Okruhlica: Ak chce byť človek zdravý, jednoducho by nemal piť

 

Psychiater Ľubomír Okruhlica sa dlhé roky venuje liečbe závislostí – drogových, hráčskych i tej najrozšírenejšej, najbežnejšej a najtolerovanejšej – závislosti od alkoholu.

 

Je tu tendencia nálepkovať nás – Slovákov – ako pijanov. Pritom máme významný podiel abstinentov. Nielen abstinentov vynútených – pre ochorenie či pre závislosť, ale aj abstinentov z rozhodnutia, ktorí nepijú, pretože vyznávajú zdravý životný štýl či z náboženských dôvodov. Na druhej strane je pravda, že prevažujú konzumenti a čo sa týka množstva skonzumovaného alkoholu na hlavu patríme ku špičke – nielen v Európe, ale aj vo svete.

 

Viete povedať dôvod, prečo sme práve v tomto „športe“ úspešní?

 

Je to súčasť nášho spôsobu života, kultúry. U nás sa pije nadmerne a alkohol sa považuje za samozrejmú súčasť života. Často sa naopak stretávame s tým, že sú diskriminovaní ľudia, ktorí nepijú. Z akéhokoľvek dôvodu. Veľmi často v spoločnosti a pred inými ľuďmi padá netaktná otázka: Prečo nepiješ? Si chorý? V slušnej spoločnosti je to neprípustné. Ale u nás? Bežné. Nehovoriac o tlaku, ktorý sa objavuje na pracovisku, pri rôznych grilovačkách, rodinných oslavách: A nedáš si jeden? Veď ti neuškodí. Rovnako aj v médiách sa objavujú osobnosti, mienkotvorcovia, politici, celebrity bežne s alkoholom v ruke. Veď sme predsa Slováci, tak to k nám patrí.

 

Nadmerná konzumácia alkoholu sa u nás často spája len s alkoholizmom.

 

Vôbec nemusíte byť alkoholikom, a pritom budete mať pre pitie zdravotné problémy. Sú to desiatky ochorení, ktoré alkohol priamo vyvoláva, alebo sa spolupodieľa na ich vzniku, zhoršení a prechode do chronicity. Známa je cirhóza, ale dnes sa za číslo jeden považuje rakovina.

 

Alkohol je karcinogén, ktorý pôsobí najmä na gastrointestinálny trakt – počnúc rakovinou jazyka, hltana, žalúdka, pankreasu až po rakovinu čreva. Po rokoch, zvyčajne po päťdesiatke a viac, alkohol urýchli vznik rakoviny a doslova ju privolá.

 

Zvýšený krvný tlak – ďalší faktor, ktorý spôsobuje alkohol. U nás máme vysokú úmrtnosť na kardiovaskulárne ochorenia výrazne vyššiu na počet obyvateľov ako v iných rozvinutých krajinách, kde počet týchto úmrtí klesá. Je pravda, že v najrozvinutejších krajinách majú lepšiu zdravotnú starostlivosť, lepšie preventívne metódy a skôr zachytávajú prvé príznaky.

 

No u nás predovšetkým u mužov spôsobuje zvyšovanie krvného tlaku pravidelné popíjanie. Málo sa o tom hovorí, ale vidíme to aj u nás – ak sa prídu ľudia liečiť zo závislosti od alkoholu, často sú nastavení na hypertenzíva. Po istom čase abstinencie sa im krvný tlak zníži a ustáli a nepotrebujú užívať lieky.

 

Na ktoré ochorenia má ešte alkohol negatívny vplyv?

 

Podľa štatistík Európskej únie sme krajina, ktorá má najväčší počet ľudí v najnižšom veku, ktorí sú chronicky chorí. Ešte som nespomenul diabetes II. typu, aj tu je alkohol spúšťačom, ktorý sa spolupodieľa na ochorení, spolu s nadváhou.

 

Až 80 % populácie vo veku nad 50 rokov má nejaké ochorenie, ktoré je nevyliečiteľné, chronické. Na druhej strane rebríčka je Nórsko, kde v rovnakom veku je 80 % populácie ešte zdravých. Alkohol je jedným z činiteľov, ktorý k tomu vedie. Aj produktivita, práceschopnosť prudko klesá v istom veku v dôsledku chronického pitia. Pozor, hovoríme o „slušných ľuďoch“.

 

Robili sme prieskum, ktorý ukázal, že ľudia, ktorí nie sú závislí od alkoholu, nie sú považovaní za alkoholikov, ale pravidelné pitie patrí k ich životnému štýlu, majú zníženú kvalitu života, pretože sa stali chronicky chorí na ochorenia, pri ktorých je alkohol spúšťačom. Okrem toho sa alkoholom skracuje dĺžka života. Jeden z dôvodov, prečo zaostávame v priemernej dĺžke života, je práve nadmerné pitie alkoholu v spoločnosti.

 

Dostali sme sa do sivej zóny: máme ľudí, ktorí konzumujú alkohol vlastne denne a často hovoria, že dať si pohár vína k večeri je normálne, ba dokonca zdravé. Alkohol v malom množstve si ospravedlňujú.

 

Vedecké odborné štúdie, ktoré sú podkladom pre odporúčania Svetovej zdravotníckej organizácie, jasne preukazujú, že alkohol samotný je škodlivina. A je úplne jedno, či je v pive, alebo v liehovine. Ide, pravda, o množstvo, koľko alkoholu do seba dostaneme.

 

Úvahy o tom, že kvalitný alkohol je lepší, nie sú pravdivé. Iste, v pokútne pálenom alkohole môžete mať aj metylalkohol a iné jedy, ale samotný alkohol má účinky rovnaké vo vodke, v koňaku, vo víne či v pive. Etylalkohol je skrátka karcinogénny. Prekvapuje ma, že na potravinách si ľudia kontrolujú tzv. éčka a pritom si spokojne kúpia víno, kde majú priamo karcinogénny alkohol, určite nebezpečnejší ako v nejakom margaríne alebo masle. Je to zdeformované myslenie.

 

Ako vieme definovať popíjanie? V niektorých krajinách napríklad priamo na alkoholických nápojoch je napísaná maximálna odporúčaná denná dávka.

 

Áno, na tom sa podpísala alkoholová loby. Rôzne krajiny majú rôzne odporúčania, principiálne ide o vytvorenie zdania istej tolerovanej miery konzumu. Európska únia skúmala odporúčania vo svojich členských štátoch. Štúdie, ktoré sa robili v zmysle rizika pitia a zdravotného poškodenia, preukázali, že dve jednotky alkoholu do týždňa pre zdravého dospelého človeka nie sú rizikom, že by došlo k zdravotnému poškodeniu.

 

Inak povedané, dve pivá, dva poháre vína alebo dva poháriky liehoviny v priebehu týždňa nepredstavujú riziko. Ale ak je to už každý deň pohár vína, dostávame sa do zóny, kde úmerne narastá riziko. Menia sa však spotrebiteľské návyky – napríklad vo Francúzsku len staršia generácia praktizuje spoločenské denné popíjanie pri jedle.

 

Mladí ľudia pijú nárazovo a vo veľkých množstvách, čo je typické pre vek 20 - 30 rokov. Po tomto období tento zvyk víkendového či nárazového popíjania sa významne zmierňuje, mnohí pijú len príležitostne alebo sú abstinentmi. Je to zmena kultúry pitia k lepšiemu.

 

Aj na Slovensku je trend pitia mierne klesajúci?

 

Sú rôzne štatistiky, ale principiálne na Slovensku sa vypije okolo 13 litrov alkoholu na hlavu ročne. To je naozaj veľmi veľa. Často sa spomínajú Taliani a Francúzi ako národy, ktoré popíjajú a pritom žijú dlhšie. Len to nie je ten francúzsky paradox „červené víno je zdravé“, ale tým, že majú lepšiu zdravotnú starostlivosť.

 

V krajinách na západ od nás – Rakúsko, Nemecko, Francúzsko, kde tiež radi popíjajú a majú kuchyňu, ktorá nie je vždy vzorom ľahkej stravy – žijú dlhšie, lebo lepšie zachytávajú ochorenia a lepšie sa o pacientov starajú. Na tie isté ochorenia, typické pre rozvinutú Európu, umierajú starší, lebo ich skrátka zachytia v skorších štádiách a vedú pacientov prísnejšie, nasadzujú najnovšie liečby.

 

Naša skladba konzumentov prevažuje na tú „ruskú“ stranu, teda k pálenému alkoholu.

 

Naozaj je rozdiel, že koncentrované liehoviny vytvárajú vyššie riziká. Veľa závisí od toho, ako rýchlo sa dostane alkohol do krvného obehu a ako rýchlo sa vyplaví dopamín. Koncentrovaný alkohol je zvlášť nebezpečný, lebo ponúka intenzívnejší zážitok za kratšiu chvíľu. Zriedenie vo víne či v pive zohráva svoju úlohu, na druhej strane pomalší nástup alkoholu v nepálených alkoholoch vedie k situáciám, ktoré vidíme napríklad u alkoholikov – vinárov. Takéto prípady vypijú päť litrov vína za deň.

 

Alkoholik teda nemusí ležať na lavičke v parku?

 

Mnohých ľudí môže miasť, že majú dobré telesné výsledky – vrátane pečeňových testov – v poriadku. Ja teda nie som alkoholik, tak môžem ďalej piť. Ale keby prestal, tak má abstinenčný problém. Robili sme štúdiu pre povedomie, že je tendencia vykresľovať ľudí tak, že alkoholikom je ten, kto má cirhózu pečene, robí výtržnosti a opíja sa do nemoty. To sú alkoholici.

 

Tí ostatní, ktorí pijú spoločensky akceptovateľne, plnia si povinnosti, tí „vedia piť“ a nemajú problém s alkoholom. Vieme, že to nie je pravda. Väčšina našich pacientov sú slušní ľudia – v povedomí spoločnosti. Je tu asi 400-tisíc ľudí, ktorí majú problémy s alkoholom. Desatina aktívnej dospelej populácie. A to nie sú alkoholici, ale majú zdravotný problém – so žalúdkom, pečeňou, trávením, kardiovaskulárnym systémom, obličkami. Sú to ľudia „pod radarmi“ alkoholizmu, ako je vykreslený vo všeobecnom povedomí.

 

Zovšeobecnenie – všetci pijú nie je pravdivé. Ani zovšeobecnenie alkoholikom je ten, čo sa liečil, nie je pravdivé. Hoci už pochybuje o tom, či nemá náhodou problém, nejde za lekárom a neporadí sa, lebo sa bojí, že bude stigmatizovaný nálepkou alkoholik. Povedomie je také, že kto pije a nerobí neprístojnosti, je v poriadku. A zdravotné problémy s alkoholom predsa nesúvisia, je to zlá strava, stres, genetika. Ale to nie je pravda.

 

Vekom si však ľudia na alkohol zvyknú, nie?

 

Ak si niekto dá pol litra vína a nevidno to na ňom, je to znak, že má vybudovanú toleranciu alkoholu. Neznamená to však, že mu alkohol neškodí. Je to len známka toho, že pije častejšie. Ak niekto prvýkrát v živote vypije pol litra vína, bude mať určite problémy s koordináciou, pohybom, rozprávaním. Bude opitý. Mladí sa dostávajú na urgentné príjmy s otravou alkoholu, lebo ešte nemajú vybudovanú toleranciu alkoholu. Na toto sa zameriava pozornosť. Akoby to potom už neprekážalo.

 

Človek si zvykne a znesie viac. Zo zdravotného hľadiska okrem akútnej intoxikácie sú však následky dlhodobo vážnejšie. Vôbec by nemali piť ľudia, ktorí sú chronicky chorí. Ak chce byť človek zdravý, jednoducho by nemal piť. Nemôže chcieť zázraky od medicíny a pritom si dávať do tela jed, ktorý mu škodí. Hovorí sa o tom, že by nemali piť tehotné. To nie je správne, nemali by piť ani ženy, ktoré chcú otehotnieť.

 

Do akej miery sa má medicína starať o prevenciu?

 

Čo sa týka alkoholu, výrazne u nás prevyšuje informovanosť o tom, aké je jeho pitie pozitívne. Štúdie potvrdili, že tí, čo pravidelne popíjajú, môžu mať menšie riziko srdcového infarktu ako tí, čo vôbec nepopíjajú. Ale treba povedať aj B: majú oveľa vyššie riziko mozgových príhod, teda krvácania do mozgu. Ak sa vysekne informácia: je to zdravé na srdce – bez dodatku, že so zdravším srdcom ostane ležať po mozgovej príhode a stane sa invalidom, tak je to polovičná informácia.

 

Chápem však, že je to pôžitok. Alkohol chutí, uvoľňuje, vytvára eufóriu. A to je otázka priam filozofická: Mám prikazovať ľuďom, aby žili zdravo? Skôr si myslím, že ľudí treba objektívne informovať. Dnes prevažujú správy, aké je to príjemné, chutné, ako to uľahčuje sociálne kontakty, čo je zrejme do istej miery pravda. Ale vôbec sa nehovorí o veľmi vážnych veciach – chronických ochoreniach.

 

Čo by sme mali ako spoločnosť urobiť? Štát je v tomto smere tichý, akoby mu spotreba alkoholu vyhovovala.

 

Štát sme aj my. Štát by mal riešiť to, čo nemôže riešiť podnikateľ. Štát by sa mal snažiť zabezpečiť vzdelávanie a informovanosť, aby boli informácie vyvážené. Reklama na alkoholické nápoje nevedie k tomu, aby bolo viac alkoholikov, ale udržuje ľudí v tom, že popíjať je normálne. Reklamy na alkohol je veľa, nielen bilbordy.

 

Hovoríme aj o reklame, ktorá je bežne súčasťou ulíc ako vývesné štíty pohostinstiev, slnečníky, či rôzne podpory festivalov, alebo reklama na internete. Výsledok je, že ľudia pijú. Štatistiky sú však neúprosné. Ak klesá spotreba alkoholu, zlepšuje sa zdravotný stav populácie. Ak klesne konzumácia na hlavu o liter, zlepší sa zdravotný stav. O tomto sa vôbec nehovorí. Cirkev má záujem, aby sa alkohol akceptoval. Aj daňové úrady a ministerstvo financií. A to nehovoríme o producentoch alkoholu.

 

Ja ako zodpovedný štát by som sa mal starať o to, aby moje dieťa – keď vojdem do supermarketu, nenarazilo vedľa čokolády na alkohol.

 

Sloboda je súčasne aj zodpovednosť. Ak však jedinec u nás nedostáva dostatok informácií o tom, ako mu alkohol reálne škodí? Nie je tu vyváženosť informácií. Máme omnoho viac ľudí, ktorí umrú na otravu alkoholom, ako na drogy. A omnoho viac ľudí, ktorí umrú na ochorenia spôsobené alkoholom. Sloboda rozhodovania sa s nedostatkom informácií zužuje. A v prípade alkoholu sa vôbec nerozhodujeme slobodne.

 

MARTIN KASARDA

 

Zdroj:

https://domov.sme.sk/c/7950136/tazke-pitie-zabija-coraz-viac-za-narastom-je-frustracia-a-existencne-problemy.html?ref=tab

 

Foto

Ľubomír Okruhlica.