OBCE ZEMPLÍNA - V Ubli majú dvakrát viac krčiem, ako kostolov

"Žijeme na konci sveta a už sme si zvykli. Keď chceme niekde ísť, všade je odtiaľ ďaleko. Keď chceme niečo vybaviť, musíme cestovať do takmer 30-kilometrov vzdialenej Sniny, prípadne ešte ďalej do Humenného. A to nehovorím ako ďaleko je Prešov, či Bratislava. So svetom nás tu spája akurát hraničný priechod, no kto by už utekal na východ. Je tu nádherná príroda, no ukážte mi cudzinca, ktorý tu príde. Taká je tu realita. Žijem tu od detstva vyše 40-rokov ale neodsťahoval by som sa ani za svet," rezolútne vyhlásil opálený štyridsiatnik v jednej z krčiem v Ubli, keď sme sa ho opýtali, ako sa mu žije v Ubli. Dedina, ktorá leží takmer priamo na slovensko-ukrajinskej hranici má svoje zvláštne čaro. Ľudia sú tu spokojnejší, nikam sa neponáhľajú, čas ako by tu plynul pomalšie. Zdanie však klame, aj v Ubli však majú problémov vyše hlavy.

"Je to tak. Stále sme na konci. Najskôr Československa, potom Slovenska a teraz už aj Európskej únie. Plakať nad rozliatym mliekom sa ale nedá, preto robíme čo sa dá, aby sa tu ľuďom žilo aspoň o trochu lepšie," vysvetľuje starosta Uble Ján Štec, ktorý je vo funkcii od decembra 1988.

Lesy, kopce, žiadne továrne len čistý vzduch a pokoj, tak to vyzerá v Ubli a okolí. Cestovný ruch tu však takmer neexistuje. "Na rozvoj turistiky tu chýba skoro všetko. Nemáme kúpalisko, nie sú tu lesné chodníky ani cyklotrasy, takže na príjmy z cestovného ruchu môžeme zabudnúť."

Obec nemá vlastný erb ani vlajku, zato prvé zmienky pochádzajú ešte z roku 1414. V jednej z písomností sa spomína osada Ubľa a verte-neverte, historické anály hovoria o zbojníkoch, ktorých neskôr aj popravili. V dedine sú dva kostoly pravoslávny a gréckokatolícky, no až štyri krčmy a dokonca aj nedávno otvorený motorest. Žeby Ubľania mali bližšie k poháriku ako k Bohu? "To určite nie," rezolútne zahlásil starosta.

Najväčšia zmena pre obec bolo otvorenie hraničného priechodu pred takmer desiatimi rokmi. "A potom zavedenie víz, kedy sa pohyb na hranici umŕtvil. Zaplatiť 5-tisíc korún za víza si málokto môže dovoliť. Na Ukrajinu chodí z našej obce maximálne 5 až 10 ľudí, pritom asi tretina ľudí z dediny má rodinu na Ukrajine."

Starosta bol naposledy na Ukrajine pred 4 rokmi. Čo sa ale zmení keď sa začleníme do schengenského systému zatiaľ v prihraničných obciach, ľudia vôbec nevedia. "Ani sa tým veľmi nezaťažujeme. Ovplyvniť to nemôžeme, tak sa budeme musieť prispôsobiť. Tak ako vždy. Nás sa nikdy nikto na nič nepýtal. Žiť sa však musí a my si už nejako poradíme," usmial sa muž v ublianskej krčme a potiahol si z ukrajinskej marlborky...