Ocenená rusínska kultúra a tvorba

MEDZILABORCE. Mesto oslavovalo svoje 75. výročie oslobodenia z vojenských čias. Pre domácich, ale aj návštevníkov si pripravilo štvordňový program, v ktorom nechýbal jarmok, uvítanie detí do života, varenie kapustnice, divadelné predstavenia, pietny akt kladenia vencov či výstava „Od utíšenia k vojne“, tiež ocenenia dvom Medzilaborčanom za ich zásluhy. 

„OD UTÍŠENIA K VOJNE“ – výstava Ruskej vojensko – historickej spoločnosti, ktorú poskytlo Veľvyslanectvo Ruskej federácie v Bratislave. Nainštalovaná je v priestoroch domu kultúry práve k 75. výročiu oslobodenia mesta. „Výstava sa týka obdobia  druhej svetovej vojny, táto je tematicky zameraná na jej zrod – od prípravy
napadnutia Poľska. Zahŕňa archívne materiály, Ruská federácia poskytla dokumenty a dešifrované listy,“ objasnil poslanec Vladimír Tarča. To všetko
nájde návštevník na nainštalovaných paneloch. Výstava potrvá minimálne do začiatku decembra. 

„Dni mesta sa konajú v súčinnosti s oslobodením, čo pripadá na 26. november. Pri príležitosti 75. výročia boli ocenení dvaja občania, a to Štefan
Smolej a Helena Gicová. Dostali Cenu primátora mesta za ich prínos v oblasti kultúry a tvorby,“ povedal primátor Vladislav Višňovský.

Ocenená rusínska kultúra a tvorba
MEDZILABORCE. Mesto oslavovalo svoje 75. výročie oslobodenia z vojenských čias. Pre domácich, ale aj návštevníkov si pripravilo štvordňový program, v ktorom nechýbal jarmok, uvítanie detí do života, varenie kapustnice, divadelné predstavenia, pietny akt kladenia vencov či výstava „Od utíšenia k vojne“, tiež ocenenia dvom Medzilaborčanom za ich zásluhy.  oslobodením, čo pripadá na 26. november. Pri príležitosti 75. výročia boli ocenení dvaja občania, a to Štefan Smolej a Helena Gicová. Dostali Cenu primátora mesta za ich prínos v oblasti kultúry a tvorby,“ povedal primátor Vladislav Višňovský.  

Helena Gicová písala svoje prvé literárne pokusy v ukrajinčine. V tomto jazyku boli publikované knihy Molode víno, Záhadky, Holubi Tatry, Davny mrii, Vidluňa. Do jej tvorby patria aj básne pre školákov, ktoré boli publikované Narodnych novinkach, časopise Almanach a Rusyn. Jej detské knižky, napr. Fialočka, Pčolka, Pri jaročku,
Tri raz hadaj, Rodina Rusina, Potomky Rusiniv, Dzvinočok a iné sa nachádzali aj v rusínskych školách v Čabinách, Radvani n/Lab., Snine či vo Svidníku.
Celkovo napísala 17 publikácií. 

Štefan Smolej sa narodil v Roškovciach. Svoje prvé riadky vytvoril v Žiline a Prahe. Počas vojenskej služby napísal knihu Zapisky obyčajnoho vojaka. Tá však nebola publikovaná. V roku 1991 začal spolupracovať s redakciami Rusyn a Narodny novinky, ktoré uverejňovali jeho básne i poviedky. Napísal napríklad Čudny dumky, Nehaňb sja, rusyne!, Jurkovy pryhody, Beskiďsky spivy, Nečekana navštiva a mnoho iných, celkovo 28 diel. Za knihu Buri nad Beskydami získal v roku 2014 Cenu Alexandra Duchnoviča, ktorú udeľuje Karpatorusínske náučné centrum v Spojených štátoch amerických.

-nikj-