O spoločnom jazyku a občanoch druhej kategórie

O tom, že premiér Róbert Fico dokáže v akejkoľvek spoločnosti rečniť tak, aby mu to prinieslo sympatie prítomných a dokázal z toho vytĺcť politický kapitál, sme sa už presvedčili mnoho krát. A presvedčil nás už aj o tom, že dokáže hrať na nacionalistické struny, keď za jeho vlády Smer podporil vlastenecký zákon, či začal písať, zrejme s Jánom Slotom pri fľaši borovičky, novodobé slovenské mýty o starých Slovákoch a ich kráľovi Svätoplukovi, ktorého sochu demonštratívne umiestnili na Bratislavskom hrade. Čo ale predviedol vo svojom príhovore k 150. výročiu založenia Matice Slovenskej je úplne iná šálka kávy. Toto už nie je len hranie sa na dobrého vlastenca, ktorým zrejme sleduje len to, aby k sebe pritiahol voličov nacionalistickej SNS. Je to moment, ktorý spoločnosti ukazuje, aká je povaha štátu optikou Róberta Fica vo vzťahu k menšinám.

Premiér si odskočil na oslavy založenia Matice Slovenskej, kde sa v príhovore rozrečnil tak, že nielenže musel pobúriť ktoréhokoľvek príslušníka národnostnej menšiny na Slovensku, ale aj každého zdravo zmýšľajúceho človeka. Jeho reči o tom, že Slovenská republika je tu hlavne pre Slovákov, lebo oni sú štátotvorným národom je nielen nevedomosťou o tom, ako funguje moderná demokracia, ale aj neznalosť histórie územia, na ktorom sa dnes rozprestiera Slovensko. A čo je najhoršie, predseda vlády nepriamo pomenúva príslušníkov národnostných menšín ako občanov druhej kategórie. To, že v Slovenskej republike sú štátotvorným národom len Slováci a štát je tu v prvom rade pre nich, je presne taký istý nezmysel, ako povedať, že les tvoria len stromy a všetky ostatné rastliny tam síce môžu žiť, ale les by tu bol aj bez nich.

Štátotvorní sú všetci občania štátu. Všetci sme si pred zákonom rovní a všetci máme okrem tých istých povinností aj rovnaké práva. Premiér by mal rozlišovať medzi konceptom štátotvornosti a práva národov na sebaurčenie. Každý národ, ktorý dospeje do štádia vysokej vnútornej organizovanosti a má spoločnú identitu, má podľa medzinárodného práva nárok vytvoriť samostatný štát. To ale neznamená, že ten štát si národ privlastní. Štát predsa tvoria všetci, bez ohľadu na to, či sú príslušníkmi majoritného alebo minoritného obyvateľstva. Ináč by ten štát nebol dostatočne demokratický v zmysle moderného ponímania demokracie.

Navyše, ak doktor práv Fico pozná aspoň preambulu Ústavy SR, teda základného zákona, vie, že sa na nej uzniesli „národ slovenský... spoločne s príslušníkmi národnostných menšín a etnických skupín žijúcich na území Slovenskej republiky... teda my, občania Slovenskej republiky.“ Na verejnom blahu a rozvoji štátu sa podieľajú všetci občania, či už sú to Slováci, Maďari, Rusíni, Rómovia alebo Česi. Odsunúť, hoci aj nepriamo, občanov Slovenskej republiky akejkoľvek minoritnej skupiny do šuflíka s nápisom „Občania druhej kategórie“, či už to myslí vážne, alebo sa len chce Fico zapáčiť nacionalistom, je neprípustné a protiústavné. Navyše tým podporuje už aj tak zlé nálady majoritného obyvateľstva voči niektorým menšinám.

Ak Róbert Fico vidí len natiahnuté ruky menšín, ktoré vždy niečo požadujú, mal by porozmýšľať, prečo tomu tak je. Menšiny by rady nenaťahovali ruky a nedožadovali sa v jednom kuse niečoho, ak by mali zabezpečené všetky práva, ktoré im Ústava priznáva, ale ktoré im dodnes neboli splnené. A nenaťahovali by ruky ani ako žobráci pre peniaze, ak by financovanie menšín nebolo postavené na nevýhodnom dotačnom systéme, ale na priamom financovaní zo štátneho rozpočtu, ako to má zabezpečené napríklad Matica Slovenská. Zatiaľ čo Matica je v rozpočtovej kapitole Ministerstva kultúry, menšiny čakajú na dotácie aj do decembra, hoci činnosť vykazujú celý rok a musia ju mnoho krát robiť na dlh. Ale na Slovensku je to práve naopak. Namiesto toho, aby sa menšinám poskytlo to, čo už dávno mali mať, vláda Róberta Fica sa podpíše pod vlastenecký zákon, jazykový zákon, ktorý znevýhodňuje menšiny a pod zákon o dvojitom občianstve, ktorý je samozrejme účelovo namierený proti jednej národnostnej menšine.

Ale aby sme aj pánovi premiérovi objasnili na historických faktoch, kto tu je a kto nie je štátotvorný, teda štátotvorný v jeho ponímaní, vyberiem pár faktov z histórie Rusínov. Bez toho, aby sme museli vymýšľať nejakú modernú mytológiu, podobnú tej o starých Slovákoch, vieme z archeologických a historických poznatkov jasne povedať, že osídlenie Bielych Chorvátov, ktorých potomkami sú Karpatskí Rusíni, prebehlo v Karpatskej kotline, teda aj v časti východného Slovenska, omnoho skôr, ako tu boli nejakí „starí Slováci“. Čo znamená, že na tomto teritóriu sme doma a sme tu doma už okolo 15 storočí.

Ak sa Fico vyjadruje o tom, že Matica Slovenská zachránila Slovákov pred vyhynutím, treba mu pripomenúť, že v tom čase bojovali za svoje práva bok po boku Slováci spolu s Rusínmi, že niektorí Rusíni, ako napríklad Adolf Dobrjanský boli spoluzakladateľmi Matice Slovenskej a navyše, že práve Rusín Adolf Dobrjanský, ako poslanec Uhorského snemu, bojoval nielen za práva Rusínov v Uhorsku, ale aj za práva Slovákov, za čo bol zo snemu vyvedený a dvakrát prišiel o mandát, o atentátoch naňho a jeho rodinu nehovoriac.

Rusíni sa spolu s Čechmi a Slovákmi stali štátotvorným národom, keď sa so svojím pradedovským územím Podkarpatskou Rusou pričlenili k 1. Československej republike. Teda národom, ktorý podporil prvý štát, pre ktorý sa slobodne rozhodli Slováci a na základe ktorého neskôr mohla vzniknúť aj Slovenská republika. Samozrejme, tu nastala istá „dvojkoľajnosť“ Rusínov, ako to nazýva historik Ivan Pop, keď časť Rusínov žijúcich na teritóriu Podkarpatskej Rusi bola štátotvorným národom, zatiaľ čo časť Rusínov tvorila len menšinu na území Slovenska v rámci Československej republiky. To ale nič nemení na tom, že tak podkarpatskí, ako aj slovenskí Rusíni bojovali za povojnové obnovenie Československa, keď mnohí z nich, aj na dôstojníckych funkciách, zakladali Prvý československý armádny zbor v ZSSR. A napriek tomu, že ich pradedovské územie Beneš pod nátlakom Stalina poslušne odovzdal sovietom, a v Československu prebiehala 40 ročná systematická ukrajinizácia ich komunity, Rusíni na Slovensku vždy zostali lojálnymi občanmi tak Československa, ako aj Slovenskej republiky, ktorá mohla vzniknúť len vďaka tomu, že kedysi aj dedovia súčasných slovenských Rusínov podporili snahy Čechov a Slovákov.

Bez ohľadu na tieto fakty o Rusínoch, slová, ktoré vyriekol premiér Fico, a ktoré príslušníkov národnostných menšín zaradzujú medzi občanov druhej kategórie, nikto nemôže schvaľovať. Žiaden príslušník národnostnej menšiny, ale ani žiaden príslušník majority. Tieto slová totiž odporujú chápaniu moderného demokratického štátu a otvorenej občianskej spoločnosti, ktorej asi premiér tiež nerozumie, keďže ju zaplietol medzi zmes tých svojich nacionalistických chválospevov. Jedno je však isté. Slovensko a Maďarsko k sebe po poslednom Ficovom prejave na výročí Matice Slovenskej ešte asi nikdy nemali bližšie; hoci maďarský premiér Orbán rozpráva po maďarsky a slovenský premiér Fico po slovensky, v podstate hovoria spoločným jazykom.

Peter Medviď

Zdroj: www.holosy.sk