019 sa ujme funkcie nový dekan našej Pravoslávnej bohosloveckej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove prot. doc. ThDr. Štefan Pružinský, PhD., ktorý v tejto pozícii po ôsmich rokoch vystriedá prot. prof. ThDr. Jána Šafina, PhD. Slávnostná inaugurácia nového dekana sa konala 24. júna 2019 na pôde fakulty. Dovoľte, aby sme Vám ho v krátkosti predstavili.

Stručný životopis:
prot. doc. ThDr. Štefan Pružinský, PhD.,narodený 3. septembra 1974 v Levoči, ženatý, 5 detí.

Štúdium:
1988-1992  Stredná priemyselná škola elektrotechnická v Prešove, odbor: Zariadenia silnoprúdovej elektrotechniky;
1992-1997 Pravoslávna bohoslovecká fakulta Prešovskej univerzity v Prešove, odbor: Pravoslávna teológia;
1993-1997 Štátna jazyková škola Prešov, štúdium anglického jazyka;
1995-1996 Filozofická fakulta Aristotelovej univerzity v Thessalonikách v Grécku, štúdium gréckej jazyka.

Kvalifikácia:
V študijnom odbore pravoslávna teológia mu boli priznané:
14.9.2000 vedecko-akademická hodnosť „Philosophiae doctor“ PhD.
10. 4. 2003 akademický titul „Doktor teológie“ ThDr.
15. 11. 2011 vedecko-pedagogický titul „docent“, doc.

Priebeh pracovných pomerov:
14. 4. 1997 – 6. 7. 1997 diakon Pravoslávnej cirkevnej obce v Prešove;
7. 7. 1997 – 30. 9. 1997 pomocný duchovný Pravoslávnej cirkevnej obce v Prešove;
Od 1. 3. 1998 duchovný správca Pravoslávnej cirkevnej obce Spišská Nová Ves;
Od 1. 5. 1998 rôzne pozície na Pravoslávnej bohosloveckej fakulte PU v Prešove.
Nový otec dekan pre náš časopis poskytol krátky rozhovor, ktorý si v nasledujúcich riadkoch môžete prečítať.



Aká bola Vaša životná púť k duchovenskej službe?

Srdečne pozdravujem všetkých čitateľov Odkazu sv. Cyrila a Metoda. Moja cesta k duchovenskej službe sa začala tak, ako asi u všetkých kňazov, čiže pri bohoslužbách v chráme. Narodil som sa v Levoči, no na levočský chrám si pamätám iba málo, pretože už v mojich šiestich rokoch sme sa presťahovali do Prešova, kde som prežil väčšinu svojho detstva aj študentských čias. V prešovskom chráme sa mi veľmi páčilo. Okrem modlitieb a piesní má najviac oslovila takmer každodenná prítomnosť v chráme niektorých ľudí, vrátane ich detí alebo vnúčat. Bolo tu vždy príjemne a pekne. Počas strednej školy som začal uvažovať o štúdiu na našej bohosloveckej fakulte a postupne aj o kňazskej službe. Keďže som vedel, že na takúto službu je potrebné v prvom rade Božie povolanie, veľmi príjemne ma potešilo povolanie k štúdiu na PBF zo strany dvoch duchovných pri spovedi v prešovskom chráme. K chirotónii na diakona ma povolal vladyka Nikolaj ku koncu piateho ročníka a na kňaza som bol vysvätený približne o tri mesiace cez prázdniny.

Ako si spomínate na svoje štúdium na Pravoslávnej bohosloveckej fakulte?

Na fakulte som prežil veľmi pekné roky v príjemnom kolektíve. Mojimi spolužiakmi boli okrem iných aj viacerí dnešní pravoslávni kňazi na Slovensku a v Poľsku, matušky a dokonca aj Jeho Vysokopreosvietenosť Paisij, arcibiskup przemysko-gorlický v Poľsku, ktorý s nami v prvom ročníku študoval ešte ako mních v dennej forme štúdia, v ďalších ročníkoch už externe. Boli to roky veľkého duchovného zápalu pre kresťanstvo v celej spoločnosti, ale najmä v Cirkvi. Takmer všetci vtedajší študenti dnes žijú a slúžia v Cirkvi rôznym spôsobom. Na fakulte sme sa spoznali aj s mojou matuškou, s ktorou sme sedeli v lavici vedľa seba a tešili sa jeden z druhého, aj z budúcej služby v Cirkvi.

V čom sú dnešní študenti pravoslávneho bohoslovia iní, ako to bolo za Vašich študentských čias?

Nemám dojem, žeby boli veľmi iní, je ich len oveľa menej. Aj medzi dnešnými študentmi a študentkami našej fakulty sú krásni a veľmi zaujímaví ľudia, pre ktorých je Cirkev najväčšou záľubou a služba Bohu zmyslom života.

Čo je podľa Vás najdôležitejšie, aby študenti našej fakulty vedeli po jej absolvovaní?

Najdôležitejšie je, aby vedeli milovať Boha a ľudí. Aby vedeli slúžiť Cirkvi a svetu celým svojím bytím, najmä srdcom. Ak to tak s Božou pomocou bude, nemusíme sa o Cirkev báť.

Aké je podľa Vás miesto Pravoslávnej bohosloveckej fakulty v dnešnej dobe na Slovensku?

Naša fakulta je jediná pravoslávna fakulta na Slovensku aj v celej strednej Európe. Vychováva kňazov, teológov a sociálnych pracovníkov nielen pre Pravoslávnu cirkev na Slovensku, ale aj pre viaceré pravoslávne eparchie v našom okolí. Mnohí naši absolventi našli uplatnenie aj v svetských organizáciách, firmách, štátnej správe a v sociálnych zariadeniach. Na fakulte absolvovali doktorandské štúdium a rigorózne konanie študenti zo Slovenska, Ukrajiny, Ruska, Maďarska, Českej republiky, Poľska, Grécka, Bulharska, Gruzínska a iných krajín sveta. Ich dizertačné a rigorózne práce sú v absolútnej väčšine prípadov mimoriadne prínosné diela, ktoré po publikovaní prinášajú užitočné a zaujímavé poznanie po celom svete.

Aké sú súčasné problémy, s ktorými sa musí vedenie fakulty vyrovnať?

Problémom je, že financovanie v našom školstve do značnej miery závisí od počtu študentov a my sme sa už dostali do stavu, že pri našom terajšom počte študentov prestala byť fakulta finančne sebestačná. Ďalším problémom je, že napriek veľkému úsiliu všetkých zainteresovaných sa nám nepodarilo získať vlastných docentov a profesorov vo všetkých študijných odboroch, v ktorých prebieha výučba.

Kde by ste chceli fakultu priviesť ako dekan po skončení Vášho funkčného obdobia?

Chcel by som s Božou pomocou nadviazať na dobrú prácu svojich predchodcov a krok za krokom viesť fakultu k jej ešte lepšiemu fungovaniu, stabilizácii a posilneniu. Budem veľmi rád, ak sa mi podarí prispieť k vytvoreniu pokojného a Bohom požehnaného prostredia pre prácu našich pedagógov a štúdium našich študentov. Chcel by som dosiahnuť akreditáciu nových zaujímavých študijných programov, ktoré by zväčšili zaujímavosť štúdia na fakulte pre širšie spektrum záujemcov z prostredia Cirkvi aj mimo nej. A čo je podľa mňa najdôležitejšie, chcel by som prispieť k tesnejšiemu prepojeniu našej fakulty s našou Cirkvou, s jej veriacimi, aj s širšou verejnosťou tak, aby sa naša fakulta pre nás všetkých stala viac bližšou, viac milovanejšou a viac cennejšou. V tomto vás všetkých prosím o pomoc, porozumenie a Vaše sväté modlitby.

Za poskytnutý rozhovor ďakuje a veľa Božej pomoci v neľahkej práci želá
prot. Peter Soroka
 
Zdroj:
https://orthodox.sk/novy-dekan-pravoslavnej-bohosloveckej-fakulty-pu-v-presove/

Aktuality

Zobraziť všetky
04.05.2025

Zabudnutý Cibere

Pozvánka Slovenské národné múzeum – Múzeum rusínskej kultúry v Prešove Vás srdečne pozýva na prednáškové popoludnie spojené s besedou na tému druhej svetovej vojny a nepoznaných či zabudnutých osudov rusínskych osobností, ktoré sa v n…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
30.04.2025

Dve percentá, jeden spoločný cieľ 

Podporte nás 2 % z vašich daní a buďte súčasťou nášho úsilia o zachovanie a šírenie neznámej histórie Rusínov.  Vaša podpora je pre nás cenná – ďakujeme za dôveru! Notársky centrálny register určených právnických osôb Informácie o určenej…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
29.04.2025

Rok rusínskeho jazyka môže byť výzva aj pre umelú inteligenciu

Ako sa z rusínskeho dialektu stala literárna reč, prečo je rusínčina spomedzi východoslovanských jazykov najtvrdšia, ale aj o tom, kedy rusínsky jazyk objaví umelá inteligencia, sa zhovárame s Ľubou Kráľovou, riaditeľkou Slovenského národného mú…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
29.04.2025

Hoďmaš: Obrodenie rusínskeho národa na Ukrajine 

Dejiny Podkarpatskej Rusi kap. 24 Diskriminácia rusínskeho národa na Ukrajine  История республики Подкарпатская Русь  24. Дискриминация русинской нации в Украине  po rusky TU Najvyššia rada (parlament) suverénnej Ukrajiny prijal…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
29.04.2025

Pred 110 rokmi sa narodil Pavel Cibere

PORTRÉTY LIDÍ ZAVLEČENÝCH DO SOVĚTSKÉHO SVAZU PO SKONČENÍ 2. SVĚTOVÉ VÁLKY Pavel Cibere (1914 - 1972) Zatčen 10. září 1947 Vězněn 1947–1956: Moskva (Lefortovo), Dubravlag Pavel Cibere se narodil 5. dubna* 1914 v obci Zaluž nedaleko M…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
28.04.2025

Akce P – likvidace řeckokatolické církve v Československu

Příběh Ivana Ljavince a Jána Eugena Kočiše autor: Adam Drda Řeckokatolická církev je svéráznou součástí katolického společenství. Uchovává tradice a zvláštnosti východního křesťanství a zároveň bezvýhradně uznává primát římského papeže. Vz…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej

Naše obce

Zobraziť galérie

Ujko Vasyľ


Mudrota malyňkoj Marčiky:
-Kiď sja mamka smije zos ňaňkovych smiškiv, značyť - u nas hosty...
Zobraziť viac
Náhľad publikácie

Československý svět v Karpatech

Československý svet v Karpatoch

Čechoslovackyj svit v Karpatach

Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať