Obnovuje sa vojensky cintorín vo Zvale

Dňa 18. júla 2009 sa uskutočnia akcia 20 členov Spolku priateľov Východných Karpát ktorej cieľom bola záchrana vojenského cintorína v zaniknutej obci Zvala nad Vodárenskou nádržou Starina. Počas prác boli identifikované a obnovené hroby - šachty na základe zachovanej dokumentácie z archívu a zvyškov zachovalých hrobov v teréne. Po identifikácii a úprave 34 zo 48 hrobov bol osadený jeden centrálny kríž a 27 náhrobných krížov.

Vojenský cintorín z prvej svetovej vojny vo Zvale svojou architektonickou hodnou nevyniká medzi vojenskými cintorínmi v okrese Snina, neznamená to však, že nie je významný. Vznikol v roku 1917 znášaním ostatkov vojakov z okolia obce a ich postupným ukladaním do hrobov - šácht. Podobných spôsobom v okolí Sniny vznikli i cintoríny v obciach Smolník a Ruské. Preto konštatujeme, že sú tu pochovaní zväčša ruskí vojaci. Potvrdzuje to i nájdená vojenská pracka ruského vojaka nájdená počas obnovy hrobov. Zvala, Smolník a Ruské sa v období vojnových udalosti 1915 nachádzali severne od frontovej línie v pozíciách Rusov. Počas identifikácie hrobov v teréne bolo zistené, že šachty mali rozmery 200x110 cm a medzi nimi sa nachádzali chodníky široké 50 cm. V archíve sa o cintoríne nezachovalo veľa, iba to, že v rokoch 1921 - 22 pozostával zo 48 šácht. V tzv. evidenčnom liste, ktorý vyplnili na žandárskej stanici v Ruskom v roku 1922 sa konštatovalo, že tu leží „neznámy počet vojakov" a že „viac nemožno zistiť". Na základe vyhotovenej mapy v Košiciach na vtedajšom inšpektoráte vojnových hrobov úradník do evidenčného listu ceruzkou zaznamenal, že tu moze byť pochovaných „asi 288 vojakov". Odhadom teda predpokladal, že v jednej šachte je pochovaných šesť vojakov. Pri vyplňovaní ďalšieho dokumentu, tzv. Katastrálneho listu cintorína, už uviedol, že je tu pochovaných 288 vojakov. Tento údaj sa používa až dodnes. Medzi tým dňa 26. januára 1923 v hlásení o stave vojenských hrobov zo žandárskej stanice v Ruskom bol uvedený počet pochovaných 633 v uvedených 48 šachtách. Nemáme dôvod tomuto údaju neveriť, pretože do uvedeného hlásenia bolo v poznámke uvedené, že tento počet v sebe zahŕňa i 185 vojakov z jednotlivých hrobov, ktorí boli exhumovaní a uložení na tento cintorín. Táto exhumácia prebehla teda za ich prítomnosti a tým mohli zreálniť počet tu pochovaných vojakov.

Pochovávanie na tomto cintoríne pravdepodobne prebiehalo aj po roku 1923 i keď údaje o tom sa zatiaľ nenašli. V roku 1996 bol vykonaný náčrt stavu hrobov a z neho je zrejmé, že sa tu môže nachádzať minimálne 56 šácht. V nich môže byť pochovaných okolo 800 vojakov.

Cintorín v Zvale bol riadne udržiavaný počas obdobia prvej československej republiky i počas obdobia druhej svetovej vojny. Krátko po nej sa oň ešte starali žiaci tunajšej základnej školy. Najväčšiu devastáciu však zažil po vysídlení obce po roku 1987 a predovšetkým v posledných rokoch. Časť hrobov nachádzajúcich sa pri mohutných lipách bola poškodená pri likvidácii gréckokatolíckej cerkvi. Následne bol cintorín na začiatku 90. rokov 20. storočia rozdelený dreveným oplotením s ostnatým drôtom. Tým boli ušetrené dva rady hrobov, no po ďalších štyroch sa dennodenne likvidovali hroby kravskými kopytami. Po ukončení pastvy dobytka bol síce plot z cintorína odstránený, avšak v máji 2006 ďalšie hroby poškodili kolesá lesného traktora. O rok neskôr na posledných zachovaných hroboch boli osadené drevené náhrobné kríže.

Veríme, že touto akciou Spolku priateľov Východných Karpát pre uvedený vojenský cintorín nastali lepšie časy a do budúcna nadobudne dôstojnú podobu. Členovia spolku zároveň týmto ďakujú za podporu tejto akcie Obecnému úradu v Stakčíne.

Miro Buraľ