Odišiel Jozef Bobalik, politický väzeň sovietskeho režimu

Narodil sa v roku 1928 v obci Lukov, na východnom Slovensku, v okrese Bardejov. V roku 1938 jeho otec emigroval do Ameriky. Napriek tomu, že bol Jozef úspešný študent, nemohol sa učeniu venovať, ale musel začať pracovať na hospodárstve. Od pätnástich – šestnástich rokov bol gazdom až do roku 1944. Kvôli opcii odišiel roku 1947 spolu s rodinou do Sovietskeho zväzu, s vidinou, že nájde úrodnú pôdu a bohatstvo. Opak však bol pravdou. Z Lukova sa na Ukrajinu presťahovali 59 rodín. Nešli len tí, ktorí boli chudobní, ale aj tí, čo sa považovali v dedine za bohatých. Aj keď ľudia odišli slobodne, nevyhli sa obrovskému sklamaniu.

Jozef Bobalik sa ocitol v Mirohošči v okrese Dubno. Postupom času sa Jozef spolu s rodinou zžili s tamojšími krutými podmienkami. Chcel ďalej študovať, mal ukončenú siedmu triedu, chcel nastúpiť na strednú priemyselnú školu. Ibaže 18. februára 1948 sa všetko zmenilo. Jozefov kamarát sa ženil, a tak bol pozvaný na rozlúčku so slobodou. V priebehu tancovačky vstúpili traja muži v uniformách. Opýtali sa, kto vie čítať po ukrajinsky, ukázali na Jozefa. Ozbrojený muž vytiahol leták, namieril na Jozefa pištoľ a on musel čítať. Obsah letáku sa končil „Smrť Stalinu!“

O pár mesiacov neskôr Jozefa Bobalika zatkli a odsúdili na desať rokov väzenia. Jeho väznenie sa začalo 20. mája 1948. Po roku väznenia v Dubne vyniesol súd rozsudok na desať rokov väzenia a dva roky pozbavenia práv. Po strastiplnej ceste tranzitkami Kyjeva, Charkova, Novosibirska a Tajšetu pracoval v táboroch Ozerlag (Sibír).

Potom bol deportován do Magadanu a Usť-Kujgy. Spočiatku pracoval Jozef vo všeobecnej brigáde, kde boli všetci a robilo sa všetko. Pohromade boli banditi, vrahovia, politickí väzni. Jozef Bobalik sa našťastie dočkal aj návratu domov. Bol rok 1955 a oslobodený bol výjazdnou zložkou Jakutského SSR.

V ceste domov pokračoval lietadlom z Verchojanska do Jakutska a z Jakutska do Irkutska. Odtiaľ rýchlikom smeroval do Charkova, kde sa po siedmich dňoch opäť vrátil. Z Charkova trvala jeho cesta ešte dva dni a opäť bol v Mirohošči, v bydlisku, po ktorom ešte v roku 1947 toľko túžil. Po návrate domov začal pracovať, neskôr si s manželkou Máriou založil rodinu a v roku 1967 sa presťahovali späť na Československo. Žije v Prešove.

Příběh byl zpracován výzkumníky z Post Bellum SK v rámci projektu Středoevropská mapa Gulagu.

Zdroj: 
http://www.gulag.online/people/jozef-bobalik?l

---------------------------

WIKIPÉDIIA: Jozef Bobalik

Jozef Bobalik (* 4. august 1928, Lukov (okres Bardejov) – † 26. marec 2021, Prešov), politický väzeň sovietskeho režimu.

V dôsledku agitácie na východnom Slovensku sa pridal k optantom do Sovietskeho zväzu (výmena obyvateľstva medzi ČSR a ZSSR na základe dohody z 10. júla 1946).

Na ukrajinskom území z prinútenia prečítal protistalinský leták, za čo bol v 1948 zatknutý/rusini-slovenska/, a následne odsúdený na prácu v lágeroch. /stranky/

Prešiel viacerými tábormi GULAG. Skúsenosti z Kolymského kraja zachytil v autobiografickej knihe Sedem rokov na Severe /komponenty/ Vypovedal o nich aj v dokumentárnom filme Prežili sme gulag (ÚPN, 2008).

Venovaný mu je dokumentárny film Jozef a jeho bratia (ÚPN, 2009)

Za jeho vzácne svedectvo o tom, čo znamenal stalinizmus pre presídlencov z ČSR, mu v 2018 bola udelená cena Prešovského samosprávneho /vybranu-stranku-nie-je-mozne-zobrazit/

Referencie
Jozef Bobalik (1928 - 2021) [online]. www.memoryofnations.eu, [cit. 2021-03-30]. Dostupné online. (po anglicky)
Jozef Bobalik [online]. Gulag.online, [cit. 2021-03-30]. Dostupné online.
BOBALIK, Jozef. Sedem rokov na Severe. 1.. vyd. Bratislava : Ústav pamäti národa, 2009. Dostupné online. ISBN 978-80-89335-16-9.
Rok 2018 - Prešovský samosprávny kraj [online]. www.po-kraj.sk, [cit. 2021-03-30]. Dostupné online.

Zdroj: 
https://sk.wikipedia.org/wiki/Jozef_Bobalik