O udalosti, ktorú zaznamenali noviny na celom svete: Jar 1915 v Beskydách

 

28.júla 1914 napadnutím Srbska začala 1. svetová vojna. Rusku, ktoré sa postavilo a obranu Srbska vyhlásilo Nemecko vojnu už 3.augusta a začalo presúvať svoje vojska do východného Poľska. Nemcov však zaskočila rýchlosť s akou ruské velenie zmobilizovalo niekoľko miliónov vojakov, ruská armáda zastavila postup nemecko-rakúskych vojsk a prevzala iniciatívu na fronte.          

 

Na jeseň 1914 podnikol ruský generál, skúsený taktik Brusilov nečakanú protiofenzívu v Haliči v južnom Poľsku. Zatlačil rakúsko-uhorskú armádu do Karpát a na západ ku Krakovu, 1. decembra 1914 obsadili ruské vojska Bardejov a línia frontu sa roztiahla od rieky Dunajec po rieke Poprad,  údolím Tople k Humennému. Prekročenie Karpát a roztiahnutie frontu spôsobovalo nedostatky v zásobovaní a tak ruské velenie rozhodlo o čiastočnom ústupe ruských vojsk. Postupne od 7.decembra 1914 ruské vojska opustili Bardejov a stiahli sa na hrebene Beskýd. Vojna sa načas premenila na vojnu zákopovú. Postavenie R-U armády nebolo dobré a ak by Rusi včas prevelili záložne jednotky a opäť zaútočili, ťažko by sa ubránili a Rusi by iste dobyli nielen Bardejov, ale postúpili by ďalej. Preto Nemci aj keď sami majú problémy na západnom fronte začínajú 7. januára 1915 prisúvať do Karpát a do Haliče svoje vojska, aby pomohli svojim spojencom.                                                     

 

V Beskydách  na sever od Bardejova na čiare Gladyszow-Konieczna-Vyšná Polianka je   zakopaná 49.divízia ruskej armády, ktorá sa práve na území okresu Bardejov zapíše do dejín I. svetovej vojny. Vlastne to ani nebola len 49.divízia,  aktérmi významnej udalosti boli aj 2.rota pluku českej družiny, zloženej z českých a ďalších slovanských dobrovoľníkov no a hlavne 28. Pražský peší pluk Rakúskej armády.

 

Prvý jarný deň roku 1915 prináša do zasnežených Beskýd obnovenie bojov. V  prvý deň ofenzívy ruská armáda obsadzuje horný tok Ondavy a dobíja obce Ondávka, Vyšná Polianka a Varadka, bojuje sa o Nižnú Polianku. V priestore Nižnej Polianky útočí 48.divízia generála L.G.Kornilova a ťažké boje sa zvádzajú o horu Kaštielik, ktorá dostáva prívlastok „Smertna hora“. Ťažké boje v dňoch 22. a 23.marca 1915 priniesli zničenie obce a z celej Nižnej Polianky, ktorá sa vtedy volala Alsópagony, ostal stať nezničený len jeden dom.  23.marca dobyl generál Kornilov poťažkých bojoch Kaštielik, najstrmšiu horu v oblasti z ktorej bolo možné sledovať priestor od Zborova a horný tok Ondavy od Ondavky až po Svidník . V nasledujúci deň ruské vojská obsadia aj priľahlé územie a v obci Mikulášová / vtedy Niklová , pozn. J.H./ si zriadil generál Lavr Grigorjevič Kornilov svoj štáb.  48.divízia generála Kornilova sa zapísala do dejín 1.svetovej vojny na území terajšieho Slovenska aj tým, že niekoľko mesiacov skôr, 27.novembra 1914 dobyla mesto Humenné.

 

 25.marca 1915 zaútočila aj 49.ruská divízia XXIV. zboru a prerazila front na Dujave, sedle nad Becherovom. V nasledujúci deň postupujú 48.aj 49.divízia južným a juhovýchodným smerom a na území okresu Bardejov sa ustáli frontová línia z Poľska od Regetowa cez Stebnicku Hutu južne od Chmeľovej po okraji Zborova k Šarišskému Čiernemu. V tom čase sa stala ďalšia významná  udalosť, keď na území  okresu Bardejov sa do bojov  zapojila aj 2.rota 1.pluku Českej družiny, ktorá bola prevelená do zostavy 49.ruskej divízie. Prieskumná rota prichádza z Poľska z Tarnowa, kde bola cvičená, cez Žmigrod a v oblasti Nižnej Polianky vstupuje na územie okresu Bardejov. Rotu  prijal vo svojom štábe v Mikulášovej aj generál Lavr Grigorjevič Kornilov a jednotka sa presunula cez Jedlinku do Chmeľovej, kde sídlil aj štáb Očakovského pluku Veliteľom prieskumnej roty Českej družiny v Chmeľovej bol ruský dôstojník Nikolaj Uspenskij, ktorého v polovici apríla vystriedal poručík Browko. Vojaci tejto jednotky v oblasti Chmeľovej, Stebnickej Huty a Zborova, čistili línie od nevybuchnutých mín, zakresľovali pozície R-U armády, vykonávali prieskum v tyle nepriateľa a hlavne nadväzovali kontakt s obyvateľstvom a  so slovanskými vojakmi bojujúcimi v Rakúsko-uhorskej armáde. Z pohľadu neskorších udalosti   bol dôležitý kontakt, ktorý rota nadviazala z vojakmi 28.pražského pešieho pluku zakopaného na zasnežených úbočiach v oblasti Stebník – Stebnická Huta.

 

1.apríľa v noci odchádza sedemčlenná prieskumná hliadka pod velením Jána Šípku na prieskum do Stebníckej Huty. U cigána, kováča nad Stebníckou Hutou narazili na troch českých vojakov 28.pluku, ktorí sa dobrovoľne vzdali, poskytli rôzne informácie a prejavili ochotu ísť s nimi k Rusom. Informovali však aj o tom, že v škole je provizórna nemocnica a je tam množstvo českých vojakov, ktorí tiež pôjdu s nimi. Pod rúškom tmy obsadili školu  a rakúsky personál nekladie odpor. Spolu 37 ranených a chorých vojakov 28.pešieho pražského pluku prechádza  na ruskú stranu.

 

2. apríla je v štábe 49.ruskej divízie porada, hlavnou témou je, že vojaci 28.pražského pluku Rakúsko-uhorskej armády odmietajú bojovať a  prejavujú ochotu prejsť na ruskú stranu. Je potrebné nájsť spôsob a vhodný moment na prechod tak veľkej jednotky bez strát na životoch. V oblasti sú ďalšie vojenské jednotky zložené aj z Maďarov, Rakúšanov či Nemcov, ktorí isto nezdieľajú názory českých vojakov. Podmienky v Beskydách  sú veľmi zložité, horský terén a takmer  meter snehu je najväčším nepriateľom.

 

Generál Brusilov preveľuje do oblasti aj jednu kavkazku jazdeckú divíziu.

V noci na tretieho apríla sa dojednávajú podrobnosti, aby rakúski velitelia nezasiahli a s pomocou ďalších rakúskych jednotiek v priestore Zborova nezmarili pripravovaný prechod 28.pražského pešieho pluku na ruskú stranu. Zodpovednosť za zorganizovanie prechodu preberá por. Klecanda. / Por. Klecanda z českej družiny po vojne bol generálom  Československej armády a o  svojom pôsobení  aj na území okresu Bardejov a území budúceho Československa začal počas presunu do Vladivostoku, na ceste už do oslobodenej vlasti písať  knižku. Pozn. J.H./

 

3.apríľa 1915 bola pravoslávna veľkonočná sobota, na beskydskej frontovej línii mali sviatky trpkú príchuť akú dokáže priniesť iba vojna a nemusí byť ani svetová. Inde vo svete sa ľudia možno na sviatky aj chystali no v okolí Stebníckej Huty sa chystali tisícky vojakov na nezvyklú udalosť. Ruskí sa chytali pomôcť bratom Čechom “sklamať svojho cisára“ a opustiť bojové rady jeho vojsk, no a Česi sa chystali na to isté a k tomu by radi sa zapojili do boja za ozajstnú slobodu slovanských národov.

 

Nad ránom v sobotu 3.apríľa sa ozvalo v horách v okolí Stebníckej Huty na sever od Bardejova hromové hurá, veštiace v rakúskych zákopoch zlú predtuchu ruského útoku. Od novembra 1914 ho zažili R-U vojaci v Beskydách nespočetne krát ale o tomto hurá neskôr písali noviny po celom svete.  49.divízia zaútočila s plnou silou a ruskí vojaci dostali príkaz nestrieľať na Čechov.  28.pražský pluk mlčal, mlčali aj guľomety čaty inžiniera Reicherta z Prahy, ale z priestoru Zborova začína paľbu batéria rakúskeho delostrelectva. Ing. Reichert vydáva rozkaz zbaliť guľomety a vzdávať sa ruským vojakom. Sám predáva Rusom informáciu o polohe rakúskeho delostrelectva, ktorého granáty dopadajú do radov útočiacich aj vzdávajúcich sa vojakov. Ruské delostrelectvo  pri Chmeľovej zahájilo paľbu a ničí časť rakúskeho delostrelectva a uvoľňuje cestu českým vojakom do ruských radov. V ruskom tyle sa zhromažďuje asi 1400 vojakov, možno povedať bývalého 28. Pražského pešieho pluku CK armády a pochodujú do Koniecznej. Pre množstvo snehu v Beskydách sa však na pomoc včas nedostavil Kavkazký jazdecký pluk a po ceste na bojisko narazil na pochodujúcich českých vojakov. Jazdci netušia aké udalosti sa medzitým udiali a mierne povedané ozbýjali Čechov o nejaké tie cennosti a jedlo čo mali pri sebe, Týmto dali smutnú bodku na záver dňa, ktorý sa zapísal do dejín 1.svetovej vojny, do dejín boja národov budúceho Československa a ostatných utláčaných národov za slobodu. Túto udalosť zaznamenali noviny po celom svete a dávali českých vojakov za príklad boja za slobodu. Na stranu vojsk Dohody neskôr prešli tisíce českých, slovenských a iných národnosti vojakov, ktorí odmietali bojovať za maďarskú či rakúsku “vlasť“. Ale na Stebníckej Hute prešla organizovane takmer celá jednotka a to vojna vlastne iba začala. Po tejto jari prišli ešte tri vojnové jarné obdobia, no túžba po skončení vojny a po slobode privádzala do radov našich zahraničných vojsk stále viac slovenských a českých mužov.

 

Pluk bol neskôr internovaný v zajateckom tábore až v  Strednej Ázii v ďalekom Taškente mnohí vojaci z bývalého 28. Pražského pluku posilnili rady tvoriacich sa Československých Légií v Rusku. Veliteľ susednej divízie generál Kornilov si tiež žiadal rotu českej družiny a podobne postupovali ďalší velitelia.

 

Trochu iné dozvuky má prechod českých vojakov v cisársko-kráľovskej armáde. Problémy začínali už tvorením pluku mobilizovaním mužov v Prahe. Pluk mal aj prívlastok „pražské deti“, tvorili chlapci vychovaní v meste, mnohí nikdy predtým neboli v horách, nikdy nevideli také množstvo snehu. Títo vojaci nemali záujem bojovať a čo to hovorí aj pesnička, ktorú si  spievali, keď ich po výcviku odvelili na východ monarchie do Prešova:  “ Červený šátečku kolem se toč, kolem se toč, my jdeme na Rusi, nevíme proč...“  Pri pobyte pluku v Prešove pribúdali sťažnosti od promaďarských predstaviteľov mesta na chovanie českých vojakov vo vzťahu k slovanskému obyvateľstvu. Veliteľstvo rozhodlo presunúť pluk na sever k Bardejovu do oblasti Zborova, tak aby posilnili obranu priestoru, aby Rusi opäť nedobyli Bardejov, kde končila pre zásobovanie frontu strategicky dôležitá železničná trať Prešov - Bardejov. Ako to s posilnením frontu 28. Pražským peším plukom dopadlo vieme. Z pluku ostali necelé dve roty. Veliteľa obersta Schaumeiera obvinili z velezrady a povolali do Viedne. Aj keď tušil, že s „vlastenectvom“ jeho vojakov nemožno príliš počítať, veril však, že v zákopoch beskydských hôr budú musieť bojovať aspoň v záujme záchrany vlastných životov. To, že sa stane veliteľom bez vojska však netušil.

 

Epilóg napísal sám cisár František Jozef I. dňa 26.4.1915, keď vo vojenskom rozkaze je napísané „...Plný bolesti  a smútku dávam zrušiť 28.Pražský peší pluk pre velezradu...“ Druhá rota z pluku dobrovoľníkov plnila v 49.Ruskej pešej divízii svoje úlohy naďalej. Rozviedčik Šipek s družstvom sa vydáva na prieskumnú akciu a jeho osud je jasný. Informácie o tom, že by padol do zajatia neexistujú a zrejme padol niekde v oblasti Vyšneho Regetowa, na území terajšej Poľskej republiky, kde sa do zeme nikoho medzi frontovými líniami často  vyberal so svojimi druhmi na prieskum a popritom aj zháňali v opustenej dedine niečo pod zub. Šípku a jeho druhov hľadali spolubojovníci  niekoľko dní, no bezvýsledne. Plukovník Kavtaradze zapálil za Šípkovu dušu v pravoslávnej cerkvi v Koniecznej sviečku. Statočný prieskumník, dobrovoľník  ešte z balkánskych vojen za slobodu, je možno pochovaný v jednom z  cintorínov, ktorých je v  Beskydách niekoľko desiatok. Na pamiatku Jána Šipku a ďalších statočných dobrovoľníkov z 2.roty 1.pluku Českej družiny stojí v Zborove pri Bardejove pomník, ktorý pripomína vstup našich dobrovoľníkov na územie budúceho Československa práve v okrese Bardejov.

 

V oblasti prebiehali boje celý apríl 1915 a severná časť Zborova bola celá zničená, Rusi ďalej ako po Zborov už nepostúpili, pretože úzke údolie zo Zborova smerom na Bardejov  rakúsko-uhorská armáda, po skúsenostiach z novembra 1914, dokonale opevnila.  Za bojov bol takmer úplne zničený aj Zborovský hrad,  základňa mnohých protihabsburských povstaní Rákociovcov či Tökölyovcov v 16. storočí. Situácia v postavení Ruských  vojsk na území okresu Bardejov a na severovýchodnom Slovensku sa zmenila 2.mája 1915 keď začal útok rakúskych a nemeckých vojsk pri Gorliciach . 22 rakúsko-nemeckých divízii prerazilo na tridsať kilometrovom úseku front, ktorý bránilo 14.peších a 5 jazdeckých divízií ruskej armády. 49.a 48.divízia nachádzajúce sa na území okresu Bardejov dostali rozkaz ustúpiť. Spolu s ruskou armádou a Kavkazkým plukom ustupuje aj Česká družina  cez Nižnú Polianku do Poľska na Žmigrod. 48.divízia generála Kornilova zakopaná v línií od Zborova k Šarišskému Čiernemu smerom na Stropkov bola počas ústupových bojov zničená a jej zostatky v priestore Duklianského priesmyku 6.mája 1915 opúšťajú územie Slovenska.

               

Množstvo cintorínov, ale aj množstvo hrobov na neznámych miestach v Beskydských lesoch, pamätníky bojov, pamätníky vojakom po obidvoch stranách hranice, ostatky munície a dodnes viditeľné línie zákopov pripomínajú boje od 28.novembra 1914 do 6.mája 1915. Len máloktorí však vedia, že  týchto bojov sa zúčastnili aj slovanskí dobrovoľníci z pluku Českej družiny, že udalosti ktoré sa odohrali 3.apríľa 1915 v okolí Stebníckej Huty obleteli celý svet a naznačili snahu utláčaných slovanských národov o oslobodenie.

 

Huďa Ján