Odborníci: Rómska problematika je časovanou bombou

Spolunažívanie majority s rómskou menšinou je podľa odborníkov časovanou bombou. Stalo sa aj politickou témou, ktorá rezonovala najmä tam, kde majú obyvatelia každodenné problémy s rómskymi spoluobčanmi. Experti pripomínajú, že problém krajín východnej a strednej Európy je v netolerantnosti väčšiny voči menšinám a zhodujú sa v tom, že nejde len o problém Rómov, ale celej spoločnosti.
Problematiku vzťahu majority s rómskou menšinou považuje Vladimír Šucha z Európskej komisie za jeden najväčších problémov Európskej únie.

Podľa jeho slov sa konflikt môže vyhrotiť preto, lebo „tak bezprecedentný útlak, aký robíme my vo vzťahu k tejto skupine, je šokujúci, dlhodobý a nemorálny“. Šucha hovorí, že tento problém pôvodne vnímal tak, že chyba je na strane Rómov a „mali by spraviť prvý krok, ale je to naopak“. Okrem legislatívnych nástrojov považuje za nevyhnutné prehlbovať toleranciu v každom človeku.

Hrozí radikalizácia
Jeho slová odzneli na medzinárodnej konferencii vo Fričovciach (okres Prešov) o hľadaní modelov tolerancie v strednej a východnej Európe, ktorú zorganizovala Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku. Otázkou bolo, ako je to s možným koncom multikulturalizmu v Európe, ak o dôsledku sociálno-ekonomických zmien, a prečo sa čoraz výraznejšie prejavujú prvky extrémizmu, nacionalizmu, xenofóbie a populizmu.  Podľa odborníkov ak sa nebude robiť nič vo veciach spolunažívania s Rómami na Slovensku, o 20 - 30 rokov z toho môže byť násilný konflikt.

Kosová: Integrácia je mýtus
Podľa Ingrid Kosovej zo združenia Quo vadis je integrácia Rómov mýtus. Na Slovensku je podľa jej slov 60 percent Rómov integrovaných. „Väčšinou ľudia hovoria, že sú neviditeľní. Prečo? Nie náhodou kvôli tomu, že sú stigmatizovaní, do akej škatuľky sme ich zaradili? Byť Rómom na Slovensku je jednoducho hanba. Nečudujme sa, keď vzrastajú populistické vyjadrenia vo vzťahu k Rómom. Vytvorili sme k tomu živnú pôdu,“ vraví Kosová, ktorá si sama ako Rómka užila svoje.

„Môj otec bol vysokoškolsky vzdelaný, celý život zamestnaný, žila som medzi Nerómami a nikdy mi nedošlo, že som iná, až kým mi to ľudia nepovedali.“ Podobnú skúsenosť prežíva aj jej sedemročná dcéra. Kosová zdôrazňuje, že je potrebné prevziať politickú zodpovednosť: „Ak povieme stop diskriminácii, urobíme úžasnú vec, že rómska inteligencia začne byť hrdá na svoj pôvod.“
Hovorí, že nie je pravdou, že sa v tejto veci nič za 20 rokov neurobilo: „Len je to neviditeľné a nízkej intenzity. Rómska problematika a chudoba nie je len problém Rómov, ale celej spoločnosti.“

Segregácia je bežná
Končiaci podpredseda vlády Rudolf Chmel (Most-Híd) zdôrazňuje, že „oblasť ľudských práv a národnostných menšín sa musí stať pevnou súčasťou exekutívy a túto agendu treba dostať do širšieho povedomia, aj keď je to ťažké“. Verí, že jeho nástupca nebude redukovať či rušiť dosiahnuté inštitucionálne záruky. Skúsenosti ľudí pri každodennom spolunažívaní v oblastiach, kde sú silné rómske komunity, sú nepríjemné. Potreba tolerancie a negatívne skúsenosti majority tvoria začarovaný kruh. Preto sa stupňujú radikálne nálady, ktoré môžu v budúcnosti vyústiť do konfliktu.

frk

Zdroj: http://presov.korzar.sme.sk/c/6308843/odbornici-romska-problematika-je-casovanou-bombou.html