Ondrej Kandráč chcel byť futbalovou hviezdou Šenvizu, je miláčikom pódií

KRÁSNA LÚKA. Všetko nasvedčuje tomu, že v regióne okolo Torysy sa do vienka štedro rozdáva aj muzikantský a spevácky talent.

Dôkazom toho je aj známa rodina. Mama je speváčka, otec bol muzikant a podali sa na nich aj synovia. Jeden z nich patrí k najobľúbenejším muzikantom. Reč je o Kandráčovcoch.

Mama Monika Kandráčová pochádza z obce Ďačov pri Lipanoch, otec Milan bol rodákom z Krásnej Lúky.

A tam trávili roky detstva aj ich synovia Milan a celému Slovensku známy Ondrej.

„Otec bol učiteľ, mama hospodárka v škole. Obidvaja sa venovali folklóru, otec hral na akordeóne, viedol detské folklórne súbory a venoval sa i etnografii. Zbieral ľudové piesne, zvyky a silno ovplyvnený svojím učiteľom Jánom Lazoríkom precestoval na trabante celé severovýchodné Slovensko. Všade hľadal, zapisoval a nahrával nádherné piesne, zvyky a obyčaje jednoduchých ľudí a brával ma so sebou,“ zaspomínal si Ondrej na svoje prvé kontakty s ľudovou tvorbou v jednom z rozhovorov.

„U nás sa spievalo a hralo pri každej príležitosti. Keď sa zišli známi, rodina, alebo len tak, keď sme boli sami. Odmalička sme počúvali ľudové pesničky, nedá sa na to zabudnúť, hlavne na zvuk otcovej harmoniky,“ spomína si Ondrej Kandráč na svoje detstvo.

Priveľké kopačky, fotka z prijímania
No ako to už býva, aj on sa spočiatku génom bránil. Lákala ho, ako asi každého chlapca v tom čase, športová kariéra.

Behanie po ihrisku s chlapcami a naháňanie lopty sa mu pozdávalo viac než husle, noty a tóniny.

„Chcel som hrať futbal. Otec mi robil také naprieky. Kúpil mi, napríklad, kopačky o dve čísla väčšie a keď sme hrali dedinskú ligu, Javorina – Krásna Lúka, rozhodca ma poslal preč, že: ‚To še ňeda, s takimi ňemožeš hrac, bo zakopňeš, rozbiješ hlavu.‘ Tak som si kúpil vatu, napchal ju do špičiek. A raz som aj hral,“ lovil so smiechom v spomienkach.

A keď mu otec nechcel dovoliť, aby sa šiel odfotiť na registračný zápas s mužstvom, dostal skvelý nápad.

„Do skupinovej fotky z futbalu som dolepil svoju zo svätého prijímania. Malo to len jeden háčik, že mi plameň zo sviečky presvecoval tvár!“

Dobre ho nasmerovali
Napokon sa poddal, za čo mu dnes vďačia tisíce a tisíce fanúšikov, ktorí chodievajú na koncerty kapely Kandráčovci.

„Práve v tomto je tá veľkosť rodičov – vedia, kedy pritlačiť a vsugerovať dieťaťu svoj názor, akým smerom by sa mohlo vyvíjať. V tomto smere som mal obrovské šťastie, lebo nebyť prísnej výchovy a nasmerovania k hudbe, pravdepodobne by som muzikantom nikdy nebol,“ priznal nie raz.

Aj Ondrejov mladší brat Milan vyštudoval hru na husle, napokon však dal prednosť Gréckokatolíckej bohosloveckej fakulte a neskôr si urobil doktorát z dejín cirkevnej byzantskej hudby.

Istý čas pôsobil na Ukrajine a v Taliansku. Samotnej hudbe sa však profesionálne nevenuje.

Šenvižiačik
A ako sa zdá, Kandráčovci budú mať aj nasledovníkov, keďže v ich rodnej obci sa darí aj súčasným mladým talentom. Pôsobia v detskom súbore Šenvižiačik.

A tento názov si nevybrali náhodou. Krásna Lúka totiž súčasný názov získala až v roku 1948.

Pôvodne sa totiž volala po nemeckých prisťahovalcoch Schőne Wiese (Krásna Lúka), čo neskôr zľudovelo na Šenviz.

ANNA NOVOTNÁ

Zdroj textu:
https://presov.korzar.sme.sk/c/20940998/slavny-rodak-ondrej-kandrac-chcel-byt-futbalovym-machom-senvizu-dnes-je-milacikom-podii.html

Foto:
(Zdroj: TV JOJ)