O východnom fronte písal Hašek i Egon Ervín Kisch

Súčasťou programu medzinárodnej konferencie Prvá svetová vojna - boje v Karpatoch, ktorá sa konala 6. decembra v priestoroch Vihorlatského múzea v Humennom, bola aj prezentácia publikácie Cintoríny prvej svetovej vojny v Karpatoch. Publikácia je autorským dielom trojice autorov - stredoškolského učiteľa dejepisu Radoslava Turíka, Martina Drobňáka, študenta tretieho ročníka histórie na Prešovskej univerzite a Matúša Korbu, ktorý pracuje ako politológ a história je jeho koníčkom. Pre Klub vojenskej histórie Beskydy v Humennom ju s prispením Ministerstva obrany SR vydalo v tomto roku vydavateľstvo REDOS.

Radoslav Turik nám ochotne predstavil klub i publikáciu.

- Občianske združenie Klub vojenskej histórie Beskydy v Humennom pracuje od roku 2004 a zaoberá sa výskumom regionálnej histórie, najmä dejín prvej svetovej vojny. Venuje sa hlavne cintorínom z prvej svetovej vojny, ktoré sú značne zanedbané, nakoľko sa tejto problematike dosť dlho nikto nevenoval. Činnosť klubu spočíva v odbornom výskume, vyhľadávaní archívnych dokumentov, podľa ktorých by bolo možné tieto cintoríny najprv základnou sanáciou zachrániť a neskôr dôkladne zrekonštruovať. Cieľom klubu je zapájať do tejto činnosti mladých, vychovávať ďalšiu generáciu nadšencov, ktprí by aktívne pomáhali pri ochrane cintorínov. Pri výskumných prácach i v teréne nám pomáhajú traja študenti.

* Čo vás priviedlo na myšlienku založiť takéto združenie?
- Môj študent na gymnáziu sa rozhodol, že bude písať v rámci stredoškolskej odbornej činnosti o cintorínoch. Práca vyhrala celoštátne kolo, tak sme si povedali, že by sme s touto témou mali ďalej pracovať. Jediný rozumný návrh bolo vytvoriť združenie, aby sme mali právnu platformu. Myslím si, že touto problematikou sa treba zaoberať. Vojenské dejiny sú neoddeliteľnou časťou dejín národa, a práve starostlivosť o padlých a ich hroby patrí ku kultúrnej výbave a povinnosti každého národa v Európe.

* Kvôli publikácii ste preštudovali veľa archívnych materiálov.
- Pri príprave publikácie sme zozbierali veľké množstvo dosiaľ nepublikovaného materiálu, aj z archívnych fondov moskovských či viedenských. V Bratislave nám veľkú podporu poskytol pľk. Jozef Bystrický, ktorý ako riaditeľ Vojenského historického ústavu nám vychádza v ústrety pri skúmaní tejto problematiky.

* Táto kapitola dejín aj nášho mesta je ľuďom málo známa.
- Práve preto sa jej treba venovať. Málokto si uvedomuje, že Humenné a Medzilaborce ležali na veľmi dôležitej - v tom čase - železničnej trati, ktorá viedla do poľskej Haliče. Bolo to jediné spojenie Haliče so zvyškom Uhorska. Pre celý východný front s Rakúsko-Uhorskom a Nemeckom na jednej strane a Ruskom na strane druhej, to bola veľmi dôležitá spojnica. Zásobovanie všetkých armád prechádzalo práve tadiaľto. Všetci poznajú známu pasáž z Haškovho Švejka na humenskej stanici, reportér Egon Ervín Kisch pútavo opisuje svoje dojmy z cesty na haličský front cez náš kraj. Nemenej dôležité boje sa odohrávali v Snine. Málokto vie, že keď sa Rusom prekvapivo podarilo v novembri 14-teho roku prekročiť hrebene Karpát, dorazili až do Humenného a prekvapivým útokom ho dobili a na niekoľko dní obsadili.

* Prečo sa na prvú svetovú vojnu zabúda?
- Trochu za to môže celé dvadsiate storočie. Krátko po prvej vojne prišla druhá svetová vojna a úplne tieto udalosti prekryla. Povedzme si na rovinu, v minulom režime sa viac vyzdvihovali záležitosti týkajúce sa protifašistického odboja, oslobodenia Červenou armádou a na problematiku prvej svetovej vojny, ktorá sa dotkla iba nášho severovýchodného územia - prihraničných miest Bardejov, Svidník, Stropkov, Humenné, Medzilaborce a Snina - sa "zabudlo". Myslím si, že je veľmi dôležité venovať sa tejto problematike. V súčasnosti sme prešli integráciou, sme združení v Európskej únii. Môžeme v určitom zmysle porovnávať, resp. hľadať spoločné motívy, keď naše krajiny tvorili jednu veľkú podunajskú monarchiu. V každom prípade nesmieme zabúdať, že kedysi sme boli jedným veľkým štátom, aj keď Slováci a iné slovanské národy a národnosti svoje uplatnenie v cisársko-kráľovskom Rakúsko - Uhorsku nemali. Určite sú tieto dejiny veľmi zaujímavé a stoja za preskúmanie.

* Históriu píšu víťazi. Je v nej veľa mýtov či poloprávd?
- V histórii sa traduje veľmi veľa mýtov a ťažko sa odbúravajú. Myslím si, že už dávno padli hľadiská nacionalizmu, podľa ktorých by sme mohli prekrúcať dejiny. Udalosti prvej svetovej vojny v našom regióne veľké mýty neprinášajú, aj keď niektoré veci sú stále sporné. Spomenul by som príklad tzv. 28 pešieho pluku pražských detí, ktorý sa skladal väčšinou z českých vojakov. Aj za Rakúsko - Uhorska v posledných rokoch vojny, aj za Československa, aj za komunistickej totality sa hovorilo, že ich "prebehnutie" k Rusom bol uvedomelý prechod. Nie je to však celkom pravda. Niektorí historici hovoria o tom, že táto jednotka bola prekvapená, demoralizovaná, vojaci boli unavení, bez streliva a posíl, skrátka nechaní v štichu a oni sa jednoducho v zlej situácii vzdali. Až potom prišla myšlienka vstúpiť do československých légií a bojovať za vznik Československej republiky. Legenda si naďalej žije osemdesiat rokov svojím životom, že tisíc mužov "uvedomelo" prešlo na ruskú stranu, k bratskému slovanskému národu.

Zhovárala sa Jana Otriová

... prvá svetová vojna predstavuje len veľmi slabo zmapované miesto vojenskej histórie Slovenska. Týka sa to nielen frontového nasadenia vojakov, ktorí pochádzali z územia súčasnej Slovenskej republiky, ale aj samotných bojov, ktoré zasiahli severovýchodné Slovensko v rokoch 1914 - 1915. Následkom týchto bojov padlo i alebo v dôsledku zranení zomrelo 37 400 vojakov rakúsko-uhorskej, ruskej a nemeckej armády, ktorí sú pochování na 236 vojenských cintorínoch. Bezprostredné frontové operácie zasiahli šesť okresov súčasného Prešovského kraja (Bardejov, Humenné, Medzilaborce, Snina, Stropkov, Svidník) a trvali od novembra 1914 do mája 1915. V tomto období nadobudlo severovýchodné Slovensko veľký strategický význam a karpatský úsek východného frontu sa stal miestom intenzívnych bojových operácii, ktoré rozhodovali o ďalšom priebehu prvej svetovej vojny.

Matúš Korba, Východný front a boje v Karpatoch 1914 - 1915, in Cintoríny prvej svetovej vojny v Karpatoch