Očkovanie alebo má byť podľa ústavy človek človeku človekom?

Skupina právnicky erudovaných ľudí horliacich proti očkovaniu zabúda na to, že niektoré ich výklady ústavných noriem a európskych štandardov platia v normálnych podmienkach. Za tie sa však nedá považovať boj o holé prežitie.

Obávam sa, že právnici všetkého druhu a rangu už vyčerpali argumenty pre a proti očkovaniu proti ochoreniu covid-19. Istý čas som ich katalogizoval a zamýšľal som sa nad nimi. Potom som prestal.

Najviac a nepríjemne ma prekvapili názory ľudí s právnickým diplomom, ktorí bez začervenania sa podporovali svoje vyvodzovania vedeckými poznatkami z infektológie, imunológie a súvisiacich medicínskych alebo prírodovedných odborov. Poznatkami, ktorým nemôžu ani náhodou rozumieť, prípadne ich pochopiť v celej ich zložitosti a komplexnosti. Nie, nejde o podceňovanie, je to suché konštatovanie, ktoré sa nedá vyvrátiť.

Skupina právnicky erudovaných ľudí horliacich proti očkovaniu zabúda asi nie vždy úmyselne na to, že niektoré ich výklady ústavných noriem a európskych štandardov platia v normálnych podmienkach. Za tie sa nedá považovať boj o holé prežitie, úsilie o zlomenie pandémie, snaha zabrániť fatálnym dôsledkom na zdravie, životy ľudí, ekonomiku, bežný chod štátu, miest, obcí.

Takže od znalcov práva by som skôr očakával pokoru namiesto formulovania ráznych výhrad voči spôsobom, ktoré sa využívajú na ochranu verejného zdravia. Prispôsobenie bežných interpretácií ústavy, zákonov a podzákonných noriem tomu, čo hovoria špičkoví slovenskí, európski a svetoví vedci.

Zásadnou výzvou je očkovanie. Vedecké kapacity považujú očkovanie za jediný účinný prostriedok na ochranu ľudstva. Mocní tohto sveta, ktorí chápu svoju nekonečnú zodpovednosť, vnímajú očkovanie zásadne rovnako. Iní, žiaľ, urobili z očkovania prostriedok na presadenie sa v politických šarvátkach. Podaktorí lavírujú.

Všetko legitímne postoje. Ako však naložiť s jednoduchou pravdou, podloženou výsledkami vedeckej komunity sveta, podľa ktorej je očkovanie nesporným základom na návrat k bežnému, normálnemu a nami tak milovanému spôsobu života?

Vedcom patrí veľká vďaka. Ale prístup k človeku, hoci žijúcemu v ťažkej, rizikovej a zavše smrtiacej situácii, k jeho dôstojnosti, bráni tomu, aby bol nútený sa zaočkovať. Povinné očkovanie, kým sa nestane súčasťou celoštátne povinného očkovania tak, ako je to napríklad pri obrne alebo čiernom kašli, je preto principiálne vylúčené.

V ústavnom práve, a preto aj v našej ústave sa však nachádzajú normy, ktoré nenútia nikoho očkovať sa, ale volajú po dobrovoľnom, avšak zodpovednom prístupe k otázke vakcinácie.

Podľa základného zákona každý má právo na ochranu zdravia. Každý, zaočkovaný aj nezaočkovaný. Podčiarkujem. Zaočkovaný aj nezaočkovaný.

Ľudia, ktorí sa dali zaočkovať a ich počet rastie, majú právo na ochranu zdravia. Tí, ktorí sa z rôznych, niekedy aj z vážnych dôvodov, vyhli vakcínam, majú rovnaké právo na ochranu zdravia.

Dve skupiny jednotlivcov. Rovnocenné v ich právach, slobodách, v ľudskej dôstojnosti. Žiadne rozlišovanie neobstojí. Iba obyčajné rozlíšenie. Očkovaní a neočkovaní.

Každý z nich má právo na ochranu zdravia. Kvalitatívne rovnaké právo. Očkovaní pred tými, ktorí zatiaľ nemajú žiaden vpich vakcínou. Neočkovaní proti, podľa nich negatívnym dôsledkom vakcinácie, prípadne jej neúčinnosti. Tvrdiaci, že nie sú roznášačmi infekcie alebo že aj očkovaní sú jej zdrojom.

Rozpor je zjavný, avšak citovaná časť našej ústavy obsahuje predtým neznámu, nerozpoznateľnú výzvu pre všetkých. Ak má každý podľa článku 40 Ústavy SR právo na ochranu zdravia, tak jediný spôsob výkladu tohto článku v tejto zatiaľ nekončiacej pandémii je asi taký.

Mám právo na ochranu zdravia. Bez ohľadu na to, či som alebo nie som očkovaný. Lenže také právo by sa malo premietnuť do zásadného postoja ľudsky zodpovedných bytostí.

Očkovaných voči neočkovaným a naopak. Bez diskriminácie. Ak mám ako očkovaný právo na ochranu zdravia a iný má rovnaké právo, hoci nie je ochotný sa vakcinovať, tak naše postoje môže zblížiť skôr či neskôr iba jeden prístup. Človek by mal byť človeku človekom.

Doprajme si ústavné právo na ochranu zdravia na tomto parafrázovanom prístupe k slávnemu výroku. Je to v súlade s Ústavou SR, ľudskou dôstojnosťou a jasnou preferenciou, že niet rozdielu medzi zaočkovanými a nezaočkovanými. Zostáva iba problém, ako obom zabezpečiť rovnakú ochranu zdravia.

Som si istý, že iba vzájomným porozumením. A očkovaním.

Ján Mazák
Autor je predseda Súdnej rady SR, bývalý predseda Ústavného súdu

Zdroj:
https://dennikn.sk/2481395/ockovanie-alebo-ma-byt-podla-ustavy-clovek-cloveku-clovekom/?ref=list

Ilustračné foto
zdroj: https://www.sobaka.ru/city/city/117726