OBYVATEĽSTVO PODĽA NÁRODNOSTI - ÚROVEŇ OBEC

K 21. máju 2011, k rozhodujúcemu okamihu sčítania, mala Slovenská republika 5 397 036 trvalo bývajúcich obyvateľov. Od sčítania pred desiatimi rokmi sa zvýšil počet obyvateľov trvalo bývajúcich v SR o 17 581. Uvedený medzicenzový prírastok je najnižší v histórii sčítania na Slovensku. Slovenská republika sa k rozhodujúcemu okamihu sčítania územne členila na 8 krajov, 79 okresov a 2 927 obcí (vrátane mestských častí Bratislavy a Košíc). Najľudnatejší bol Prešovský kraj (814 527), okres Prešov (169 423) a z obcí mala najvyšší počet obyvateľov Petržalka (105 842) v okrese Bratislava V. Najmenej obyvateľov žilo v Trnavskom kraji (554 741) a v okrese Medzilaborce (12 450). Obcami s najnižším počtom obyvateľov boli vojenský obvod Valaškovce (0) v okrese Humenné a Príkra (8) v okrese Svidník.

K rozhodujúcemu okamihu sčítania boli z celkového počtu trvalo bývajúcich obyvateľov SR najvýraznejšie zastúpení obyvatelia slovenskej národnosti (80,7 %, t. j. 4 352 775), maďarskej národnosti (8,5 %, t. j. 458 467) a rómskej národnosti (2 %, t. j. 105 738). V medzicenzovom období 2001–2011 pribudlo v absolútnych číslach najviac trvalo bývajúcich obyvateľov rómskej národnosti (15 818), rusínskej národnosti (9 281), moravskej národnosti (938) a poľskej národnosti (482). V absolútnych číslach sa v medzicenzovom období 2001–2011 najvýraznejšie znížil počet trvalo bývajúcich obyvateľov slovenskej národnosti (o 262 079), maďarskej národnosti (o 62 061), českej národnosti (o 14 253), ukrajinskej národnosti (o 3 384) a nemeckej národnosti (o 715).

V každom z ôsmich krajov žilo najviac obyvateľov so slovenskou národnosťou. Najvyšší podiel i počet trvalo obyvateľov slovenskej národnosti mal na svojom území Žilinský kraj (93,1 %, t. j. 641 602). Obyvatelia maďarskej národnosti boli v rámci Slovenska najvýraznejšie zastúpení v Nitrianskom kraji (24,6 %, t. j. 169 460). Najviac obyvateľov rómskej národnosti žilo v Prešovskom kraji (5,3 %, t. j. 43 097). V Prešovskom kraji bol zaznamenaný aj najvyšší podiel trvalo bývajúcich obyvateľov s rusínskou národnosťou (3,5 % t. j. 28 835). Najviac obyvateľov českej národnosti žilo k rozhodujúcemu okamihu sčítania 2011 v Bratislavskom kraji (1,1 %, t. j. 6 820). Podiel obyvateľov s inými ako uvedenými národnosťami nedosiahol v rámci SR a krajov 1%.

K rozhodujúcemu okamihu sčítania 2011 bol zaznamenaný najvyšší podiel trvalo bývajúcich obyvateľov slovenskej národnosti v okrese Námestovo (97,3 %, t. j. 57 924). Najvyšší podiel trvalo bývajúcich obyvateľov maďarskej národnosti mal podľa výsledkov SODB 2011 okres Dunajská Streda (75 %, t. j. 87 349). Trvalo bývajúci obyvatelia rómskej národnosti dosiahli najvyšší podiel v okrese Kežmarok (11,5 %, t. j. 8 078), rusínskej národnosti v okrese Medzilaborce (42,5 %, t. j. 5 288). Okres Medzilaborce mal aj najvyšší podiel trvalo bývajúcich obyvateľov ukrajinskej národnosti (2,5 %, t. j. 314).

Českú národnosť si pri SODB 2011 uviedol najvyšší podiel obyvateľov trvalo bývajúcich v okrese Bratislava I (1,7 %, t. j. 640). Podiely trvalo bývajúcich obyvateľov v okresoch SR, ktorí si uviedli niektorú z ďalších predznačených národností (nemeckú, poľskú, chorvátsku, srbskú, ruskú, židovskú, moravskú alebo bulharskú), nedosiahli 1 %.

V 37 obciach SR žili len obyvatelia slovenskej národnosti. Menej ako 50 % trvalo bývajúcich obyvateľov so slovenskou národnosťou malo 493 obcí z celkového počtu 2 927 obcí v SR. V 363 obciach žilo 50 % a viac percent obyvateľov maďarskej národnosti. Najvyšší podiel obyvateľov maďarskej národnosti bol   zaznamenaný v obci Janice (97,2 %, t. j. 205) v okrese Rimavská Sobota. Podľa výsledkov SODB 2011 v SR bolo 17 obcí s viac ako 50 % obyvateľmi rómskej národnosti. Obcou s najvyšším podielom trvalo bývajúcich obyvateľov rómskej národnosti boli Kesovce (83,3 %, t. j. 194) v okrese Rimavská Sobota.

K rozhodujúcemu okamihu sčítania mala SR 36 obcí, v ktorých sa 50 % a viac percent trvalo bývajúcich obyvateľov hlásilo k rusínskej národnosti. Najvyšší podiel obyvateľov rusínskej národnosti bol zistený v obci Obručné (92,7 %, t. j. 38) v okrese Stará Ľubovňa. V dvoch obciach SR si viac ako 15 % obyvateľov s trvalým pobytom zapísalo ukrajinskú národnosť. Obcou s najvyšším podielom trvalo bývajúcich obyvateľov ukrajinskej národnosti bol Oľšinkov (17,1 %, t. j. 6) v okrese Medzilaborce.

METODICKÉ VYSVETLIVKY

TRVALO BÝVAJÚCE OBYVATEĽSTVO
Trvalo bývajúce obyvateľstvo zahŕňa obyvateľov, ktorí mali k rozhodujúcemu
okamihu sčítania, k 21. máju 2011, trvalý pobyt na území SR. Trvalý pobyt je miesto
stáleho bydliska obyvateľa, t. j. obec, v ktorej sa občan SR, resp. cudzinec zdržiava
na základe úradnej registrácie, čiže prihlásenia sa na trvalý pobyt
(zákon č. 500/2004 Z. z. a zákon č. 48/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov).

NÁRODNOSŤ
Národnosťou sa rozumie príslušnosť k národu alebo etnickej skupine. Vyznačovala
sa podľa vlastného rozhodnutia. Nebol určujúci materinský jazyk, ani reč, ktorú
obyvateľ používal alebo ovládal, ale vlastné rozhodnutie obyvateľa o príslušnosti
k určitému národu, národnostnej menšine alebo etnickej skupine.
Národnosť detí do 15 rokov sa vyznačila/zapísala podľa národnosti rodičov. Ak mali
rodičia rôznu národnosť, národnosť dieťaťa sa vyznačila/zapísala podľa národnosti
jedného z rodičov.

 Zdroj: www.statistics.sk