Odchodu Babjaka z arcibiskupského kresla predchádzala vizitácia

Kňazi kritizovali jeho direktívny štýl.

REŠOV. Arcibiskup Ján Babjak skončil na čele prešovskej archieparchie a ako metropolita gréckokatolíckej cirkvi sui iuris.
Jeho zrieknutie sa pastoračnej služby prijal pápež František. Vatikán ho zverejnil v pondelok.

Zrieknutie sa pastoračného riadenia Prešovskej archieparchie predložil hlave katolíckej cirkvi, ktorej súčasťou je aj gréckokatolícka cirkev, samotný Babjak.

Svätý Otec zároveň menoval vladyku Petra Rusnáka, bratislavského eparchu, za apoštolského administrátora sede vacante (teda na dočasne „uprázdnený stolec“) Prešovskej archieparchie.

Čo bolo za náhlym odchodom Jána Babjaka?
Vladyka Babjak sa počas svojho pôsobenia javil ako energický arcibiskup, pri plnom zdraví.

Jeho vysvetlenie nebolo jednoznačné. Uviedol, že „odchádza pre pokoj v cirkvi".

Podľa našich informácií nepadlo rozhodnutie len tak z ničoho nič. Predchádzala mu vizitácia, ktorú do Prešova poslali z Vatikánu.

Vyzerá to tak, akoby uvedená kontrola pod vedením vizitátora, arcibiskupa z Philadelphie, mala priamy súvis s odstúpením vladyku Babjaka.

Naznačuje to jeho vyjadrenie: „Ak som počas mojej aktívnej služby nebol voči niekomu dostatočne vnímavý a nenaplnil jeho očakávania, je mi to ľúto a prosím o odpustenie. Pracoval som v zápale a nikdy mi nešlo o nič iné, iba o dobro našej gréckokatolíckej cirkvi. Aj ja odpúšťam každému.“

Či je to tak, sme sa v utorok pýtali Michala Pavlišinoviča, hovorcu Prešovskej archieparchie.

„Arcibiskup Ján Babjak včera (v pondelok - pozn. red.) na poludnie zverejnil pre médiá svoje vyhlásenie k zrieknutiu sa úradu prešovského arcibiskupa metropolitu. Ďalšie stanovisko už vladyka Ján nebude poskytovať, prosíme o rešpektovanie tohto jeho rozhodnutia,“ vyhol sa priamej odpovedi Pavlišinovič.

Liturgie slúžiť môže
Zaujímalo nás tiež, že ak sa Ján Babjak zriekol pastoračnej služby, znamená to, že už nebude vôbec slúžiť liturgie ako kňaz, biskup?

„Odchodom z postu prešovského arcibiskupa metropolitu sa stáva vladyka Ján Babjak emeritným arcibiskupom, teda samozrejme ďalej môže sláviť sväté liturgie ako biskup,“ reagoval hovorca archieparche.

Zdôraznil, že samotný emeritný arcibiskup uistil všetkých o duchovnej podpore gréckokatolíckej cirkvi z jeho strany aj vo svojom vyhlásení: „Naďalej budem spojený v modlitbách s biskupmi, kňazmi, rehoľníkmi, diakonmi i veriacimi Prešovskej archieparchie (…) i celej gréckokatolíckej metropolitnej cirkvi sui iuris na Slovensku.“

Direktívny štýl
Ján Babjak SJ (SJ znamená Spoločnosť Ježišova, je členom jezuitského rádu) bol na verejnosti známy aj ako vášnivý hubár, ktorý svoje úlovky nosil ako dary aj pápežom.

V rámci cirkevnej štruktúry vládol, podľa informácií z prostredia cirkvi, arcidiecéze pevnou rukou.

Malo to výsledky.

V roku 2008, teda už za jeho éry, bola gréckokatolícka cirkev povýšená na metropolitnú a z prešovského biskupstva sa stalo arcibiskupstvo. Na rozdiel od iných cirkví, počet gréckokatolíkov v poslednom sčítaní stúpol. Vynovili sa pútnické miesta, vyrástli nové pastoračné centrá, rekonštrukciou prešiel aj biskupský palác.

Počas jeho pôsobenia bolo v Prešovskej archieparchii postavených 35 nových chrámov, 53 farských budov a 9 kaplánskych bytov.

Jeho vedenie bolo pre viacerých podriadených kňazov príliš rázne.

Zamietol požiadavky Rusínov na vlastného biskupa s odôvodnením, že Kristus kázal učiť všetky národy.

Po svojom nástupe napríklad vylúčil z Rádu sv. Bazila Veľkého dvoch rusínskych mníchov, bratov Timkovičovcov.

Dôvodom malo byť vydanie knihy o ikonostase a jeho teológii bez cirkevného súhlasu, čo považoval ako biskup za znak neposlušnosti.

V svetskej politike býva zvykom, že ak nastúpi prezident do úradu, udelí amnestiu. Ani po povýšení na arcibiskupa neprejavil Ján Babjak viac blahosklonnosti voči vylúčeným mníchom.

„Timkovičovci majú svoj osud vo svojich rukách. Bolí ma, že som ich musel vylúčiť. Boli suspendovaní na určitý čas. Majú však šancu, ale potrebné je ich obrátenie a poslušnosť,“ povedal vtedy pre Korzár.

Súkromná audiencia u pápeža Františka
Práve dôrazné riadenie malo byť dôvodom vatikánskej inšpekcie v Prešove.

Iniciátormi tejto inšpekcie boli podľa zistení Korzára dvaja prešovskí kňazi.

O čom spomínaná vizitácia bola, píše cirkevný analytik a šéfredaktor Sveta kresťanstva Imrich Gazda pre Postoj.

Ako uvádza, všetko spustili listy arcibiskupových kritikov, ktorí sa vo Vatikáne sťažovali na direktívny štýl riadenia diecézy.

„Prekážal im napríklad spôsob prekladania kňazov, čo je najmä v prípade ženatých klerikov citlivá záležitosť.“

Po skončení apoštolskej vizitácie čelil arcibiskup Babjak počas návštevy Ríma v októbri 2019 priamej výzve na odstúpenie. V kresle sa ešte udržal, ale vlani prišla druhá vizitácia.

„Možno predpokladať, že nová vizitácia potvrdila výsledky tej predchádzajúcej,“ napísal Gazda a dodal, že rozhodnutie pravdepodobne padlo už pred troma týždňami, keď Babjaka na súkromnej audiencii prijal pápež František, inak tiež jezuita.

Pápež František preukázal vlani slovenskej gréckokatolíckej cirkvi veľkú poctu, keď v Prešove slúžil liturgia sv. Jána Zlatoústeho v byzantskom obrade.

Životopis Jána Babjaka
Vladyka Ján Babjak sa narodil 28. októbra 1953 v Hažíne nad Cirochou pri Humennom.
Gymnaziálne štúdiá absolvoval v Humennom a teologické štúdiá na Cyrilometodskej bohosloveckej fakulte v Bratislave v rokoch 1973 – 1978.
Kňazskú vysviacku prijal 11. júna 1978 v Prešove z rúk križevackého biskupa ThDr. Joachima Segediho.
V rokoch 1978 – 1983 pôsobil ako kaplán v Prešove. 18. júna 1987 tajne vstúpil do Spoločnosti Ježišovej. Prvé sľuby zložil 18. júna 1989. Farnosť Ľubicu spravoval v rokoch 1983 – 1989. Prefektom a špirituálom v kňazskom seminári CMBF v Bratislave bol v rokoch 1989 – 1990. V rokoch 1990 – 1991 bol kaplánom Farnosti Povýšenia svätého Kríža v Bratislave.
Licenciátne štúdiá absolvoval na Pápežskom východnom inštitúte v Ríme v rokoch 1991 – 1993. V rokoch 1995 – 1996 – pôsobil vo Vatikánskom rozhlase.
V roku 1996 obhájil doktorskú prácu s názvom P. Michal Lacko SJ – formátor a informátor gréckokatolíkov na Pápežskom východnom inštitúte v Ríme, ktorá vyšla knižne v jezuitskej edícií Dialógy v roku 1997.
V rokoch 1997 – 2002 bol riaditeľom Centra spirituality Východ-Západ Michala Lacka v Košiciach. Súčasne pôsobil ako vysokoškolský pedagóg na Gréckokatolíckej bohosloveckej fakulte Prešovskej univerzity v Prešove a na Teologickej fakulte Trnavskej univerzity, kde prednášal východnú spiritualitu.
Vladyka Ján vyvíjal bohatú publikačnú činnosť – venoval sa literatúre faktu. Významnou je 8-dielna publikácia Zostali verní, ktorú v novom rozšírenom vydaní vydal v dvoch zväzkoch v rokoch 2011 a 2016.
V roku 1998 vydal knihu Rehole a kongregácie na Slovensku vo vydavateľstve Dobra kniha Trnava.
Mons. Ján Babjak SJ bol za prešovského eparchiálneho biskupa vymenovaný 11. decembra 2002. Konsekrovaný bol 6. januára 2003 pápežom Jánom Pavlom II. v Bazilike sv. Petra v Ríme. Intronizácia sa uskutočnila 18. januára 2003 v Prešove. Za svoje biskupské heslo si vybral slová sv. apoštola Pavla: „Vy ste chrám živého Boha“ (2 Kor 6, 16).

Michal Frank

Zdroj:
https://presov.korzar.sme.sk/c/22894731/odchodu-babjaka-z-arcibiskupskeho-kresla-predchadzala-vizitacia.html?ref=njctse

Foto: 
Ján Babjak ešte ako prešovský arcibiskup a metropolita. (Zdroj: FB/Gréckokatolícky kňazský seminár v Prešove)