Obchodníci z Beloveže predávali po celej Európe

Chladné letá, mierne zimy a osemmesačné vykurovacie obdobie. Nezamestnanosť, vysťahovalectvo, ale aj razantnosť, zanietenosť a cieľavedomosť miestnych. Národní buditelia a šikovní obchodníci. Gazdovia, košikári a cestovatelia. Taká je obec Beloveža.

 

BELOVEŽA. Niekedy stredne veľká dedina bývalého Makovického panstva vznikla v 14. storočí v prirodzenom pohraničnom pásme Uhorska a Poľska.

 

Dnes jedna z najstarších a najzaujímavejších obcí Bardejovského okresu s 820 prevažne rusínskymi obyvateľmi.

 

Veža

Obecný úrad a kanceláriu starostu zdobia obrazy bardejovskej rodáčky, akademickej maliarky Nadeždy Ždiňákovej.

 

Prevádzku mäsovýroby miestneho podnikateľa zasa rusínska zástava.

 

A belovežskú gréckokatolícku „cerkov“ sv. Michala Archanjela päť veží.

 

Názov obce však pravdepodobne nie je odvodený od kostolnej veže, ako je všeobecne rozšírený názor.

 

Podľa historikov bola niekde v obci  v 11. a 12. storočí biela, pravdepodobne strážna veža pohraničia.

 

Historik Ferdinand Uličný sa neskôr zmieňuje aj o bielej murovanej veži benediktínskeho kláštora, podľa ktorého sa nazýva aj tunajšie údolie.

 

Prvá písomná zmienka je z roku 1355, no z blízkeho Belovežského vrchu pochádza aj známy nález hlinenej nádoby z neskorej doby bronzovej.

 

V obci bol niekedy aj mlyn a remeselníci, napríklad aj dvaja krajčíri. V 18. storočí obec vlastnili súčasne dvaja zemepáni, Jozef Soóš a Leopold Schuler.

 

Pôvodným obyvateľom Beloveže ale drsné prírodné podmienky nikdy nestačili na plnohodnotný život. Bohatú tradíciu tu už niekoľko storočí má košikárstvo a hlavne podomový obchod.

 

Do drahy

„Krajňaci“ ako Belovežanov volali obyvatelia Lackovej pri Starej Ľubovni, si u nich na jeseň objednávali košíky, aby s plnými konskými povozmi mohli skoro na jar vyraziť na obchodné cesty – „do drahy“ po celej Európe.

 

Z ruských a nemeckých prameňov z druhej polovice 18. storočia sa dozvedáme, že z „okolia Bardejova a z Beloveže sa do Ruska a Nemecka exportujú tisíce košíkov“.

 

Okrem Ruska a Nemecka vyrážali každoročne Belovežania s košíkmi, ale aj iným spotrebným tovarom, papučami, šatkami, niťami aj do Poľska, Švédska či na Balkán.

 

Keď sa tovar minul, predali voz aj kone a naspäť sa vrátili železnicou. Niekedy s kuframi plnými peňazí, spomínajú pamätníci.

 

Tradícia ich zachováva už iba zopár, no obchodníci Peter Čičvara a Jozef Storinský z Beloveže sa predaju košíkov venujú dodnes. Svoje rajóny však majú prísne rozdelené tak ako kedysi.

 

Buditelia

V 19. storočí v Beloveži žili a pôsobili najvýznamnejší buditelia rusínskeho obyvateľstva celého Zakarpatia, Alexander Duchnovič a Alexander Pavlovič.

 

„U Duchnoviča bolo pozoruhodné to, že učil deti v rodnom rusínskom jazyku a že v škole venoval zvláštnu pozornosť poznaniu základov poľnohospodárskych prác, osobitne záhradníctva a ovocinárstva,“ cituje Andrej Ratica z histórie Duchnovičovho pôsobenia v obci v rokoch 1834 až 1838.

 

Kým Duchnovič bol do Beloveže preložený viac–menej ako nepohodlný „panslavistický“ kňaz, Alexander Pavlovič sa miesta v obci domáhal u biskupa sám. A v druhej polovici 19. storočia tu prežil aj spisovateľsky plodných trinásť rokov života.

 

Počas opravy strechy sa v miestnej gréckokatolíckej cerkvi dokonca našla jeho vzácna poéma „Stav bidnoho seľanyna“.

 

Zamestnávajú svojich

Starosta Peter Mikula (nez.) pôsobí v obci prvé volebné obdobie. Aj keď je obec mierne zadlžená, jej rozpočet je stabilizovaný a vyrovnaný. Majú tu sedem poslancov a zamestnávajú necelú tridsiatku ľudí.

 

„Momentálne z vlastných prostriedkov rekonštruujeme kultúrny dom, tento rok sme urobili aj obecnú cestu. V obci funguje kultúrny dom, obchod, krčma, máme vlastnú školu aj škôlku, ktoré navštevuje dohromady  asi 40 detí. Pred nedávnom sa nám cez úrad práce podarilo zamestnať ďalších desať miestnych.

 

„Ako prvé by sme chceli dokončiť kanalizáciu, zrekonštruovať vodovod, postaviť novú budovu pre školu a plánujeme aj stacionár pre dôchodcov,“ prezradil starosta.

 

Stavia sa tu aj bytovka, v obci majú aj prevádzku mäsovýroby, ktorá tu zamestnáva ďalších tridsať ľudí.

 

660 rokov

Každý rok sa tu koná folklórny festival, v obci je aktívny súbor Bilovežanka, ktorý vedie pani Baroľáková, tá nám píše aj miestnu kroniku.

 

Funguje tu poľovnícke združenie, úspešný je dobrovoľný hasičský zbor. Z Beloveže pochádza aj niekoľkonásobná majsterka sveta v silovom trojboji Júlia Kosturová.

 

Niekedy v obci fungoval aj futbal, po predraženom projekte futbalových šatní za viac ako 70-tisíc eur a ďalších nezhodách však tento šport v obci, minimálne na nejaký čas, skončil.

 

Charizmaticky pôsobí barokovo-klasicistický murovaný gréckokatolícky chrám či cerkov zasvätená pamiatke sv. Archanjela Michaela.

 

Stavba je výnimočná architektonickým riešením s piatimi vežičkami a je zaradená do Zoznamu kultúrnych pamiatok Slovenska.

 

V nedeľu 28. júna oslávila obec 660. výročie prvej písomnej zmienky.

 

Autor: Mario Hudák

 

http://bardejov.korzar.sme.sk/c/7889162/obchodnici-z-beloveze-predavali-po-celej-europe.html