Odkaz čestného občana Habury: „RUSÍNI, milujem vás!“
Ocenení športovci a primátorka mesta Slávnosti v obci, ktorú stráži knieža Laborec, sú známe široko-ďaleko. Pravidelným účastníkom je Imrich Béreš, čestný občan Habury. Okrem toho aj úspešný bankár, milovník folklóru, filantrop, choreograf a podporovateľ rusínskej kultúry. Stál pri zrode sochy kniežaťa Laborca a repliky dreveného chrámu.
Prečo rád navštevuje náš región? Aj o tejto téme sme sa rozprávali s čerstvo „pasovaným“ Rusínom.
"Keď som sem začal chodiť asi pred pätnástimi rokmi, zamiloval som do tohto kraja. Má svoju atmosféru, energiu, žijú tu dobrí, srdeční, pracovití ľudia. Myslím, že tvrdosť tohto regiónu ich naučila pokore, čo je veľmi dôležité. Takéto podujatie (Dni Habury) je veľmi významné hlavne pre rusínske etnikum, kde sa môžu miestni stretnúť raz za rok a porozprávať sa, zabaviť sa. Zároveň je aj motivačné pre rusínske spolky a jednotlivcov, ktorých oceňujeme a je to pre nich istým spôsobom vďaka za robotu, ktorá nikdy nebude v skutočnosti docenená.
Ako si spomínate na začiatky?
„Nikdy nezabudnem na prvý ročník, ktorý bol v kultúrnom dome – vtedy boli veľké horúčavy a dlhý trojhodinový program... to sa mi vrylo do pamäti. Neustále však zdokonaľujeme tieto slávnosti. Myslím si, že majú atribút jedného kvalitného festivalu s perfektnými účinkujúcimi, s dobrou réžiou, zvukármi i svetlami. Haburu navštevujem aj šesťkrát do roka.“
Pasovali vás za Rusína. Viete už aj „bisidovaty“?
„Neznam bisidovaty, ale rozumiem všetkému :). Keď som sem prišiel prvýkrát, okrem nadávok, som netušil, o čom miestni rozprávajú. Zvykol som si a dobre to funguje. Nie je to náročný jazyk na porozumenie. Je to pre mňa veľká česť, že si ma Rusíni „adoptovali“. Mám ich vo veľkej úcte. Je to národ, ktorý má svoju históriu, jazyk i kultúru. Rusíni, milujem vás.“
Na Dňoch Habury ste ukázali, že tanec máte v krvi a kroky ste rozhodne nezabudli...
„Tancoval som v súbore Dimitrovec, čo bol predchodcom Lipy, ktorá sa predstavila v haburskom amfiteátri. Tiež som pôsobil v Lúčnici. Bolo to v podstate symbolické spojenie súborov, v ktorých som účinkoval. Odmalička som inklinoval k folklóru. Stále som chcel byť choreografom a venovať sa kultúre. Skončil som svoju umeleckú kariéru profesionálne ako choreograf Československého štátneho súboru piesne a tancov v Prahe, čo je obdoba SĽUK-u. Vtedy sa písal rok 1989. O rok neskôr som si povedal, že pre kultúru ruže nepokvitnú a rozhodol som sa inak. Okrem ekonómie som však študoval aj Vysokú školu múzických umení u profesora Nosáľa, chýbajú mi akurát štátnice. Nemali pre mňa význam, keďže moja profesionálna cesta sa ubrala úplne iným smerom. Ostal som tomu verný a v rámci voľnočasovej aktivity som pedagóg a choreograf Folklórneho súboru Lipa. Chcem to robiť, nie som k tomu viazaný alebo nútený. A to je rozdiel,“ dodal na záver Imrich Béreš.
-latt
Aktuality
Zobraziť všetky30.04.2025
Dve percentá, jeden spoločný cieľ
Podporte nás 2 % z vašich daní a buďte súčasťou nášho úsilia o zachovanie a šírenie neznámej histórie Rusínov.
Vaša podpora je pre nás cenná – ďakujeme za dôveru!
Notársky centrálny register určených právnických osôb
Informácie o určenej…
29.04.2025
Rok rusínskeho jazyka môže byť výzva aj pre umelú inteligenciu
Ako sa z rusínskeho dialektu stala literárna reč, prečo je rusínčina spomedzi východoslovanských jazykov najtvrdšia, ale aj o tom, kedy rusínsky jazyk objaví umelá inteligencia, sa zhovárame s Ľubou Kráľovou, riaditeľkou Slovenského národného mú…
29.04.2025
Hoďmaš: Obrodenie rusínskeho národa na Ukrajine
Dejiny Podkarpatskej Rusi
kap. 24 Diskriminácia rusínskeho národa na Ukrajine
История республики Подкарпатская Русь
24. Дискриминация русинской нации в Украине
po rusky TU
Najvyššia rada (parlament) suverénnej Ukrajiny prijal…
28.04.2025
Akce P – likvidace řeckokatolické církve v Československu
Příběh Ivana Ljavince a Jána Eugena Kočiše
autor: Adam Drda
Řeckokatolická církev je svéráznou součástí katolického společenství. Uchovává tradice a zvláštnosti východního křesťanství a zároveň bezvýhradně uznává primát římského papeže. Vz…
28.04.2025
Pred 75. rokmi sa uskutočnil Prešovský sobor
Michal Pavlišinovič
Gréckokatolícka cirkev na Slovensku si v pondelok pripomína 75. výročie od uskutočnenie Akcie P. 28. apríl 1950 – smutný dátum v živote tejto cirkvi, kedy sa v sále Čierneho orla v Prešove pod taktovkou komunistickej stran…
23.04.2025
Ukrajinské mesto na našej hranici rastie.
Primátor zvažuje, že na prácu zavolá Slovákov
Stavajú nové štvrte, prišiel veľký investor.
Katarína Gécziová, Šéfredaktorka
PEREČÍN. Je piatok dopoludnia. Na trhovisko v zakarpatskom Perečíne natrafíte pri vstupe do mesta v smere od slove…
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
Podoby zvady z labirskoj korčmy:
-Ne rob mi ťehotnu holovu...!
-Ja si ťa važu/počituje, lem už ne znam čom...!
-Ta što, ty sja z rozumom/mozgom pohňivav...?!

Československý svět v Karpatech
Československý svet v Karpatoch
Čechoslovackyj svit v Karpatach
Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať