Nový dekan Pravoslávnej bohosloveckej fakulty PU v Prešove
1.júla 2019 sa ujme funkcie nový dekan našej Pravoslávnej bohosloveckej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove prot. doc. ThDr. Štefan Pružinský, PhD., ktorý v tejto pozícii po ôsmich rokoch vystriedá prot. prof. ThDr. Jána Šafina, PhD. Slávnostná inaugurácia nového dekana sa konala 24. júna 2019 na pôde fakulty. Dovoľte, aby sme Vám ho v krátkosti predstavili.
Stručný životopis:
prot. doc. ThDr. Štefan Pružinský, PhD.,narodený 3. septembra 1974 v Levoči, ženatý, 5 detí.
Štúdium:
1988-1992 Stredná priemyselná škola elektrotechnická v Prešove, odbor: Zariadenia silnoprúdovej elektrotechniky;
1992-1997 Pravoslávna bohoslovecká fakulta Prešovskej univerzity v Prešove, odbor: Pravoslávna teológia;
1993-1997 Štátna jazyková škola Prešov, štúdium anglického jazyka;
1995-1996 Filozofická fakulta Aristotelovej univerzity v Thessalonikách v Grécku, štúdium gréckej jazyka.
Kvalifikácia:
V študijnom odbore pravoslávna teológia mu boli priznané:
14.9.2000 vedecko-akademická hodnosť „Philosophiae doctor“ PhD.
10. 4. 2003 akademický titul „Doktor teológie“ ThDr.
15. 11. 2011 vedecko-pedagogický titul „docent“, doc.
Priebeh pracovných pomerov:
14. 4. 1997 – 6. 7. 1997 diakon Pravoslávnej cirkevnej obce v Prešove;
7. 7. 1997 – 30. 9. 1997 pomocný duchovný Pravoslávnej cirkevnej obce v Prešove;
Od 1. 3. 1998 duchovný správca Pravoslávnej cirkevnej obce Spišská Nová Ves;
Od 1. 5. 1998 rôzne pozície na Pravoslávnej bohosloveckej fakulte PU v Prešove.
Nový otec dekan pre náš časopis poskytol krátky rozhovor, ktorý si v nasledujúcich riadkoch môžete prečítať.
Aká bola Vaša životná púť k duchovenskej službe?
Srdečne pozdravujem všetkých čitateľov Odkazu sv. Cyrila a Metoda. Moja cesta k duchovenskej službe sa začala tak, ako asi u všetkých kňazov, čiže pri bohoslužbách v chráme. Narodil som sa v Levoči, no na levočský chrám si pamätám iba málo, pretože už v mojich šiestich rokoch sme sa presťahovali do Prešova, kde som prežil väčšinu svojho detstva aj študentských čias. V prešovskom chráme sa mi veľmi páčilo. Okrem modlitieb a piesní má najviac oslovila takmer každodenná prítomnosť v chráme niektorých ľudí, vrátane ich detí alebo vnúčat. Bolo tu vždy príjemne a pekne. Počas strednej školy som začal uvažovať o štúdiu na našej bohosloveckej fakulte a postupne aj o kňazskej službe. Keďže som vedel, že na takúto službu je potrebné v prvom rade Božie povolanie, veľmi príjemne ma potešilo povolanie k štúdiu na PBF zo strany dvoch duchovných pri spovedi v prešovskom chráme. K chirotónii na diakona ma povolal vladyka Nikolaj ku koncu piateho ročníka a na kňaza som bol vysvätený približne o tri mesiace cez prázdniny.
Ako si spomínate na svoje štúdium na Pravoslávnej bohosloveckej fakulte?
Na fakulte som prežil veľmi pekné roky v príjemnom kolektíve. Mojimi spolužiakmi boli okrem iných aj viacerí dnešní pravoslávni kňazi na Slovensku a v Poľsku, matušky a dokonca aj Jeho Vysokopreosvietenosť Paisij, arcibiskup przemysko-gorlický v Poľsku, ktorý s nami v prvom ročníku študoval ešte ako mních v dennej forme štúdia, v ďalších ročníkoch už externe. Boli to roky veľkého duchovného zápalu pre kresťanstvo v celej spoločnosti, ale najmä v Cirkvi. Takmer všetci vtedajší študenti dnes žijú a slúžia v Cirkvi rôznym spôsobom. Na fakulte sme sa spoznali aj s mojou matuškou, s ktorou sme sedeli v lavici vedľa seba a tešili sa jeden z druhého, aj z budúcej služby v Cirkvi.
V čom sú dnešní študenti pravoslávneho bohoslovia iní, ako to bolo za Vašich študentských čias?
Nemám dojem, žeby boli veľmi iní, je ich len oveľa menej. Aj medzi dnešnými študentmi a študentkami našej fakulty sú krásni a veľmi zaujímaví ľudia, pre ktorých je Cirkev najväčšou záľubou a služba Bohu zmyslom života.
Čo je podľa Vás najdôležitejšie, aby študenti našej fakulty vedeli po jej absolvovaní?
Najdôležitejšie je, aby vedeli milovať Boha a ľudí. Aby vedeli slúžiť Cirkvi a svetu celým svojím bytím, najmä srdcom. Ak to tak s Božou pomocou bude, nemusíme sa o Cirkev báť.
Aké je podľa Vás miesto Pravoslávnej bohosloveckej fakulty v dnešnej dobe na Slovensku?
Naša fakulta je jediná pravoslávna fakulta na Slovensku aj v celej strednej Európe. Vychováva kňazov, teológov a sociálnych pracovníkov nielen pre Pravoslávnu cirkev na Slovensku, ale aj pre viaceré pravoslávne eparchie v našom okolí. Mnohí naši absolventi našli uplatnenie aj v svetských organizáciách, firmách, štátnej správe a v sociálnych zariadeniach. Na fakulte absolvovali doktorandské štúdium a rigorózne konanie študenti zo Slovenska, Ukrajiny, Ruska, Maďarska, Českej republiky, Poľska, Grécka, Bulharska, Gruzínska a iných krajín sveta. Ich dizertačné a rigorózne práce sú v absolútnej väčšine prípadov mimoriadne prínosné diela, ktoré po publikovaní prinášajú užitočné a zaujímavé poznanie po celom svete.
Aké sú súčasné problémy, s ktorými sa musí vedenie fakulty vyrovnať?
Problémom je, že financovanie v našom školstve do značnej miery závisí od počtu študentov a my sme sa už dostali do stavu, že pri našom terajšom počte študentov prestala byť fakulta finančne sebestačná. Ďalším problémom je, že napriek veľkému úsiliu všetkých zainteresovaných sa nám nepodarilo získať vlastných docentov a profesorov vo všetkých študijných odboroch, v ktorých prebieha výučba.
Kde by ste chceli fakultu priviesť ako dekan po skončení Vášho funkčného obdobia?
Chcel by som s Božou pomocou nadviazať na dobrú prácu svojich predchodcov a krok za krokom viesť fakultu k jej ešte lepšiemu fungovaniu, stabilizácii a posilneniu. Budem veľmi rád, ak sa mi podarí prispieť k vytvoreniu pokojného a Bohom požehnaného prostredia pre prácu našich pedagógov a štúdium našich študentov. Chcel by som dosiahnuť akreditáciu nových zaujímavých študijných programov, ktoré by zväčšili zaujímavosť štúdia na fakulte pre širšie spektrum záujemcov z prostredia Cirkvi aj mimo nej. A čo je podľa mňa najdôležitejšie, chcel by som prispieť k tesnejšiemu prepojeniu našej fakulty s našou Cirkvou, s jej veriacimi, aj s širšou verejnosťou tak, aby sa naša fakulta pre nás všetkých stala viac bližšou, viac milovanejšou a viac cennejšou. V tomto vás všetkých prosím o pomoc, porozumenie a Vaše sväté modlitby.
Za poskytnutý rozhovor ďakuje a veľa Božej pomoci v neľahkej práci želá
prot. Peter Soroka
Zdroj:
https://orthodox.sk/novy-dekan-pravoslavnej-bohosloveckej-fakulty-pu-v-presove/
Aktuality
Zobraziť všetky04.05.2025
Zabudnutý Cibere
Pozvánka
Slovenské národné múzeum – Múzeum rusínskej kultúry v Prešove Vás srdečne pozýva na prednáškové popoludnie spojené s besedou na tému druhej svetovej vojny a nepoznaných či zabudnutých osudov rusínskych osobností, ktoré sa v n…
30.04.2025
Dve percentá, jeden spoločný cieľ
Podporte nás 2 % z vašich daní a buďte súčasťou nášho úsilia o zachovanie a šírenie neznámej histórie Rusínov.
Vaša podpora je pre nás cenná – ďakujeme za dôveru!
Notársky centrálny register určených právnických osôb
Informácie o určenej…
29.04.2025
Rok rusínskeho jazyka môže byť výzva aj pre umelú inteligenciu
Ako sa z rusínskeho dialektu stala literárna reč, prečo je rusínčina spomedzi východoslovanských jazykov najtvrdšia, ale aj o tom, kedy rusínsky jazyk objaví umelá inteligencia, sa zhovárame s Ľubou Kráľovou, riaditeľkou Slovenského národného mú…
29.04.2025
Hoďmaš: Obrodenie rusínskeho národa na Ukrajine
Dejiny Podkarpatskej Rusi
kap. 24 Diskriminácia rusínskeho národa na Ukrajine
История республики Подкарпатская Русь
24. Дискриминация русинской нации в Украине
po rusky TU
Najvyššia rada (parlament) suverénnej Ukrajiny prijal…
29.04.2025
Pred 110 rokmi sa narodil Pavel Cibere
PORTRÉTY LIDÍ ZAVLEČENÝCH DO SOVĚTSKÉHO SVAZU PO SKONČENÍ 2. SVĚTOVÉ VÁLKY
Pavel Cibere (1914 - 1972)
Zatčen 10. září 1947
Vězněn 1947–1956: Moskva (Lefortovo), Dubravlag
Pavel Cibere se narodil 5. dubna* 1914 v obci Zaluž nedaleko M…
28.04.2025
Akce P – likvidace řeckokatolické církve v Československu
Příběh Ivana Ljavince a Jána Eugena Kočiše
autor: Adam Drda
Řeckokatolická církev je svéráznou součástí katolického společenství. Uchovává tradice a zvláštnosti východního křesťanství a zároveň bezvýhradně uznává primát římského papeže. Vz…
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
Mudrota malyňkoj Marčiky:
-Kiď sja mamka smije zos ňaňkovych smiškiv, značyť - u nas hosty...

Československý svět v Karpatech
Československý svet v Karpatoch
Čechoslovackyj svit v Karpatach
Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať