Odpustové slávnosti spojené s posviackou nového ikonostasu

Duchovne modlitebný deň prežívali pravoslávni veriaci v Humennom v nedeľu 14. mája, kedy sa konali odpustové slávnosti na počesť sviatku sv. apoštolom rovných Cyrila a Metoda, ktorý pravoslávna cirkev slávi každoročne 11. mája. Pri tejto príležitosti Pravoslávnu cirkevnú obec v Humennom navštívil Jeho Vysokopreosvietenosť Ján, arcibiskup prešovský a Slovenska, ktorý pred svätou liturgiou posvätil nový ikonostas rozpísaný ikonopiscom prot. Mgr. Miroslavom Pirchalom. Počas sv. archijerejskej liturgie vladyka Ján vyznamenanie správcu PCO v Humennom protojereja Mgr. Petra Humeníka vysokým cirkevným vyznamenaním, a to právom nosenia mitry počas bohoslužieb, za zodpovedný prístup k zabezpečeniu liturgického, duchovného a pastoračného života veriacich Pravoslávnej cirkevnej obce v Humennom a významný prínos pri výstavbe chrámu a zhotovenie ikonostasu. Po sv. liturgii vladyka Ján odovzdal do rúk člena cirkevnej rady Pochvalnú hramotu (Ďakovný list) ako poďakovanie veriacim cirkevnej obce za ich obetavú prácu pri výstavbe chrámu a za starostlivosť oň.

IKONOSTAS V PRÁVOSLÁVNEJ CIRKVI

Ikonostas je neoddeliteľnou súčasťou archijerejskej výzdoby pravoslávnych chrámov. Trojitá štruktúra chrámov, deliaca ich na predsieň, chrámovú loď a oltárnu (prestolnú) časť priam vyzýva na akési" oddelenie" prvých dvoch časti od svätyne - oltára. Hoci prvá a druhá časť predstavujú pozemský svet, pozemskú bojujúcu Cirkev a tretia Nebo, nebeskú už oslávenú Cirkev, tvoria jeden celok -jeden chrám - jednu Christovu Cirkev. Ikonostas je teda stena na ktorej sa nachádzajú ikony, oddeľujúca oltár od chrámovej lode a predsiene. Ikonostasy sa v kresťanských chrámoch vyskytujú takmer od počiatku, od doby, kedy kresťania mohli slobodne vyznávať svoju vieru a aj stavať chrámy. Ikonostas vždy plnil svoju jedinú úlohu - úlohu nebeskej brány, úlohu symbolického oddelenia Neba od zeme.

Z hľadiska architektúry ikonostas má tiež svoj výzor, svoju skladbu. Je zostavený z niekoľkých, nad sebou umiestnených radov ikôn, a ak to architektúra dovoľuje, je vyrezávaný z dreva. Počet radov závisí od výšky samotnej stavby. Ikonostas má zvyčajne troje dvere. Stredné, najväčšie a najmajestátnejšie, sa nazývajú Cárskymi, obe bočné, menšie, sa nazývajú diakonskými alebo južnými a severnými. Medzi dverami sa nachádzajú štyri základné ikony. Po pravej strane Cárskych dverí ikona Isusa Christa, po ľavej ikona Presvätej Bohorodičky. Vpravo po južných dverách je ikona, komu je zasvätený chrám (v našom prípade ikona sv. Cyrila a Metoda) a nakoniec po ľavej strane severných dverí je ikona sv. Nikolaja. Základný rad svojou štruktúrou symbolizuje harmóniu Neba a zeme. Je tu zobrazený Spasiteľ - Boží syn, ktorý z vôle Otca zišiel k nám ľuďom, aby sme mohli s Ním vystúpiť na Nebo, čoho dôkazom je práve Bohorodička, prvá obyvateľka Raja, a ostatní svätci a archanjeli tu zobrazení. A samotný človek - Boží obraz - vchádza a vychádza cez dvere ikonostasu, akoby už tu na zemi chcel okúsiť Nebeské blaho, čo sa mu aj dostáva v sv. Eucharistii.

Práve o spáse človeka nám hovorí prvý a základný rad ikonostasu. Nad základným radom sa na ikonostase nachádza rad sviatočný. V jeho centre je nad Cárskymi dverami umiestnená ikona Tajomnej večere alebo Eucharistie. Po jej stranách sú ikony sviatkov, zvyčajne dvanástich veľkých cirkevných sviatkov. Nad radom sviatočným sa nachádza tzv. rad apoštolský a nad nimi rad prorocký. Ikonostas je zakončený krížom. K výzdobe ikonostasu patrí aj rezba, ktorá zvyčajne zobrazuje vinič s mnohými plodmi. Je to symbol Eucharistije, keďže jednou jej zložkou je hroznové víno. K ďalším neodmysliteľným prvkom ikonostasu patria lampady pred ikonami základného radu a tzv. večné svetlo, lampada pred ikonou Tajomnej večere či Eucharistije. Svetlo z pramienkov lampád symbolizuje Christovo svetlo, ktoré osvecuje každého, kto prichádza na svet {Jn 1, 9). Christos je večné svetlo, preto v našich chrámoch býva tzv. večné svetlo.

Ak by sme si predstavili pravoslávny chrám ako celé Božie stvorenstvo, pričom predsieň a chrámová loď by predstavovali viditeľný svet a všetko v ňom, oltárna časť by predstavovala Nebo a svet neviditeľný, miesto, kde prebýva Trojjediný Boh, kde by sa v tomto komplexe nachádzal človek - koruna tvorstva? Človek, resp. ľudstvo ako ikona samotného Boha, stvorená na Boží obraz a podobu, by bol práve tým ikonostasom, práve tým prvkom, ktorý v sebe obsahuje oba svety - viditeľný (telo) a neviditeľný (duša). Skutočne záleží iba na každom z nás, ktorým smerom budeme na ikonostase obrátení, či k Bohu alebo opačne.

Pripravil: Mitr. prot. Mgr. Peter Humeník