O tragickom osude dvoch rodákov spod Dukly

Pri príležitosti 60. výročia Slovenského národného povstania prinesieme na stránkach Podduklianskych noviniek niekoľko zaujímavých príbehov z pera historika svidníckeho Vojenského múzea Igora Slepcova. V prvom príbehu spomínaný historik pripomína tragický osud dvoch rodákov spod Dukly.

"Poprava prebiehala predpoludním. Popravčia čata nedoniesla so sebou ani povrazy, tie museli zháňať po chalupách. Tak sa stalo, že Váš brat bol povesený na starý povraz, roztrhol sa a spadol na zem. Opätovne bol na novom povraze obesený."

Takto svojho času popísal smrť Jána Jurča, rodáka z Krajnej Poľany, kronikár pohraničnej moravskej obce Dolní Bečva v liste bratovi obeseného Demetrovi Jurčovi.

Po potlačení SNP Ján so svojimi tromi partizánskymi druhmi sa rozhodol hľadať útočisko na Morave, kde pracoval za prvej ČSR. Boli chytení na hranici protektorátu. Na rozsudok nečakali dlho - smrť obesením.

Znovu sa vraciame k listu kronikára Dolní Bečvy Václava Mlčocha. "Chcel by som napísať niekoľko slov o tragickom skone Jána Jurča, ktorý 9. novembra 1944 v našej obci obetoval svoj mladý život za svoju rodnú zem, za milé Slovensko. Pred budovou tunajšej školy sa nachádzalo ihrisko. Tam stáli drevené rámy, ktoré slúžili deťom pri telocviku... V stredoveku panovalo právo, že odsúdený, pod ktorým sa povraz roztrhol, dostal milosť. Nacisti však boli krutí, bezohľadní. Všetci štyria viseli do nasledujúceho dňa, do večera. Jeden tunajší občan z blízkeho domu vyfotografoval tú smutnú udalosť."

Teraz si dovolím citovať úryvok z ďalšieho listu, ktorý mi v roku 1988 poslal predseda MNV v Dolní Bečve: "Hneď po oslobodení Dolní Bečvy sovietskou armádou 5.5.1945 občania uvažovali o uctení pamiatky popravených, postavením pomníka. Návrh bol spracovaný ešte v roku 1945 a bol odhalený v roku 1946. Znázorňuje starú slovanskú mohylu. Dnu sú uložené záznamy o poprave. Bol to prvý pomník obetiam vojny na Valašsku po roku 1945. Občania Dolní Bečvy zbierkou hradili dve tretiny finančných nákladov na stavbu pomníka." Treba dodať, že v roku 1988 bol pomník zrekonštruovaný finančným nákladom 180 tisíc českých korún.

Dnes po takmer 60 rokoch, po vojne, sme akosi začali pozabúdať na to, akou beštiálne krutou bola druhá svetová vojna. Sú dokonca aj takí, čo sú ochotní, aj keď neospravedlniť, tak aspoň nespomínať na zverstvá, ktoré páchali hitlerovci na civilnom obyvateľstve v koncentračných a zajateckých táboroch. Boli to zverstvá také strašné a nezmyselné, že dnes si len ťažko vieme predstaviť, že ich páchali normálni ľudia. Na budúce čítajte o ďalšom hrdinovi SNP Rudolfovi Weinholdovi, rodákovi zo Stropkova.

Igor Slepcov