Obnovený chrám stále väčším lákadlom

Ubehol mesiac a my vám opäť prinášame v našej pravidelnej rubrike jednu z najmenších dediniek regiónu Zemplín. Tentokrát si „posvietime“ na rusínsku obec z okresu Snina, ktorá leží v horskom prostredí blízko ukrajinskej hranice a môže sa popýšiť dreveným chrámom ešte z prvej polovice 18. storočia. Áno, reč je o malej dedinke zvanej HRABOVÁ ROZTOKA

Volala som sa aj Hrabócrosztoka...

Tunajšie sídlo založil šoltýs s valašskými usadlíkmi a prvá písomná zmienka je v daňovom súpise ešte z roku 1568. Názov je odvodený od miesta, kde sa schádzajú dva potoky a podľa výskytu hrabu obyčajného. V historických dokumentoch sa spomína ako Hrabo Roztoka (1600), Hrabová (1773), neskôr Hrabócrosztoka (1873), Kisgereblyés (1907) a napokon finálny názov Hrabová Roztoka (1945).

Do roku 1918 patrila administratívne do Zemplínskej stolice, neskôr župy. Obec leží na východnom okraji Vihorlatu. Pôvodne patrila Humenskému panstvu Drugethovcom, potom Klobusiczkovcom a Jerzymu Bulharynovi ale aj drevenej kúrii. V roku 1715 sa tu nachádzalo sedem obývaných poddanských domácností, no počas prvého sčítania ľudu, čo bolo v roku 1787, mala obec už 12 domov a takmer 90 obyvateľov. Postupne sa obec rozrastala a svoj najväčší rozmach, čo sa obavateľstva týka, zažila v roku 1910, kedy tu žilo takmer 150 Hrabovčanov.

Obyvatelia sa v minulosti zaoberali tradičným poľnohospodárstvom, pastierstvom a drevorubačstvom. Našla sa pečať, v erbe pribudli zajace... Erb obce je zaradený ako neskorogotický. V modrom poli štítu sa nachádza strieborný dom a oň je opretý zlatý rebrík. Podkladom pre tento návrh bola obecná pečať, ktorá pochádza z druhej polovice 18. storočia. Nevie sa síce presný rok z akého odtlačok typária pochádza, no je uložený v Uhorskom krajinskom archíve v Budapešti a na pečati s kruhopisom S. P. Hra. Rosztoka je autentické vyobrazenie.

Ide pravdepodobne o Pánsku kúriu, ktorá bola postavená podľa odhadov v 18. storočí a jej poloha je zaznačená aj na mape z roku 1866. V 19. storočí nastala v zobrazení erbu z neznámych príčin zmena a to tak, že v modrom poli pribudli dva zajace. Drevený chrám si ustrážili... Starý drevený chrám sv. Bazila Veľkého, dnešné lákadlo turistov, sa v súpise rusínskych cerkví Humenského panstva z roku 1732 nespomína, hoci už určite existovala. Prvýkrát je o ňom zmienka o rok neskôr, kedy bol filiálkou gréckokatolíckej farnosti Strihovec. Z nasledujúcich záznamov je známe, že cerkva bola v mizernom stave a nemala vlastného farára. Presný rok výstavby nie je známy, no uvádza sa začiatok 18. storočia. Navštevovali ju hlavne pravoslávni veriaci, ktorí si časom museli postaviť vlastný chrám.

Murovaný chrám si začali budovať v roku 2002 a zasvätili ho sv. Vladimírovi Kyjevskému. Dnes patrí Drevený chrám sv. Bazila Veľkého pod farnosť v Šmigovci. V ostatnom roku prešiel rozsiahlou rekonštrukciou, keďže nebol dlhé roky využívaný a mal byť prevezený do Ľutiny. Prípravné práce komplexnej obnovy začali v januári výrobou ručne štiepaného šindľa, ktorý je na vežičkách. Neskôr nasledovalo odstraňovanie nepôvodných lakových náterov drevených stien a líšt v interiéri. Hneď ako bolo možné dostať sa s technikou a materiálom na ťažko dostupný kopec, začala výmena strešnej krytiny, ktorá bola rokmi zvetraná a spráchnivená. Po dokončení prác nasledovala montáž ikonostasu.

Dnes... V obci je prihlásených 63 obyvateľov. Obchod tu nie je už osem rokov a ani škola či pohostinstvo. Veľký problém majú s telefónnym spojením a internetom. Vďaka projektu “Obnova drevených chrámov a cerkví” sem však často zavítajú turisti, ktorí sa môžu osviežiť pri umelo vybudovanom rybníku. Momentálne sa bohoslužby vysluhujú iba v novom pravoslávnom chráme, lebo drevená cerkva bola vyhlásená za Národnú kultúrnu pamiatku. Najstaršia obyvateľka je Anna Jašková, ktorá vo februári oslávi 92 rokov. Naopak najmladší je štvormesačný Sebastián Bilec. V obci majú dvojjazyčné pomenovanie, keďže prevažná väčšina Hrabovčanov rozpráva po rusínsky. Ostáva nám len veriť, že táto sympatická dedinka nielenže nezanikne, ale že sa bude rozrastať.

-sta