Obrázky z Kojšova
Predstavujeme: folklórnu skupinu KOJŠOVAN, založenú v roku 1958. Je častým hosťom folklórnych prehliadok, kultúrno-spoločenských podujatí regionálneho i celoslovenského charakteru, folklórnych slávností, festivalov a pod. Najvýznamnejší úspech dosiahla na Medzinárodnom folklórnom festivale v r. 1987 v Strážnici s programom „Kojšovská svadba“ a bola ocenená ako laureát FF Strážnica. V nedeľu 20. júna 2009 druhý deň 55. Slávností kultúry Rusínov-Ukrajincov Slovenska sa v národopisnej expozícii v prírode SNM – Múzea ukrajinskej kultúry vo Svidníku predstavil folklórny súbor KOJŠOVAN (umelecký vedúci PhDr. Andrej Petrov) a JEDLINKA (umelecký vedúci Mgr. Lukáš Mackovjak) s programom Obrázky z Kojšova. Tieto súbory sa predstavili s pásmom vodenia ULJANKY v čase turíčnych sviatkov. Ide o prastarý zvyk, ktorého korene siahajú do pohanských čias. Turíce, čiže Rusadlá sú sviatkom zelene, rastlinstva a symbolizovali bujnú vegetáciu začínajúceho sa leta. Je všeobecne známe, že zelené lipové posvätené vetvičky na Rusadlá („Rusaľa“) ochraňovali dom, celé hospodárstvo a dobytok od všetkého zlého, nešťastia a pod..
Medzi obľúbené rusadelné zvyky patrili aj sprievody dievčat, chorovody. Na Ukrajine na čele dievčenských rusadelných chorovodov šla dievčina vystrojená ako krík alebo topoľ, na Slovensku boli známe sprievody s turíčnym kráľom, pozdnejšie s kráľovnou. Niekde tam má korene aj prastarý zvyk chodenia s Uljankou, ktorý na Slovensku je zafixovaný iba v Kojšove. Uljanku, biednu, asi desaťročnú sirotu pri obchôdzke unesú mládenci. Za jej vykúpenie dievčence musia zaplatiť dukátmi. Obdobne ako kráľovná aj Uljanka vystupuje ako pasívna postava, ktorá nič nehovorí, a v jej mene vystupujú iné dievčatá, ktoré Uljanku s kvetmi vystavujú do popredia takmer ako figurínu. Vodenie Uljanky sa odohráva chodením k jednotlivým príbytkom za spevu nádherných obradových turíčnych piesní. Práve národopisná expozícia v prírode SNM-MUK bola vhodným miestom pre demonštráciu tohto prastarého zvyku, avšak nepriazeň počasia prinútila organizátorov V. programu 55. Slávností kultúry Rusínov-Ukrajincov Slovenska Poklady ľudu predstaviť tento zvyk v uzavretom priestore vozárne z 19. st. (furmanskej krčme). Okrem rusadelného zvyku chodenie s Uljankou sa kojšovčania predstavili festivalovému publiku aj ťahavými svojskými piesňami, trávnicami zo svojej rázovitej obce. Viac ako hodinový program folklórnych súborov z Kojšova publikum odmeňovalo aplauzom. Súbor KOJŠOVAN, ktorý čerpá výlučne z ľudovej klenotnice rodnej obce Kojšov, zároveň prezentoval aj prekrásne kojšovské kroje, výšivky a ornamenty.
Okrem toho, že Kojšov v gelnickom okrese je rodiskom známeho režiséra Juraja Jakubiska, je aj miestom, kde sa od roku 1998 konajú prehliadky hry na ťahaciu harmoniku heligónku Kojšovská heligónka.
J. Varchol
Medzi obľúbené rusadelné zvyky patrili aj sprievody dievčat, chorovody. Na Ukrajine na čele dievčenských rusadelných chorovodov šla dievčina vystrojená ako krík alebo topoľ, na Slovensku boli známe sprievody s turíčnym kráľom, pozdnejšie s kráľovnou. Niekde tam má korene aj prastarý zvyk chodenia s Uljankou, ktorý na Slovensku je zafixovaný iba v Kojšove. Uljanku, biednu, asi desaťročnú sirotu pri obchôdzke unesú mládenci. Za jej vykúpenie dievčence musia zaplatiť dukátmi. Obdobne ako kráľovná aj Uljanka vystupuje ako pasívna postava, ktorá nič nehovorí, a v jej mene vystupujú iné dievčatá, ktoré Uljanku s kvetmi vystavujú do popredia takmer ako figurínu. Vodenie Uljanky sa odohráva chodením k jednotlivým príbytkom za spevu nádherných obradových turíčnych piesní. Práve národopisná expozícia v prírode SNM-MUK bola vhodným miestom pre demonštráciu tohto prastarého zvyku, avšak nepriazeň počasia prinútila organizátorov V. programu 55. Slávností kultúry Rusínov-Ukrajincov Slovenska Poklady ľudu predstaviť tento zvyk v uzavretom priestore vozárne z 19. st. (furmanskej krčme). Okrem rusadelného zvyku chodenie s Uljankou sa kojšovčania predstavili festivalovému publiku aj ťahavými svojskými piesňami, trávnicami zo svojej rázovitej obce. Viac ako hodinový program folklórnych súborov z Kojšova publikum odmeňovalo aplauzom. Súbor KOJŠOVAN, ktorý čerpá výlučne z ľudovej klenotnice rodnej obce Kojšov, zároveň prezentoval aj prekrásne kojšovské kroje, výšivky a ornamenty.
Okrem toho, že Kojšov v gelnickom okrese je rodiskom známeho režiséra Juraja Jakubiska, je aj miestom, kde sa od roku 1998 konajú prehliadky hry na ťahaciu harmoniku heligónku Kojšovská heligónka.
J. Varchol
Dukla - týždenník
Aktuality
Zobraziť všetky30.04.2026
Dve percentá, jeden spoločný cieľ
Podporte nás 2 % z vašich daní a buďte súčasťou nášho úsilia o zachovanie a šírenie neznámej histórie Rusínov.
Vaša podpora je pre nás cenná – ďakujeme za dôveru!
Notársky centrálny register určených právnických osôb
Informácie o určenej…
10.03.2026
Archív: Rodák z Podkarpatskej Rusi Mikuláš Popovič získal ocenenie Česká hlava
Virológ Mikuláš Popovič, ktorý sa narodil ako československý občan vtedajšej Podkarpatskej Rusi, získal v roku 2013 cenu Patria v rámci projektu Česká hlava. Vedca pôsobiaceho na Marylandskej univerzite v USA ocenili za dlhoročný výskum vírusu H…
10.03.2026
Rozhovor: Pešiak, ktorý objavil HIV
Eva Bobůrková, 13. 2. 2014
Nové neznáme smrteľné ochorenie bolo opísané v roku 1981. Po pôvodcovi AIDS pátral aj Čechoslovák (Rusín) Mikuláš Popovič. A úspešne. V roku 1984 identifikoval vírus HIV a vytvoril aj prvý test na prít…
06.03.2026
Vladyka Milan Lach SJ bol vymenovaný za eparchiálneho biskupa Bratislavskej eparchie
ISPA
Metropolia
Dnes napoludnie Vatikán oznámil, že Svätý Otec Lev XIV. prijal zrieknutie sa úradu eparchiálneho biskupa vladyku Petra Rusnáka, ktorý v septembri minulého roka dovŕšil kánonický vek 75 rokov a za jeho nástupcu menov…
05.03.2026
Pozvánka na premiéru: Predavač dažďa / Продавач доджу
1 hodina 40 minút • Premiéra: 5. marca 2026
Originál: Predavač dažďa
štvrtok 12. 3.
2. premiéra
Veľká scéna
Dážď sa kúpiť nedá. To však neznamená, že ho niekto nemôže predávať.
Je leto, sucho a práve padol ďalší teplotný rekord. Pri va…
04.03.2026
Lemkovia vytvárajú „Hołos“. O kultúre, ktorá nezanikla
autorka: Julia Pańków
"Chcela som ukázať, že my, mladí Lemkovia, sme schopní vytvoriť dielo, ktoré je relevantné pre našu dobu. Že máme čo povedať a že náš hlas je dôležitý,“ hovorí Daria Kuziak, autorka prvej lemkovskej ope…
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
Vasyľ kamaratovi:
-Dnyska jem sja v nočy ne vyspav...!
-A pričina?
-Pričina sja tyž ne vyspala...!
Československý svět v Karpatech
Československý svet v Karpatoch
Čechoslovackyj svit v Karpatach
Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať