OD DETSTVA CHCEL BYŤ PILOTOM

Naši absolventi – naša hrdosť – galériu s týmto názvom sprístupnili v máji v priestoroch Základnej školy M. Sopiru v Radvani nad Laborcom. Najmladším zo 17 ocenených absolventov školy je Ing. Jozef Januch (1979), rodák z Volice, povolaním pilot.

* Snívali ste o kariére pilota od detstva? Ako ste sa dostali k lietaniu?
Áno, od detstva som chcel byť pilotom, vlastne pôvodne som chcel byť kozmonautom, no a väčšina kozmonautov sú najprv piloti. Takže to bol dôvod, prečo som chcel byť pilotom.

Ako som sa dostal k lietaniu? Keď som končil strednú školu (Hotelová akadémia v Prešove), chcel som ísť na vysokú školu a pri zisťovaní možností som narazil na odbor prevádzka a ekonomika leteckej dopravy na Žilinskej univerzite, kde bolo ako uplatnenie uvedené aj profesionálny pilot. Na prijímacích skúškach som uspel a potom to už išlo samo.
 

* Ako dlho lietate, koľko hodín ste nalietali a na akých typoch lietadla?
Základný výcvik pilota som absolvoval na univerzite a ešte pred ukončením štúdia sa mi podarilo zamestnať sa v Slovenských aerolíniách ako pozemný dispečer. A keď bolo treba nových pilotov na typ Boeing 737, bol som preškolený na daný typ a na ňom lietam dodnes. Preškolenie som absolvoval v roku 2006, takže je to už sedem rokov. Za ten čas som nalietal viac ako 2800 hodín B737.
 

* Čo človek potrebuje, keď sa chce zamestnať ako pilot?
V prvom rade musí prejsť vstupnými lekárskymi vyšetreniami a musí byť ochotný sa veľa učiť, pretože toto povolanie si vyžaduje celoživotné štúdium a výcvik, podobne ako je to u lekárov alebo vedcov. A v neposlednom rade si musí adept na pilota zohnať financie na výcvik. Nemám prehľad, koľko stojí celý výcvik dnes, ale odhadujem, že to bude okolo 35 až 40 tisic eur. V čase, keď som študoval, si veľa kolegov prerušilo štúdium a na rok išli zarábať do zahraničia, aby mali na výcvik. Nie všetci mali to šťastie, že im výcvik mohli uhradiť rodičia alebo príbuzní. A to boli vtedy ceny ešte prijateľnejšie ako sú dnes. No a nakoniec musí mladý pilot nájsť firmu, ktorá ho zamestná, a to je dnes tiež problém. V Európe je pilotov prebytok a tam, kde ich je nedostatok, najmä v Ázii, chcú iba skúsených pilotov s určitým počtom nalietaných hodín.
 
* Aké je to byť pilotom? Treba mať talent na riadenie lietadla? Tých palubných prístrojov je dosť...
Ani by som nepovedal, že talent, ale skôr chladnú hlavu a treba vedieť vždy vybrať tú správnu možnosť. A s tými prístrojmi to tiež nie je také strašné. Všetko sa dá výcvikom naučiť.
 

* Pri jazde autom sú zrejme najväčším rizikom zákruty... Ako je to s lietadlom a s lietaním?
Pri lietaní je najkritickejší vzlet a pristátie. Vtedy sa toho môže najviac pokaziť a lietadlo je nízko nad zemou, času na správne rozhodnutie je málo.
 
* Spomínate si na váš prvý let? Aký bol?
Neviem či na úplne prvý, ale na prvé lety si pamätám. Bol to vzrušujúci pocit, že som to dokázal, ale aj stresujúci, či budem vedieť v každej situácii správne zareagovať. Samozrejme, zo začiatku som lietal ešte s inštruktormi, ktorí ma v prípade potreby napomenuli.
 

* Sú hektickejšie krátke či dlhé lety? Aký bol váš najdlhší let?
Hektickejšie sú krátke lety, lebo práce pri vzlete a pristátí je rovnako ako pri dlhom lete. V cestovnej hladine je zaťaženie posádky oveľa menšie. Môj najdlhší let bol 5 a pol hodiny, na Kanárske ostrovy. Ale štandardná dĺžka letu je od 2 do 4 hodín.
 
* Riešili ste nejaké núdzové situácie počas letov a zažili ste nejaké kuriózne momenty v oblakoch?
Našťastie, vyložene núdzovú situáciu som ešte nezažil, ale určité neštandardné situácie sa občas vyskytnú. Na tie sme však cvičení a podľa toho aj reagujeme. To nás len utvrdzuje v tom, že musíme byť stále v strehu.
 

* Ako vyzerá vaša pracovná šichta – aké procedúry sa vykonávajú pred vzlietnutím, počas letu a po pristátí?
Pred vzletom sa celá posádka, piloti aj stewardi stretneme v tzv. briefin-groom, a tam si preberieme dokumentáciu k letu (letový plán, vypočítané množstvo paliva, počty cestujúcich, počasie na trati atď.). Toto sa deje minimálne hodinu pred plánovaným odletom. Potom nás zavezú pozemní pracovníci k lietadlu, kde má každý člen posádky určené úlohy a vykonáva prípravu lietadla na daný let. Až keď je lietadlo plne pripravené na vzlet, dá sa pokyn pozemnému personálu, aby priviedli pasažierov na palubu. Potom vykonáme samotný let, alebo sériu letov. Po nich ešte nasleduje krátky debriefing, kde si posádka povie postrehy z letu, prípadne sa rozoberú neštandardné situácie, ktoré sa počas letu vyskytli.
 
* V letectve sa používa špecifická terminológia, napr. iné veličiny na vyjadrenie výšky, rýchlosti či vzdialenosti... Nemáte s tým problémy na zemi?
Nie, to vôbec, človek si na to zvykne a už sa nad tým nezamýšľa. Keď je v lietadle, je ako v inom svete, čo sa deje na zemi, nechávame na zemi.
 

* Do akých destinácií lietate? Môžete ovplyvniť letový rozvrh?
Je to rôzne a závisí od rozhodnutia obchodného úseku firmy, kde sa im podarí nájsť miesto na trhu. A my tam potom odletíme. Pilot je ako šofér autobusu, letí tam, kam mu to niekto iný naplánuje.
 
* Máte čas spoznávať svet alebo len hotely, v ktorých prespávate?
Niekedy ani tie hotely. Keď sa lieta zo Slovenska, tak to je väčšinou na otočku. Vystúpia cestujúci, vyložíme
batožinu, doplníme palivo, vyčistia nám lietadlo a môžu nastupovať ďalší cestujúci.
Ak však lietame niekde v zahraničí, tak samozrejme máme čas spoznať aj okolie, teda aspoň okolie hotela (smiech).
 

* Do ktorých miest najradšej a prečo lietate?
Toto je zvláštna otázka. Pilot rád lieta tam, kde je pekné počasie a nie je hustá letecká premávka. Takže väčšina dovolenkových letov je príjemná aj pre posádku.
 

* Je lietadlo vašim najobľúbenejším dopravným prostriedkom?
Tak to určite áno, ale ako cestujúci mám rád aj vlaky. Pre ich priestrannosť, pohodlie a nerušený výhľad.
 

* Aké máte ďalšie záľuby?
Správne ste podotkli, že ďalšie, lebo letectvo je pre väčšinu pilotov aj najväčšou záľubou. Pre mňa tiež. Snažím sa veľa času venovať rodine a na ostatné mi už veľa času nezostáva. Občas si niečo prečítam, pozriem dobrý film.

* Aké máte plány a zámery do budúcna?
Keďže som sa práve stal kapitánom lietadla, moje profesionálne plány sa tým naplnili, teda aspoň nateraz. Takže teraz len spoľahlivo a správne vykonávať svoju prácu a venovať sa rodine.
 

* Ako vnímate vaše umiestnenie v Galérii absolventov radvanskej ZŠ? Ako si spomínate na školské časy?
Tak to ma milo prekvapilo a som veľmi poctený, že z toho množstva absolventov sa ušla táto česť aj mne. Kvôli pracovnému vyťaženiu som sa však nemohol zúčastniť slávnostného otvorenia galérie, čo ma úprimne mrzí, ale aj taký je život pilota. Nie vždy je svojím pánom. A na ZŠ si spomínam s láskou. Mal som šťastie na veľmi dobrých učiteľov, ktorí v tom období pôsobili v Radvani a aj týmto by som sa im chcel poďakovať za všetko, čo nás naučili. Veď je to aj ich zásluha, že dnes robíme tento rozhovor.
 

* Ako často navštevujete rodnú Volicu? Čo pre vás znamenajú návraty domov?
Tak často ako sa dá, ale v posledných rokoch je to stále zriedkavejšie. Bývam v Bratislave, mám 2 malé deti, takže samotné cestovanie na východ je veľká výzva. A samozrejme, návrat domov je pre mňa vždy plný emócií, keďže tu žijú všetci, ktorých mám tak rád a ktorým vďačím za všetko (samozrejme, okrem manželky a niektorých priateľov...). A taktiež príroda a miestny kraj, miestni ľudia, ich (náš) spôsob zmýšľania, to je pre mňa hotová poézia. Milujem náš rodný kraj a som hrdý na to, odkiaľ pochádzam.
 

Za rozhovor ďakuje Mária Lopatníková