Odbŷlo s’a 34-te zasidaňa OSRS
Platforma sobi prypomjanula 10 rokiv isnovaňa. OSRS sobi vŷberav novu prezidiju, funkciju predsedŷ obhajiv Petro Štefaňak.
V pjatnic’u 21-ho oktobra 2022-ho roku v prostorach Slovac’koho narodnoho muzeja – Muzeja rusyňskoj kulturŷ v Pr’ašovi odbŷlo s’a 34-te zasidaňa Okruhloho stola Rusyniv Slovakiji. Po dovšim časi, kotrŷj bŷv poznačenŷj pandemijov, bŷlo zasidaňa prezenčno, pryčim časť členiv schosnovala onlajn formu učasty.
OSRS mav u programi vece punktiv. Okrim inšoho sobi členove prypomjanuly i 10-tu ričnic’u od osnovaňa toj platformŷ. Z potichov možeme po des’aťoch rokach konštatovaty, že OSRS nelem funguje, napovňuje svoji zamirŷ i cili, ale tak samo rozrostať s’a, keďže i na tim zasidaňu bŷly pryvitanŷ novŷ individualnŷ i kolektivnŷ členove.
Ocinka poperedňoho periodu
Medži važnŷ punktŷ zasidaňa naležalo ociňovaňa robotŷ OSRS za try rokŷ, počas kotrŷch viv platformu na posadi predsedŷ Petro Štefaňak.
Zrekapitulovaly s’a aktivnosty, kotrŷ členove počas toho periodu zrealizovaly. Medži nyma mož spomjanuty jubilejnŷj Rik rusyňskoho sela, kotrŷj mav bŷty prypravov na kampaň ku Spysovaňu žŷteliv, domiv i kvarteliv 2021, i kotrŷj bŷv uspišnŷj nelem medži doroslŷma, ale i medži ditmy, keďže s’a v povjazaňu z tŷm rokom organizovaly i riznŷ konkurzŷ.
Štefaňak referovav o všŷtkŷch stričach predstavyteliv OSRS, kotrŷ odbŷly s’a v prostorach Ministerstva zharaničnŷch dil i evropskŷch sprav SR, Ministerstva kulturŷ SR, Slovac’koho narodnoho muzeja ci RTVS, i na kotrŷch vse platforma mala namahu, do velykoj mirŷ uspišno, prosadžovaty interesŷ rusyňskoj narodnostnoj menšŷnŷ na Slovakiji, ale odkrŷla i temŷ prav Rusyniv na Ukrajini.
Do okremoj uvahŷ distala s’a ocinka kampani ku spysovaňu žŷteliv, a tak samo vŷslidkŷ, vďaka kotrŷm čislo Rusyniv znova naroslo i menšŷna sobi zachovalay status treťoj najvekšoj na Slovakiji, po Maďarach i Romach.
Členove Vŷboru pro narodnostnŷ menšŷnŷ i etničnŷ grupŷ tak samo informovaly o dijateľnosty toho vŷboru, jak i o situaciji odnosno prypravŷ narodnostnoho zakona a o dalšij legislativi, kotra pr’amo dotuľať s’a menšŷnovŷch prav na Slovakiji.
Vŷberala s’a nova prezidija
Na zasidaňu vŷberala s’a i nova prezidija. Po tr’och rokach skinčiv funkčnŷj period predsedŷ, potrebne bŷlo vŷberaty i dalšŷch členiv prezidiji.
Posadu predsedŷ na druhŷj tryričnŷj period (poslidnij možlyvŷj) obhajiv doteperišnij predseda Petro Štefaňak, kotrŷj v poperednim periodi uspišno zrealizovav kampaň ku spysovaňu. Členamy prezidiji ex offo jak členove narodnostnoho vŷboru zistaly Petro Medviď (jednočasno potverdženŷj u funkciji hovorc’u) i Milan Jan Pilip. Novŷm sekretar’om, jednočasno členom prezidiji, stav Matuš Dopir’ak. Za individualnŷch členiv bŷla do prezidiji vŷbrata dovhorična novynar’ka i aktivistka Taňa Rundesova, za kolektivnŷch členiv Marek Hrebik, kotrŷj predstavľuje organizaciju molodŷ.Rusynŷ.
OSRS prodovžuje v aktivnosťach i choče bŷty evropskŷm partnerom
OSRS po des’aťoch rokach uspišnoj robotŷ prodovžuje u svojich aktivnosťach. Na svojim zasidaňu platforma zrušŷla komisiji, kotrŷ robyly i pryhotovľovaly materialŷ v poperednich rokach, i vŷrišŷla jich kreovaty nanovo, pryčim bude oslovľovaty i fachovciv, kotrŷ ne suť členamy, no možuť pomoči pry rišiňu okremŷch oblastej. Vže na pjatnic’ovim zasidaňu bŷlo schvalene vedžiňa i obs’ahovŷj zamir pro kulturnu i jazŷkovu komisiju. Štonajskoriše maje rišŷty s’a i komisija škoľska.
Za jeden z najvažnišŷch i vece jak 30 rokiv nevŷrišenŷj vopros považue OSRS problematiku rusyňskoj kulturnoj didovyznŷ v zbirkovim fondi SNM – Muzeja ukrajiňskoj kulturŷ u Svidnyku. Z ciľom rišŷty totu problemu bude platforma v najblyzšim časi realizovaty dalšŷ krokŷ.
Tak samo členove OSRS na zasidaňu poviryly prezidiju, žebŷ začaty jidnaty o vstupi do jednoj iz vŷznačnŷch evropskŷch menšŷnovŷch organizacij. OSRS maje interes staty v rišiňu voprosiv rusyňskoj menšŷnŷ evropskŷm partnerom i maty vďaka takomu členstvu dos’ah na političnŷ frakciji Evropskoho parlamentu, kotrŷ menšŷnovŷma voprosamy zanymajuť s’a.
Petro Medviď
žridlo:
https://www.lem.fm/odbylo-sya-34-te-zasidanya-osrs-platforma-sobi-pripomyanula-10-rokiv-isnovanya/
Aktuality
Zobraziť všetky04.05.2025
Zabudnutý Cibere
Pozvánka
Slovenské národné múzeum – Múzeum rusínskej kultúry v Prešove Vás srdečne pozýva na prednáškové popoludnie spojené s besedou na tému druhej svetovej vojny a nepoznaných či zabudnutých osudov rusínskych osobností, ktoré sa v n…
30.04.2025
Dve percentá, jeden spoločný cieľ
Podporte nás 2 % z vašich daní a buďte súčasťou nášho úsilia o zachovanie a šírenie neznámej histórie Rusínov.
Vaša podpora je pre nás cenná – ďakujeme za dôveru!
Notársky centrálny register určených právnických osôb
Informácie o určenej…
29.04.2025
Rok rusínskeho jazyka môže byť výzva aj pre umelú inteligenciu
Ako sa z rusínskeho dialektu stala literárna reč, prečo je rusínčina spomedzi východoslovanských jazykov najtvrdšia, ale aj o tom, kedy rusínsky jazyk objaví umelá inteligencia, sa zhovárame s Ľubou Kráľovou, riaditeľkou Slovenského národného mú…
29.04.2025
Hoďmaš: Obrodenie rusínskeho národa na Ukrajine
Dejiny Podkarpatskej Rusi
kap. 24 Diskriminácia rusínskeho národa na Ukrajine
История республики Подкарпатская Русь
24. Дискриминация русинской нации в Украине
po rusky TU
Najvyššia rada (parlament) suverénnej Ukrajiny prijal…
29.04.2025
Pred 110 rokmi sa narodil Pavel Cibere
PORTRÉTY LIDÍ ZAVLEČENÝCH DO SOVĚTSKÉHO SVAZU PO SKONČENÍ 2. SVĚTOVÉ VÁLKY
Pavel Cibere (1914 - 1972)
Zatčen 10. září 1947
Vězněn 1947–1956: Moskva (Lefortovo), Dubravlag
Pavel Cibere se narodil 5. dubna* 1914 v obci Zaluž nedaleko M…
28.04.2025
Akce P – likvidace řeckokatolické církve v Československu
Příběh Ivana Ljavince a Jána Eugena Kočiše
autor: Adam Drda
Řeckokatolická církev je svéráznou součástí katolického společenství. Uchovává tradice a zvláštnosti východního křesťanství a zároveň bezvýhradně uznává primát římského papeže. Vz…
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
Ujko Vasyľ:
-Tancuj tak, jak kiby Ťa nychto ne vidyť,
špivaj tak, jak kiby Ťa nychto ne čuv,
rob tak, jak kiby Ťa nychto ne platyv...!

Československý svět v Karpatech
Československý svet v Karpatoch
Čechoslovackyj svit v Karpatach
Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať