Odišla do večnosti spisovateľka Mária Kostová z Kurova

Niekedy v druhej polovici 80. rokov m. st. mi priateľ PaedDr. Ivan Popovec, riaditeľ Základnej školy v Kurove, povedal: "Chodím vyučovať dve kurovské hendikepované sestry Kostove a žasnem nad ich nadaním. Predpísanú latku ovládajú lepšie ako riadni žiaci. Okrem toho, staršia Mária má vrodený spisovateľský talent a mladšia Erika nádherne maľuje". O pravdivosti týchto slov som sa presvedčil už pri prvej návšteve u nich doma. "Len píšte, maľujte, niekedy vydám vaše poviedky a kresby knižne" - povedal som im na rozlúčku. Vzali ma za slovo.

Keď Mária mala 25 rokov ohúrila rodičov prosbou: "Kúpte nám k narodeninám počítači". Neobliekate nás do parádnych šiat aké majú iné dievčatá, ani drahé šperky nám nekupujete, nuž chceme počítači. My vám k jeho cene dodáme všetky úspory, ktoré máme vo svojich keramických pokladničkách". Prekvapení rodičia vyhoveli ich požiadavke. Odvtedy počítač sa stal ich nerozlučným priateľom. Mária, ležiac v posteli od rána do večera vyťukávala na jeho klávesnici svoje fantastické rozprávky a Erika ich ilustrovala. Neskôr k počítaču pribudla tlačiareň a nakoniec internet. Týmito zázrakmi techniky dievčatá boli spojené s celým svetom.

Po prezentácii mojej knihy Kurov v minulosti sa dnes, Marika ma oslovila: "Ujo, sľúbili ste, že naše rozprávky vydáte knižne. My túto knihu máme hotovú", - a podali mi rukopis, vlastne už zalomenú počítačovú sadzbu knihy. Tentokrát som bol ohúrený ja, lebo Marikine rozprávky boli skutočne nádherné a Erikine pestrofarebné ilustrácie - roztomilé.

Sľuby sa musia plniť
Keď som v Bardejovských novostiach (2005, č. 3.) uverejnil jednu z Marikiných rozprávok so svojim úvodným článkom, Erikinou ilustráciou a výzvou k čitateľom, aby finančne podporili vydanie knihy, prihlásilo sa 28 sponzorov. Na prvom mieste Obecný úrad v Kurove. Starostka obce Mária Špirková dievčatá dôverne poznala a už v roku 2003 usporiadala v obecnom kultúrnom dome výstavu Erikiných kresieb a výšiviek, preto môj návrh vrelo privítala. Kniha sestier Kostových Rozprávkové všeličo na dobrú noc vydaná Obecným úradom v Kurove v r. 2005, mala obrovský úspech, najmä po jej prezentácii v Okresnej knižnici D. Gutgesela v Bardejove. Jej autorky sa zo dňa na deň stali slávnymi hviezdami. Boli o nich natočené rozhlasové a televízne relácie, uverejňované články v novinách a časopisoch. Farári niektoré rozprávkové poviedky Márie Kostovej čítali v chrámoch ako príklad obrovskej húževnatosti a nesmiernej viery v Boha invalidných dievčat, ktoré nenariekajú nad nepriazňou osudu, ale húževnato pracujú a svojou tvorbou obdarúvajú iných. V r. 2006 Rozprávky na dobrú noc prešovské vydavateľstvo Rusín a Ľudové noviny vydalo v rusínštine v preklade a redakcii Kvetoslavy Koporovej a Anny Pliškovej s finančnou podporou Ministerstva kultúry SR. Aj jej prezentácia sa odohrala v bardejovskej okresnej knižnici za prítomnosti rozhlasu, televízie a novinárov.

0 rok na to (2007) sestry Kostove vydali druhú knihu - Zvieracie všeličo na dobrú noc. Úvod k nej (snáď najkratší aký som kedy čítal) napísala (vlastne, naťúkala na klávesnici počítača) autorka. Uvádzam ho celý: .Milí čitatelia, máte v rukách druhú knihu rozprávok, ktoré sme. tak ako predtým, aj teraz napísali a ilustrovali spolu so sestrou Erikou. Obe dúfame, že sa vám. či už ste dospelí, alebo deti, rozprávočky budú páčiť, pretože sme ich písali a maľovali s láskou a radosťou len pre vás. Rozprávky sú o zvieratkách, ktoré majú podobné vlastnosti a starosti ako ľudia a hádam vás aspoň trocha pobavia a možno sa v nich aj trochu nájdete. Príjemné čítanie, a to nielen pred spaním". Aj táto kniha, vydaná za prostriedky 30 sponzorov, predovšetkým z Bardejovského okresu, stretla sa u čitateľov s veľkým záujmom. Chcem podotknúť, že obe knihy autorky venovali svojim najbližším: rodičom, bratovi, švagrinej a najmä maličkým synovcom Paľkovi Tobiasovi a Vinckovi Nikolasovi - ich najmilším spoločníkom. Mária ich doslova zbožňovala.

6. júna t.r. z Kurova prišla smutná správa: invalidná spisovateľka Mária Kostová odišla do večnosti. Mala 31 rokov. Mária Kostová sa narodila 23. apríla 1978 v bardejovskej nemocnici. Po polroku lekári zistili u nej zriedkavú zatiaľ nevyliečiteľnú chorobu - spinalnú svalovú atrofiu, čiže nevyvinuté a ochrnuté svalstvo. 0 štyri a pol roka po zdravom synovi Paľkovi do rodiny Kostových prišlo ďalšie dievčatko Erika - s tou istou vrodenou chorobou. "Dobrí ľudia" radili rodičom dať bezvládne dievčatá do ústavu sociálnej starostlivosti, lenže mamička nechcela o tom ani len počuť. Vystúpila zo zamestnania aby sa mohla naplno venovať invalidným dcéram, ktoré bez ľudskej pomoci neboli schopné urobiť žiadny pohyb.

Lekári, vychádzajúc zo svetových štatistík, predpovedali im šesť, maximálne pätnásť rokov života, ale dievčatá, vďaka svojej húževnatosti a nesmiernej obetavosti rodičov, prekonali tieto predpovede a dokázali, že i pri takej ťažkej a nevyliečiteľnej chorobe, môžu byť platnými členkami spoločnosti - svojou tvorbou rozdávať ľuďom radosť a potešenie.

Mária, i keď doma rozprávala rusínskym nárečím, prostredníctvom kníh a televízie dokonalé ovládla spisovnú slovenčinu a češtinu. Pustila sa aj do štúdia nemčiny a španielčiny. Jej duševný obzor bol nesmierne bohatý a koeficient inteligencie - nadpriemerný. To isté možno povedať aj o jej sestre Erike. Na moju otázku prečo sestry Kostove tak túžia po vydaní svojej knihy, Mária pred piatimi rokmi odpovedala: "Osud nás poznačil tak, že nemôžeme tvoriť hmotné hodnoty. Naopak, sme odkázané na milosť Božiu, pomoc lekárov, podporu štátu, obetavosť rodičov a porozumenie dobrých ľudí. Za všetko by sme sa chceli odvďačiť knihou, ktorá by bola hmatateľným svedectvom toho, že na svete nežijeme zbytočne". Dokázali to nie jednou, ale troma knihami a mnohými stretnutiami s čitateľmi.

Tri dni pred smrťou mal som telefonický rozhovor s Máriou prostredníctvom Skype. Videl som na obrazovke počítača jej bolestný a unavený úsmev. Na trafaretnú otázku .Ako sa máš?" odpovedala: "Dobre. Ťažko sa mi dýcha, ale verím, že keď zasvieti slniečko a vyvezú ma na dvor, dostanem sa z toho". Nedostala sa. Zmierená s osudom, odovzdala dušu Bohu. Pochovali ju na kurovskom cintoríne 8. júna t.r. Nech jej bude „vičnaja pamjať i blaženyj pokoj!

prof. PhDr. Mikuláš Mušinka, DrSc