Objavili vstupnú bránu do Vinianskeho hradu

Archeológovia, historici a dobrovoľníci, ktorí sa podieľajú na obnove Vinianskeho hradu, sú opäť o krok ďalej pri odhalení histórie tejto kultúrnej pamiatky. Pred pár dňami objavili vstupnú bránu, ktorá viedla do hradu. Archeológovia nevylúčili, že práve táto brána je zobrazená na erbe mesta Michalovce. Viac podrobností o hrade prezradia aj výsledky rozboru starých drevených trámov, ktoré objavili v múroch hradu.

Počas obnovy zrúcaniny gotického Vinianskeho hradu pri Zemplínskej šírave narazili archeológovia na ďalšie prekvapenie. Predseda Občianskeho združenia (OZ) Zemplínsko-užská hradná cesta a zároveň kastelán hradu Jaroslav Gorás potvrdil, že našli vstupnú bránu do hradu. Brána bola vysoká  približne 3,5 metra a  široká vyše 2,7 metra. Gorás nevylúčil, že práve táto brána je zobrazená na erbe mesta Michalovce.

„Prvé zobrazenie erbu pánov z Veľkého Michala pochádza približne zo 14. storočia. Je na ňom vstupná brána hradu s napoly zatvorenou padacou mrežou. S veľkou pravdepodobnosťou je to práve táto brána. časti brány sú zložené s tesaných kameňov z pemzovej tufy. Čo bolo dosť náročné v rámci výroby,“ uviedol Gorás.

„Čo je veľmi zaujímavé, tá hradná brána bola zamurovaná. Najprv sme si mysleli, že bola deštruovaná cisárskym vojskom, ale nie je tomu tak. Zrejme tieto udalosti sa neudiali v jednom čase. Je veľa otáznikov, prečo a kedy bránu zamurovali. Možno pri dostavbe hradu vytvorili pri južnom paláci nejaký objekt a možno existuje ďalšia brána v pozícii západnej hradby, ktorá ešte nie je preskúmaná,“ myslí si Gorás.

Definitívna podoba hradu stále nie je známa
Archeológ Michal Šimkovic spresnil, že výskumu dominantnej stavby celého hradu  – hradného paláca sa venujú od vlani.

„Hradný palác bol vybratý ako objekt, ktorý sa bude zachraňovať. Úlohou archeologického výskumu je povedať čo najviac o tejto stavbe, kedy bola postavená, ako vyzerala pôvodne a akými prestavbami prešla. Čo vlastne na nej bolo zmenené, upravené a prestavané.  Na základe týchto poznatkov potom vieme stanoviť rozsah, čo a kde sa má domurovať a do akej podoby vlastne chceme ten palác dostať a akým spôsobom ho chceme zachrániť,“ povedal Šimkovic.

Popritom prebiehajú archeologické práce, ktoré prinášajú objavy nových múrov. Tie potom priebežne dokumentujú a vyhodnocujú. „Snažíme sa z toho vyskladať obraz hradu tak, ako vyzeral pred zánikom,“ dodal archeológ. Potvrdil, že historikom a archeológom ešte stále nie je známa definitívna podoba hradu.

„Tým, že hrad je zrúcanina, je to také skladanie mozaiky, puzzle, z ktorého máme k dispozícii len slabú polovicu dielikov. Výskumom pribúdajú ďalšie a ďalšie a obraz sa stáva kompletný. Objavy potvrdia alebo vyvrátia naše dohady. Každým rokom sa posúvame ďalej,“ objasnil archeológ.

Viac prezradia staré drevené trámy
Podľa historikov pri skúmaní hradu predsa len došlo k zásadnému posunu.

„Vždy sme tento palác nazývali gotickým palácom a predpokladalo sa, že to bolo stredoveké obydlie hradného pána. Najnovšie výskumy jednoznačne ukázali, že vznik sa posunul až do renesančného obdobia. Je to vlastne taká stavba, ktorá nesie stredoveké črty, ale obdobie vzniku patrí už do tých mladších stavieb hradu. Tým pádom vlastne ani nevieme, kde bolo najstaršie obydlie pána hradu a kde stálo a ako vyzeralo. Stále sa zisťujú nové veci, kde boli budovy, otázka hradnej brány, kadiaľ presne viedlo hradné opevnenie a podobne,“ povedal archeológ Michal Šimkovic.

Spresnil, že viac prezradia staré drevené trámy, ktoré našli v múroch.
„V tomto smere máme veľkú nádej, že sa možno dozvieme úplne presne dáta. Lebo už v tých najstarších múroch sú zachované drevené trámy. Ak je v tráme zachovaný dostatočný počet letokruhov, existuje prírodovedná metóda, podľa ktorej sa vie s presnosťou na ročné obdobie a rok zistiť, kedy bol zoťatý ten strom. My následne vieme odhadnúť jeho použitie na stavbe,“ uviedol archeológ.

Drevené vzorky by mali vyhodnotiť už tohto roku. „Možno práve týmto spôsobom sa dozvieme, kedy sa hrad začal stavať. Stále predpokladáme, že je to koniec 13. storočia, ale možno nás kolegovia svojou expertízou totálne prekvapia,“ spresnil Šimkovic.

Fakty
Hrad obnovujú a konzervujú múry
Prvá písomná správa o Vinianskom hrade pochádza z roku 1335. Bol viackrát poškodený a opravovaný. Začiatkom 18. storočia ho dali dokonca aj zbúrať.
Hrad má čiastočne zachované renesančné klenby, na gotickej veži je kamenné kvádrovanie, otvory okien a dvier, ako aj časti starých omietok.
Na obnovu hradu a konzerváciu hradných múrov získalo združenie 50-tisíc eur od ministerstva kultúry v rámci projektu Obnov si svoj dom.  Peniaze od ministerstva použijú na materiál a náradie.
Pri prácach používajú tradičné technológie a remeslá. Hrad pomáha opravovať 40 ľudí.

Milan Potocký

Zdroj:
http://michalovce.korzar.sme.sk/c/6917821/objavili-vstupnu-branu-do-vinianskeho-hradu.html