O publikácii Osobnosti ŠARIŠA

V roku 2010 Prešovská univerzita vydala užitočnú a potrebnú  novotu - publikáciu Osobnosti Šariša, na spracovaní ktorej sa podieľal kolektív autorov v zložení: PaedDr. Patrik Derfiňák, Mgr. Marcela   Domenová, PhD., Ing. Ladislav Lysák, DrSc, a doc. PaedDr. Martin Pekár, PhD. 

Som presvedčená, že ak sa publikácia dostane do rúk verejnosti, iste   zaujme a osloví čitateľov, pretože v skratke získajú nové aj dávno zabudnuté poznatky z dejín Šariša cez jeho najstaršie osídlenie,  stredovek, novovek a cez osobnosti, ktoré ovplyvňovali vývoj Šariša v minulosti. Dr. Ladislav Lysák v doslove knihy píše: „Len málokto z nás mal   plnú predstavu, aké významné zástoje mali šarišskí rodáci i niektorí z iných oblastí Slovenska, ktorí v Šariši pôsobili v oblasti vzdelávania a   povznesenia slovenského národa z poroby duchovnej a biedy materiálnej, ktorí prinášali nové myšlienky a technológie v oblasti viacerých vedných  disciplín, svetovo významné zástoje v oblasti ekonomiky a bankovníctva, vinohradníctva, na poli výtvarného, hudobného i dramatického umenia a   duchovného aj materiálneho rozvoja v celospoločenských reláciách."

Publikácia podáva obraz 25 osobností Šariša vrátane Bardejovčanov - rodákov   alebo pôsobiacich v Bardejove, ktorí tvorili dejiny mesta. K nim patria: Leonard Stôckel (1510 - 1556), Dávid Guttgesel (1540 - 1599), Zachariáš   Zarevúcky (Zarewutius, 1605 - 1667), Ján Andraščík (1799 - 1853), Viktor Miškovský (1838 - 1909), Ľudovít Divald (1861 - 1931), Mikuláš Jordán   (1892 - 1977).

Spoznajme jedného z nich, ktorý je vo verejnosti menej známy, ale je náš:  Zachariáš Zarevúcky (1605 - 1667).  Hudobník Zachariáš Zarevúcky (Zacharias Zarewutius, Zarevutius) sa narodil   ako tretie dieťa v rodine Kristíny, dcéry správcu na panstve Brezovica a   Mateja Zarevúckeho, zemana pôvodom z Ružomberka (s predikátom  Rosenbergensis), evanjelického farára a seniora Hornotoryského seniorátu.  Z tohto manželstva pochádzalo sedem detí, medzi nimi i Zachariáš.

Zachariáš sa spolu s bratmi naskôr vzdelával v Brezovici u kantora   Melchiora Matthaeia, ale hudobné vzdelanie mohol získať aj u príbuzného svojej matky Juraja Udvarheliho, ktorý v rokoch 1615-1623 vykonával  funkciu organistu v nemeckej a slovenskej evanjelickej cirkvi v Bardejove. Z. Zarevúcky pôsobil približne po roku 1622 ako organista v Spišskej Novej  Vsi. V roku 1624 mu bola doručená ponuka, tzv. vokácia, ktorou bol prijatý bez konkurzu do funkcie bardejovského organistu nemeckej cirkvi v   evanjelickom Chráme sv. Egídia. V tejto funkcii pôsobil až do svojej smrti v roku 1667. 

Prvýkrát sa oženil v roku 1625 s Juditou, staršou vdovou po bardejovskom  richtárovi Jánovi Tarschovi, ktorá zomrela krátko po svatbe, rovnako ako ich syn Ján. Druhý sobáš s (nemenovanou) dcérou notára trinástich  spišských miest Juraja Peška v Spišskej Novej Vsi skončil rozvodom v Bardejove na synode Pentapolitany. S treťou manželkou Annou mal štyri  deti: Zachariáša (mestský organista v Levoči), Samuela, Annu a Jána, ktorý zaujal bez výberového konania otcovo miesto na poste mestského  organistu v evanjelickom Chráme sv. Egídia v Bardejove.

Vývoj umeleckej hudby v mestách ovplyvňovala škola a kostol, spojené  osobou kantora, t. j. chrámového kapelníka, hudobníka, vedúceho speváckeho zboru a učiteľa, zodpovedajúceho za hudobnú zložku v náboženskom a  verejnom živote mesta. Organista bol plateným mestským zamestnancom. Jeho ročný plat sa pohyboval okolo 78 - 79 zlatých (plus naturálie, drevo a  obilie). Nosil predpísaný odev podľa nemeckého vzoru a pri nástupe do funkcie musel zložiť prísahu. Zarevúcky bol nielen vzdelaným a  talentovaným organistom, zbehlým v hudobnej teórii a v liturgike, ale  vynikal aj ako skladateľ, zberateľ hudobných skladieb, kopista, ktorý  popri reprodukčnej činnosti sám komponoval vlastné hudobné diela,  inštrumentálne skladby. Ťažisko jeho tvorby bolo v chrámovej hudbe, ale  zaoberal sa aj svetskou hudbou. Hrával na slávnostiach, vyučoval spev,  súkromne hru na organ. Okrem toho podnikal v obchode s plátnom a pivom.

Do jeho repertoára patrili latinské a nemecké žalmy, hymny, magnifikáty,  piesne a chorály, prelúdiá či monetá. Celkovo mu možno prisúdiť 23 diel - rukopisov, resp. autografov skladieb. Evidujú sa v zbierke rukopisných i  tlačených hudobnín zo 16. - 17. storočia z Bardejova, ktorá sa od roku  1914 nachádza v Hudobnom oddelení v Széchényiho knižnici v Budapešti.  Svoje práce označoval skratkou Z. Z. O. B. (Zacharias Zarewutius Organista Bartpheldensis) alebo monogramom Z. Z. Jeho tvorbu a talent vyzdvihujú aj  súčasní muzikológovia a hudobní historici. Presiahol priemer svojej doby, ale ostal autorom regionálneho významu, keďže jeho skladby nevyšli tlačou  (napriek tomu, že v Bardejove bola tlačiareň, lokálni autori a takéto typy prác nezaručovali odbyt a zisk tlačiarom).

Úpadok polyfónnej hudby nastal koncom 17. storočia v spojitosti s novými  hudobnými prúdmi zo západu - monódiou, ale aj s politickou, hospodárskou situáciou uhorských miest, protireformáciou, úpadkom protestantských  zborov a uprednostňovaním jednohlasnej katolíckej duchovnej piesne so sprievodom organa.
 

Z publikácie Osobnosti Šariša (krátené) spracovala Mgr. Milada Lovacká