O čo ide Orbánovi na Ukrajine?

Budapešť pravdepodobne nestojí o zmenu hraníc, hodí sa jej však v prospech Moskvy vyvolávať neistotu. Kyjev im k tomu vlastným nacionalizmom poskytuje vítanú zámienku.

Maďarsko už viac ako rok blokuje euroatlantickú integráciu Ukrajiny. Na zasadaniach NATO pravidelne hlasuje proti rozširovaniu spolupráce s Kyjevom a rovnako tak postupuje i v rámci Európskej únie. Ukrajina zase odmieta akreditovať nového maďarského veľvyslanca v Kyjeve, podľa nej totiž ide o diplomata známeho svojimi proruskými postojmi.

Za provokáciu v Kyjeve podľa týždenníka HVG považujú to, ako Maďarsko vo svojej anglickojazyčnej žiadosti o udelenie súhlasu s novým veľvyslancom uviedlo meno jeho rodného mesta. To zhodou okolností leží na Podkarpatskej Rusi v dnešnej Ukrajine a v žiadosti ho uviedli v maďarskej verzii ako Bereg­szász, a nie v medzinárodne prijímanom ukrajinskom variante Beregovo (slov. Berehovo).

Ukrajina zo svojho územia vypovedala maďarského konzula v Berehove. Na verejnosť sa dostala videonahrávka zachytávajúca príslušníkov maďarskej menšiny z Ukrajiny, ktorí na konzuláte skladajú prísahu vernosti spojenú so získaním druhého – maďarského – štátneho občianstva.

Konzul dotyčných priamo upozorňuje, aby svoje maďarské občianstvo zatajili a vyhli sa tak postihu ukrajinských úradov. A tým ich vlastne vyzýva na porušovanie platných ukrajinských zákonov.

Ukrajinské nacionalistické organizácie zverejnili zoznamy príslušníkov menšín s dvojakým občianstvom a niektorí z nich potom boli vystavení šikanovaniu a útokom. Mnohí ukrajinskí Maďari sa sťažovali na zastrašovanie zo strany ukrajinských úradov a tajných služieb, často údajne len preto, lebo získali nejakú kultúrnu alebo ekonomickú dotáciu z Maďarska.

Maďarsko v odvete vypovedalo vyššie postaveného ukrajinského diplomata. A určite nebola náhoda, že tento krok maďarský minister zahraničia Péter Szíjjártó oznámil práve počas jednej zo svojich pravidelných návštev v Moskve, keď stál po boku ruského kolegu Sergeja Lavrova.

Spor sa začal školským zákonom
Aktuálny konflikt medzi Budapešťou a Kyjevom sa však nezačal tým, ako sa občas uvádza aj v slovenských médiách, že Maďarsko v rámci Orbánovho takzvaného dvojakého občianstva rozdáva svoje pasy (a tým aj pasy Európskej únie) krajanom v susedných štátoch.

Niežeby masové rozdávanie občianstva bolo v poriadku. A niežeby to Orbán nerobil zo sebeckých dôvodov a okrem nových voličov pre svoju stranu Fidesz by sa tým skutočne nesnažil získať aj politický vplyv v susedných krajinách.

Ukrajinský postoj je však vo veci občianstva trochu pokrytecký. Ukrajinské zákony síce dvojaké občianstvo nedovoľujú a teraz sa dokonca uvažuje o tom, že by sa za dvojaké občianstvo zaviedli aj sankcie. Proti sprísneniu legislatívy však v Kyjeve lobujú mnohí. Ďalšie občianstvo okrem ukrajinského má okrem azda každého oligarchu odhadom asi polovica poslancov kyjevského parlamentu a veľa politikov.

Aktuálny spor vypukol ešte v roku 2016, keď Ukrajina začala pripravovať novelizáciu školského zákona, a pokračoval po tom, ako bol vlani nový zákon prijatý. Ukrajina pritom ignorovala nielen protesty Maďarska (Poľska, Rumunska atď.), ale napríklad aj odporúčania Benátskej komisie, právneho poradného orgánu Rady Európy.

Zákon totiž počíta s tým, že sa od roku 2020 od vyšších tried základných škôl v podstate zruší výučba v menšinových jazykoch a všetky predmety sa budú učiť len v štátnom jazyku, čiže v ukrajinčine.

Zákon síce pripúšťa možnosť výnimiek pre jazyky používané v Európskej únii, výučba v materinskom jazyku by však nemala byť privilégiom udeľovaným podľa ľubovôle úradu, ale zákonom garantovaným právom menšín.

Zákon je v tomto bode skutočne a nefalšovane nacionalistický a diskriminačný a, žiaľ, zapadá do dlhšej série podobných krokov a pokusov ukrajinských vlád. Ukrajina ním porušuje svoje medzinárodné záväzky vrátane základne bilaterálnej zmluvy s Maďarskom.

Vedľajšie obete vojny s Ruskom
Ukrajina je fakticky vo vojne so svojím susedom, ktorý okupuje veľkú časť jej územia a robí to pod zámienkou ochrany práv tamojšej ruskej menšiny. Je pochopiteľné, že Kyjev mnohé veci vníma hlavne cez optiku konfliktu s Ruskom a cez optiku stáročia trvajúcej a často násilnej rusifikácie, ktorej boli Ukrajinci vystavení.

Aj nový školský zákon je namierený proti mnohomiliónovej ruskej alebo ruskojazyčnej menšine (v ukrajinských podmienkach to nemusí byť to isté). Ukrajinskí Maďari, Poliaci či Rumuni sú len vedľajšou obeťou ukrajinsko-ruského konfliktu a na rozdiel od Rusov môžu dostať zo zákona výnimku.

Lenže podľa Benátskej komisie je problémom aj to, že zákon robí rozdiel medzi menšinami, niektoré sa môžu povinnej výučbe iba v ukrajinčine vyhnúť a iné nie. Nehovoriac o tom, že aj ruská menšina má na výučbu vo svojom jazyku právo.

Ak sa jej to Kyjev (opäť) snaží zakázať, iba tým menšinu rozhnevá, lebo z nej robí spolok druhoradých občanov. Sám jej ponúka ospravedlnenie na to, aby voči Ukrajine nebola lojálna, a dáva Moskve vítanú zámienku, aby mohla útlakom menšiny zakrývať napĺňanie vlastných imperiálnych ambícií.

Hlúposť ako zámienka
Inak povedané, ukrajinská politika voči menšinám je hlúpa a krátkozraká a aj keď možno chápať pocit ohrozenia, ktorý ju motivuje, nič nerieši a situáciu iba zhoršuje.

To je však len jedna strana mince. „Maďarská vláda neiniciovala dvojstrannú dohodu s ukrajinským vedením, ale jednostranne požadovala úplné zrušenie nového školského zákona. To je úplne absurdná požiadavka, veď významná časť zákona sa vôbec nezaoberá používaním jazyka menšín,“ kritizuje postoj Budapešti bývalý minister zahraničia a liberálny politik István Szent-Iványi.

Maďarsko sa podľa neho správa oveľa horšie, ako napríklad Rumunsko, ktoré s Kyjevom rokuje a hlavne neblokuje jeho západnú integráciu, ktorá je v záujme stredoeurópskych krajín

Podobne ako pre Moskvu sú aj pre proruskú Orbánovu vládu ukrajinské chyby najmä zámienkou. Rusko sa i v nasledujúcich rokoch bude snažiť o vytvorenie nárazových zón okolo svojich hraníc a je reálne, že sa mu podarí zvrátiť situáciu vo svoj prospech, vyhlásil v lete Orbán v pravidelnom prejave na tábore Fideszu v Băile Tușnad (Tusnádfürdő), v čiastočne Maďarmi obývanej sedmohradskej časti Rumunska.

Podľa analytikov tým Orbán v podstate potvrdil nárok Ruska na Ukrajinu a dal najavo, že s tým nemá žiadny problém. Zároveň sa v okolí maďarskej vlády a od vláde blízkych nacionalistov čoraz častejšie ozývajú úvahy, že svojím postojom k menšinám Kyjev stratil morálny nárok na Podkarpatskú Rus a že bolo chybou, keď Maďarsko nevyužilo situáciu po osamostatnení Ukrajiny a nevynútilo si vrátenie tohto územia.

Maďarsko sa už teraz správa, ako keby mu Podkarpatská Rus patrila, reagoval na kroky a postoje Budapešti námestník ukrajinského ministra zahraničia Vasil Bodnara. Napriek tomu Kyjev asi nemá pravdu, ak politiku Budapešti od rozdávania pasov po masívne nalievanie peňazí maďarských daňových poplatníkov na Podkarpatskú Rus chápe a označuje ako prípravu na zmenu hraníc.

Niežeby sa mnohým v Orbánovom okolí niečo také nepáčilo, Budapešť si však uvedomuje vážne problémy, ktoré by získanie Podkarpatskej Rusi znamenalo. Od medzinárodných komplikácií až po ekonomickú záťaž v podobe menej rozvinutého a dlho zanedbávaného regiónu.

To však Budapešti nebráni v tom, aby zbytočne nespochybňovala medzinárodné postavenie Ukrajiny, nesabotovala jej cestu na Západ a nevyvolávala neistotu v celom regióne.

Okrem toho, že Orbán a spol. bojovnou rétorikou oslovujú vlastných voličov, je zjavné, že postup Budapešti vyhovuje najmä Rusku. A že je súčasťou spojenectva a vzájomného vypomáhania si medzi Putinovou diktatúrou a Orbánovým autoritárskym režimom

PETER MORVAY

Zdroj:
https://dennikn.sk/1286732/o-co-ide-orbanovi-na-ukrajine/

Foto:
Šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó víta ruského prezidenta Putina pri návšteve Maďarska. 
Zdroj – TASR/AP