Okolo Uliča spoznáte prírodné vzácnosti aj legendami opradené miesta

Náučný chodník je venovaný nestorovi lesníctva a ochrany prírody.

Do najvýchodnejšieho a najmladšieho Národného parku Poloniny prichádzajú návštevníci a turisti, ktorí túžia po pokojných a zachovalých kúskoch krajiny. Ich počet každým rokom stúpa.

„Náš kraj sa stáva stále lákavejším pre ľudí z blízkeho i vzdialenejšieho okolia. Stretávame sa s tým, že často ho ocenia viac ako miestni ľudia. Vidia v tomto kraji to, čo mnohí domáci prehliadajú a nevážia si to. Je to aj preto, že život v najodľahlejšom kúte Slovenska je ťažký, náročný, bez sociálneho a ekonomického zázemia,“ hovorí Iveta Buraľová, pracovníčka environmentálnej výchovy v Správe NP Poloniny v Stakčíne.

Snahou ochranárov je pekné miesta vhodne a citlivo zachovať, upraviť a „ponúkať“ ich.

Územie NP Poloniny má vytvorenú sieť turistických chodníkov, zvyčajne však ide o trasy náročné a dlhé.

„V našom regióne chýbajú kratšie a menej náročné chodníky. Tým, ktorí vyhľadávajú práve takéto, je určený Poliščukov náučný chodník,“ zdôrazňuje Buraľová.

Významná osobnosť regiónu
Náučný chodník je venovaný lesníkovi Miroslavovi Poliščukovi, nestorovi lesníctva a ochrany prírody na Slovensku.

Narodil sa v roku 1909 na Ukrajine v Ľvove, kde aj vyštudoval. V roku 1945 sa presťahoval na Slovensko.

Dlhé roky pracoval v Lesnom závode v Uliči, založil prvý ochranársky spolok na východnom Slovensku a stal sa priekopníkom v tejto oblasti u nás.

Zaslúžil sa o vyhlásenie prírodných rezervácií Stužica, Rožok, Jarabá (Riaba) skala či Pľaša.

Jeho zásluhou sa podarilo zachovať bukové pralesy, ktoré sú dnes súčasťou pralesov chránených UNESCO-m.

Zomrel v roku 1997 v Uliči, kde je aj pochovaný.

Sedem zastávok
Zelený náučný chodník vedie pohorím Nastaz, ktoré sa začína pri Veľkom Bereznom a končí pri Stakčíne, pričom spája i rozdeľuje Uličskú a Ubliansku dolinu.

Prehliadka okružného náučného chodníka so siedmimi zastávkami s 277 metrovým prevýšením trvá štyri hodiny. Je prístupný v lete a v zime na bežkách.

Jednotlivé zastavenia vyzdvihujú prírodné, kultúrne i historické hodnoty kraja.

Po stopách starej úzkokoľajky
Stredne náročný, prírodovedno-ochranársky náučný chodník sa začína pri Obecnom úrade v Uliči.

Najväčšiu dedinu Národného parku Poloniny zo všetkých strán chránia majestátne hory Bukovských vrchov.

Žije v nej približne 900 ľudí, predovšetkým rusínskej národnosti.

Chodník vedie niekdajšou lesnou úzkokoľajkou postavenou v roku 1908.

Stopy po starých úzkorozchodných tratiach sa zachovali len na niektorých miestach. Ich sieť bola kedysi bohatá.

V roku 1907 bola pri sútoku Uličky a Uhu pri obci Zabroď (dnešná Ukrajina) zriadená píla.

O rok neskôr bola postavená lesná dráha vedená do Uličskej doliny, v Uliči sa delila na dve vetvy.

Prvá pokračovala cez obec Zboj až pod Jarabú skalu a v prevádzke bola do roku 1945.

Druhá vetva viedla do Kolbasova a bola zrušená ešte pred 1. svetovou vojnou.

V teréne sa po úzkokoľajke zachoval iba násyp.

„O tom, ako sa správať v prírode, vypovedá ručne vyrobený panel s Desatorom milovníkov prírody. Takéto drevené panely Správa parku osadila na mnohých miestach. Sú výsledkom práce dlhoročného strážcu parku zručného Vladimíra Macejku,“ vysvetľuje environmentalistka Buraľová.

Po grófskej ceste
Po prechádzke mladým lesom sa dostaneme na historickú starú lesnú cestu, miestnymi nazývanú „grófska cesta“.

„Citlivo a vkusne spájala kaštieľ, ktorý spolu s hospodárskymi budovami, záhradami a rozsiahlym parkom stál v strede dediny od polovice 18. storočia, s poľovníckym kaštielikom postaveným v 19. storočí na mieste zvanom Valalština. Ani kaštieľ, ani poľovnícky kaštielik už neexistujú. Dávnu históriu pripomína len stará cesta, ktorú dodnes lemujú takmer 200-ročné cudzokrajné duby červené a močiarne. Na jej konci sa nachádza pred pár rokmi zrekonštruovaná zrubová studňa a miesto so základmi po poľovníckom kaštieliku,“ opisuje.

Ten dal postaviť gróf Tielle Wienckler na prelome 19. – 20. storočia. Kaštieľ z prvej polovice 18. storočia zbúrali v roku 1971. Jeho steny zdobili vzácne maľby s poľovníckymi motívmi.

Kde prebýval zbojník Hlavatý
Zaujímavosťou pohoria Nastaz je obrovský balvan na neďalekom vrchu Kopyto, v ktorom sú vyryté hieroglyfy.

„Údajne je v nich zašifrované miesto, kde sú ukryté poklady Fedora Hlavatého, legendárneho zbojníka z Ruskej Volovej. Najoriginálnejšou pamiatkou po jeho činnosti je výhražný list obyvateľom Bardejova z roku 1493. Zbojník z dávnej minulosti sa vrátil do hôr Nastazu, kde kedysi spolu so svojou 50-člennou družinou zbíjal, v podobe drevenej sochy. Je dielom miestneho rezbára Miroslava Gaľa,“ hovorí.

Dvaapolmetrový zbojník Fedor stojí na trase náučného chodníka, na Valalštine.

Plastika je dubová, zhotovená z jedného kusa dreva. Jeho skutočná podoba sa nezachovala, preto pri jeho tvorbe pracovala fantázia rezbára a naštudované historické dokumenty.

Fedor má dlhý kabát, vysoké čižmy, hrubý opasok, drevenú bakuľu a dýku.

„Valalština dýcha históriou a ponúka krásne panoramatické pohľady na slovensko-poľský hraničný hrebeň i masív Stinská na slovensko-ukrajinskej hranici,“ dopĺňa Buraľová.

Nádherné panorámy
Milovníci ohromujúcich záberov si prídu na svoje vďaka vyhliadkovej veži na Holici (538 m n. m.).

Rozsiahle pohoria, obrátené k juhu Slovenska, sú vyhasnuté sopky Vihorlat a Popričny.

Na východe sa rozprestierajú ukrajinské Poloniny, najvyššia z nich, Runa, sa týči do výšky 1479 m n. m.

Na severe pozornosť pútajú najvyššie časti Bukovských vrchov.

V ich pozadí vidieť vzdialené poľské Bieszczady.

„Drevenú vyhliadku postavili pred mnohými rokmi dobrovoľní ochranári zo Spolku priateľov Východných Karpát. Slúži celé desaťročia,“ spresňuje.

Naspäť do dediny
Z rozsiahlych lúk sa návštevníci vrátia lesom späť do Uliča.

V historickom parku zaujme Minigaléria drevených chrámov. Tvorí ju osem replík drevených chrámov, najcennejších pamiatok Uličskej a Ublianskej doliny. Vyrobené sú v mierke 1:10.

„Netradičný rusínsko-slovenský slovník pod holým nebom približuje slová a staré príslovia tohto regiónu v miestnom nárečí. Nachádza sa v starom parku, na trase náučného chodníka. Náučno-oddychové miesto, ktoré vzniklo neďaleko rybníka, dostalo názov Dvere do sveta Polonín. Ponúka informácie o tomto regióne, netradičné hravé prvky, oddychové miesta i ukážky rezbárskeho umenia,“ informuje Iveta Buraľová.

O neľútostných bojoch vojen vypovedajú cintorín z prvej svetovej vojny, zachovalé bunkre a pozostatky Arpádovej línie v pohorí Nastazu. Vedie k nim značkovaný chodník.

Školský náučný chodník „K Mergancovmu kameňu“ ponúka na ôsmich zastaveniach informácie o prírodných hodnotách územia, jeho histórii, stromoch, rastlinách, zvieratách, horninách i nerastoch.

Zelený chodník vedie historickým parkom, popri rybníku, starou dubovou alejou k nezvyčajnému pomníku uprostred lesa.

Čo ponúka severovýchod?
Živočíchy

Územie národného parku vyniká početnosťou živočíšnych druhov i výskytom veľkých šeliem. Pozornosť si zaslúžia vlk dravý, rys ostrovid, medveď hnedý, vydra riečna, mačka divá, ktoré sú trvalými obyvateľmi tunajších lesov. Dnes sa k nim radí i zubor hrivnatý.

Vodné toky Ulička a Zbojský potok sú významné predovšetkým svojou genofondovou hodnotou výskytu rýb v rámci Slovenska.Z doteraz zistených 23 druhov rýb až jedna tretina patrí k vzácnym a ohrozeným – hrúz Kesslerov, hrúz fúzatý, mihuľa potiská, pĺž zlatistý a iné.

Lesy

Až 90 percent územia národného parku tvoria lesy.

„Tie najcennejšie sú prírodné lesy, nenarušené alebo len veľmi málo narušené človekom. Nazývajú sa pralesy. Pre tieto lesy je charakteristickým znakom striedanie troch štádií: štádium dorastania, štádium optima a štádium rozkladu. Ešte na konci 19. storočia zaberali obrovské plochy územia. Veľká časť však bola vyťažená predovšetkým počas druhej svetovej vojny,“ vysvetľuje environmentalistka Iveta Buraľová.

Prírodné lesy sa dodnes zachovali predovšetkým v národných prírodných rezerváciách Stužica, Jarabá skala, Pľaša, Havešová, Borsučiny, Šípková,Udava.

V okolí Uliča sa nachádzajú v NPR Rožok a PR Uličská Ostrá.Na území národného parku prevládajú prirodzené lesy.

„Sú to lesy ovplyvnené človekom, avšak znovu obnovené s pôvodnou prirodzenou skladbou drevín,“ dodáva ochranárka.

Rastliny

Bukovské vrchy sú posledným článkom Východných Karpát na našom území.Medzi najvzácnejšie druhy patria predovšetkým východokarpatské endemity: prilbica chlpatoplodá, scila Kladneho, zvonček jedľovitý, čemerica purpurová, klinček bradatý nakopený.

Zo vzácnych a ohrozených druhov rastlín v Uličskej kotline rastie skopólia kranská, perovník pštrosí, telekia ozdobná.

Zaujímavosť

Názov pohoria Nastaz je spätý s dvoma známymi legendami.Podľa prvej, ktorú publikoval Alexander Duchnovič vo svojich etnografických prácach, je názov odvodený od cárovnej Nastasje.

Tá na vrchole pohoria čakala na návrat svojho muža z boja.Podľa druhej je názov odvodený od mena milej legendárneho zbojníckeho kapitána Fedora Hlavatého z neďalekej Ruskej Volovej – Naste.

ZDROJ: Iveta Buraľová, Správa NP Poloniny


JANA OTRIOVÁ

Zdroj:
https://hornyzemplin.korzar.sme.sk/c/20849867/okolo-ulica-spoznate-prirodne-vzacnosti-aj-legendami-opradene-miesta.html

Foto:
Náučný chodník je obľúbeným miestom školských exkurzií.
(Zdroj: archív S-NP Poloniny)