O NEZNÁMYCH FAKTOCH MENOVEJ REFORMY

Menová reforma z roku 1953 je jednou z kľúčových udalostí našich novodobých dejín. Napriek tomu je stále nedostatočne objasnená. Jej výklady bývajú silne politizované, poznamenané úsilím súčasných interpretov skryť spoluvinu svojich politicky blízkych predchodcov a naopak,“ hovorí predseda Slovenskej numizmatickej spoločnosti Zbyšek Šustek. Neznáme fakty menovej reformy boli témou jeho odbornej prednášky po čas nedávnych osláv 35. výročia organizovanej numizmatiky v Humennom. V našom rozhovore sme sa sústredili na dôvody a dopady menovej reformy.

Ako sa dnes pozeráme na dôvody menovej reformy?
Dôvody reformy siahajú až do konca 30. rokov, keď v dôsledku vysokých nákladov na obranu sa začala riadená inflácia, ktorá počas vojny pokračovala v diametrálne odlišných podmienkach a s rôznou intenzitou a dynamikou priebehu na Slovensku a predovšetkým v Protektoráte. Významným míľnikom na ceste k reforme z roku 1953 boli neadekvátne stanovené východiska menovej reformy z októbra 1945, založené na ilúzii nezmenenej hodnoty domácich predvojnových záväzkov, možnosti kryť novú menu majetkom odsunutých Nemcov a splatením obrovských nemeckých dlžôb. K tomu pristúpil aj populizmus politických strán v ich zápase o voličov.
Žiadna im nedokázala povedať pravdu, že väčšina ich úspor stratila hodnotu. Definitívne riešenie sa odkladalo. Prevládala neochota anulovať väčšiu časť viazaných vkladov, pričom sa naopak pripúšťalo platiť z týchto vkladov dávky z majetku alebo sa tieto vklady benevolentne uvoľňovali, najmä v Čechách a na Morave, zo sociálnych dôvodov. Nekryté obeživo sa tak vracalo do obehu. Z viazaných vkladov vo výške cca 260 mld. Kčs ostalo v januári 1953 iba 80. mld. Kčs. Už v roku 1947 analýzy národnej banky naznačovali, že stojíme pred novou menovou reformou. Nezdravý vývoj meny prehlbovala uvoľnená mzdová politika a mzdy vyplácané na veľkom počte rozsiahlych investičných stavieb s dlhodobou návratnosťou. Po roku 1948 narúšalo hospodárstvo aj pretrhnutie tradičných obchodných väzieb, rozvrat služieb a poľnohospodárstva. Po roku 1950 sa pridali aj vysoké výdavky na obranu.

Ako to bolo s informovanosťou verejnosti?

Ako vláda čelila nezdravému vývoju?
Nadbytočnú kúpnu silu odčerpával oficiálny voľný trh. Z cenovo výhodného zásobovania na viazanom trhu sa vylučovali čoraz širšie skupiny obyvateľov. V lete 1951 sa začalo uvažovať o zrušení lístkového systému. Zvažovala sa pritom možnosť spojiť jeho zrušenie s menovou reformou, no prevážil názor reformu nerobiť. Zvrátili ho až v druhej polovici roku 1952 sovietski poradcovia, ktorí do ČSR mechanicky prenášali skúsenosti s menovou reformou v ZSSR z roku 1947 a úvahy o jej zopakovaní. Menová reforma sa začala pripravovať v októbri 1952. Padlo rozhodnutie zároveň s likvidáciou časti hotovosti a viazaných i voľných vkladov zmeniť aj hodnotu koruny tak, aby sa hladina cien a platov priblížila prvorepublikovej úrovni. Pôvodne malo ísť o pomer 10:1, nakoniec bol prijatý pomer 5:1. 300 starých Kčs sa menilo občanom za nové peniaze bez straty hodnoty t.j. v pomere 5:1, zvyšok hotovosti stratil 90% hodnoty (výmena 50:1). Menšie voľné vklady, približne do výšky jedného až dvoch priemerných platov, ostali nedotknuté (prepočet 5:1), resp. takmer nedotknuté (prepočet 6,25:1). Vyššie sa znehodnocovali progresívne. Pri najhoršom prepočte stratili tiež 90% hodnoty.

Menová reforma mala rozsiahle sociálne dopady...
Okrem priamych finančných strát spôsobených výmenou peňazí anulovala všetky viazané vklady a predvojnové poistky. KSČ tak na seba s osemročným oneskorením prevzala ódium nepopulárnych opatrení, ktoré odmietala vykonať krátko po vojne, v situácii, keď by ich ľudia pravdepodobne prijali s väčším pochopením. V roku 1953 reforma už vyznela väčšinou ako krádež a vykopala medzi obyvateľmi a vtedajšími držiteľmi moci nadlho hlbokú bariéru nedôvery. Zvlášť tvrdo boli postihnuté štyri skupiny obyvateľov: mladomanželia, ktorí nestačili využiť mladomanželské pôžičky, vysídlenci z dedín zaliatych oravskou priehradou, ktorí stratili možnosť vybudovať si vlastnými silami nové obydlie, súkromní trafikanti, ktorí stratili peniaze na prevádzku svojich živností a držitelia darexových bonov, ktoré boli vydané za valuty. Reforma sa prejavila aj poklesom počtu sobášov uzavretých v roku 1953. Do konca roku 1953 museli ľudia aj oveľa častejšie siahať na svoje úspory.
Veľa ľudí (na Slovensku cca 1300) si na dopad reformy písomne sťažovalo a žiadalo pomoc. Priaznivú odozvu však našla iba časť držiteľov mladomanželských pôžičiek a vysídlencov z Oravy.

Pýtala sa - lop -