Ochranári objavii unikátny bobrí hrad

Nad obcou Ondavka v Bardejovskom okrese našli ojedinelú stavbu svojho druhu na východnom Slovensku – bobrí hrad.  Ochranári odhadujú počet miest na východnom Slovensku, kde sú stopy po bobrovi, na viac ako päťdesiat. Bobrí hrad je však unikátom.
 

Malá obec má veľký hrad
Na základe informácie, že stopy bobrej práce videli poniže obce Ondavka, ochranári prehľadali kus toku Ondavy. Bobra nebolo. Druhá informácia hovorila o miestach nad dedinou. Nad obcou skutočne čakalo ochranárov prekvapenie – malé vodné dielo a unikátna stavba. Sústave priehrad a potôčiku, ktorého vody vďaka bobrovi zalievajú časti okolitých lúk, kraľoval takzvaný bobrí hrad. Jeho staviteľom i obyvateľom je bobor.

Staviteľ prišiel z Poľska
„Lokalita je zaujímavá tým, že je tu až sedem priehrad - dve veľké a päť maličkých a v hornej časti sústavy je postavený prvý bobrí hrad na východnom Slovensku, o ktorom viem,“ opísal neobyčajný nález zoológ Regionálneho centra ochrany prírody (RCOP) v Prešove Marián Buday. „Vnútri hradu je dutina, v ktorej sa bobor ukrýva a žije. Zvyčajne si robí nory v brehu, v hline. Priehradu na potoku alebo riečke dokáže vybudovať za noc – dve. Jednoznačne ide o dielo bobra, ktorý prešiel cez horský hrebeň z Poľska a vliezol do údolia zatiaľ maličkej Ondavy,“ upresnil.
 

Pustil sa aj do smreka
Čerstvé zhryzy na stromoch a stavba z konárov vyťažených bobrom na potoku Brusnička medzi obcou Brusnica a Nižná Olšava potvrdili, že bobrovi sa zapáčilo priamo pri štátnej ceste. „Bobrí pár máva obyčajne dve až štyri mláďatá. Keď už sú väčšie, staré ich vyženú,“ informoval M. Buday.

Bobor podľa jeho slov obľubuje zelený krm, byliny, rastúce pri potokoch alebo riečkach a v zime kôru stromov a prútiky. „Zásadne  pritom ide o mäkké dreviny, najmä vŕby a topole. V prípade bobra pri Nižnom Orlíku  však ide aj o smrek,“ uviedol zaujímavosť. „Kým kôru a tenké konáriky konzumuje, hrubšie drevo využíva na budovanie priehrad, hrádzí alebo takzvaných hradov. To sú kopy raždia, v ktorých sa bobor ukrýva. Na východnom Slovensku som sa však s bobrím hradom ešte nestretol,“ priznal M. Buday.
 

V podobnom duchu hovorí aj jeho kolega, krajinár RCOP Vladimír Makara: „Poznám viacero bobrích lokalít, ale s takouto rozsiahlou aktivitou bobra som sa ešte nestretol.“ Bobor stavbami zahradí tok, čím sa zdvihne jeho hladina. To neraz spôsobí vyliatie potoka či riečky na okolité lúky a polia. „Účel bobrích hrádzí je prozaický – má rád viac vody,“ zakončil Buday.
 

Zaujímavosti
Veľký počet bobrích lokalít je v PIENAP-e a na riekach Ondava, Laborec, Topľa, Cirocha. Bobry sa zatiaľ z neobjasnených príčin neobjavili na rieke Torysa. Keď bobor zvýši hladinu potoka tak, že voda začne páchať škody zaplavovaním lúk a polí, ochranári zvyknú hrádzu preraziť plastikovou alebo kovovou rúrou, ktorá vodu čiastočne odvedie a hladina sa zníži.

Zničenie bobrej stavby bez konzultácií s ochranármi a poskytnutia výnimky ministerstvom životného prostredia je porušením zákona. Kmeň topoľa kanadského v Kamenici nad Cirochou, ktorý sa zrútil vďaka bobrím zubom, mal priemer 59 cm.
 

Dušan Guman