Ondrej Kandráč chcel byť futbalovou hviezdou Šenvizu, je miláčikom pódií
KRÁSNA LÚKA. Všetko nasvedčuje tomu, že v regióne okolo Torysy sa do vienka štedro rozdáva aj muzikantský a spevácky talent.
Dôkazom toho je aj známa rodina. Mama je speváčka, otec bol muzikant a podali sa na nich aj synovia. Jeden z nich patrí k najobľúbenejším muzikantom. Reč je o Kandráčovcoch.
Mama Monika Kandráčová pochádza z obce Ďačov pri Lipanoch, otec Milan bol rodákom z Krásnej Lúky.
A tam trávili roky detstva aj ich synovia Milan a celému Slovensku známy Ondrej.
„Otec bol učiteľ, mama hospodárka v škole. Obidvaja sa venovali folklóru, otec hral na akordeóne, viedol detské folklórne súbory a venoval sa i etnografii. Zbieral ľudové piesne, zvyky a silno ovplyvnený svojím učiteľom Jánom Lazoríkom precestoval na trabante celé severovýchodné Slovensko. Všade hľadal, zapisoval a nahrával nádherné piesne, zvyky a obyčaje jednoduchých ľudí a brával ma so sebou,“ zaspomínal si Ondrej na svoje prvé kontakty s ľudovou tvorbou v jednom z rozhovorov.
„U nás sa spievalo a hralo pri každej príležitosti. Keď sa zišli známi, rodina, alebo len tak, keď sme boli sami. Odmalička sme počúvali ľudové pesničky, nedá sa na to zabudnúť, hlavne na zvuk otcovej harmoniky,“ spomína si Ondrej Kandráč na svoje detstvo.
Priveľké kopačky, fotka z prijímania
No ako to už býva, aj on sa spočiatku génom bránil. Lákala ho, ako asi každého chlapca v tom čase, športová kariéra.
Behanie po ihrisku s chlapcami a naháňanie lopty sa mu pozdávalo viac než husle, noty a tóniny.
„Chcel som hrať futbal. Otec mi robil také naprieky. Kúpil mi, napríklad, kopačky o dve čísla väčšie a keď sme hrali dedinskú ligu, Javorina – Krásna Lúka, rozhodca ma poslal preč, že: ‚To še ňeda, s takimi ňemožeš hrac, bo zakopňeš, rozbiješ hlavu.‘ Tak som si kúpil vatu, napchal ju do špičiek. A raz som aj hral,“ lovil so smiechom v spomienkach.
A keď mu otec nechcel dovoliť, aby sa šiel odfotiť na registračný zápas s mužstvom, dostal skvelý nápad.
„Do skupinovej fotky z futbalu som dolepil svoju zo svätého prijímania. Malo to len jeden háčik, že mi plameň zo sviečky presvecoval tvár!“
Dobre ho nasmerovali
Napokon sa poddal, za čo mu dnes vďačia tisíce a tisíce fanúšikov, ktorí chodievajú na koncerty kapely Kandráčovci.
„Práve v tomto je tá veľkosť rodičov – vedia, kedy pritlačiť a vsugerovať dieťaťu svoj názor, akým smerom by sa mohlo vyvíjať. V tomto smere som mal obrovské šťastie, lebo nebyť prísnej výchovy a nasmerovania k hudbe, pravdepodobne by som muzikantom nikdy nebol,“ priznal nie raz.
Aj Ondrejov mladší brat Milan vyštudoval hru na husle, napokon však dal prednosť Gréckokatolíckej bohosloveckej fakulte a neskôr si urobil doktorát z dejín cirkevnej byzantskej hudby.
Istý čas pôsobil na Ukrajine a v Taliansku. Samotnej hudbe sa však profesionálne nevenuje.
Šenvižiačik
A ako sa zdá, Kandráčovci budú mať aj nasledovníkov, keďže v ich rodnej obci sa darí aj súčasným mladým talentom. Pôsobia v detskom súbore Šenvižiačik.
A tento názov si nevybrali náhodou. Krásna Lúka totiž súčasný názov získala až v roku 1948.
Pôvodne sa totiž volala po nemeckých prisťahovalcoch Schőne Wiese (Krásna Lúka), čo neskôr zľudovelo na Šenviz.
ANNA NOVOTNÁ
Zdroj textu:
https://presov.korzar.sme.sk/c/20940998/slavny-rodak-ondrej-kandrac-chcel-byt-futbalovym-machom-senvizu-dnes-je-milacikom-podii.html
Foto:
(Zdroj: TV JOJ)
Aktuality
Zobraziť všetky30.04.2025
Dve percentá, jeden spoločný cieľ
Podporte nás 2 % z vašich daní a buďte súčasťou nášho úsilia o zachovanie a šírenie neznámej histórie Rusínov.
Vaša podpora je pre nás cenná – ďakujeme za dôveru!
Notársky centrálny register určených právnických osôb
Informácie o určenej…
29.04.2025
Rok rusínskeho jazyka môže byť výzva aj pre umelú inteligenciu
Ako sa z rusínskeho dialektu stala literárna reč, prečo je rusínčina spomedzi východoslovanských jazykov najtvrdšia, ale aj o tom, kedy rusínsky jazyk objaví umelá inteligencia, sa zhovárame s Ľubou Kráľovou, riaditeľkou Slovenského národného mú…
29.04.2025
Hoďmaš: Obrodenie rusínskeho národa na Ukrajine
Dejiny Podkarpatskej Rusi
kap. 24 Diskriminácia rusínskeho národa na Ukrajine
История республики Подкарпатская Русь
24. Дискриминация русинской нации в Украине
po rusky TU
Najvyššia rada (parlament) suverénnej Ukrajiny prijal…
29.04.2025
Pred 110 rokmi sa narodil Pavel Cibere
PORTRÉTY LIDÍ ZAVLEČENÝCH DO SOVĚTSKÉHO SVAZU PO SKONČENÍ 2. SVĚTOVÉ VÁLKY
Pavel Cibere (1914 - 1972)
Zatčen 10. září 1947
Vězněn 1947–1956: Moskva (Lefortovo), Dubravlag
Pavel Cibere se narodil 5. dubna* 1914 v obci Zaluž nedaleko M…
28.04.2025
Akce P – likvidace řeckokatolické církve v Československu
Příběh Ivana Ljavince a Jána Eugena Kočiše
autor: Adam Drda
Řeckokatolická církev je svéráznou součástí katolického společenství. Uchovává tradice a zvláštnosti východního křesťanství a zároveň bezvýhradně uznává primát římského papeže. Vz…
28.04.2025
Pred 75. rokmi sa uskutočnil Prešovský sobor
Michal Pavlišinovič
Gréckokatolícka cirkev na Slovensku si v pondelok pripomína 75. výročie od uskutočnenie Akcie P. 28. apríl 1950 – smutný dátum v živote tejto cirkvi, kedy sa v sále Čierneho orla v Prešove pod taktovkou komunistickej stran…
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
Reklama na program u rusyňskim radiu.
-Veľo chlopiv - našych sluchačiv choče znaty odpoviď na opros: Pryznaty sja z nevirov žeňi, abo ňi...?
A dnys večer na toto žvidaňa buduť hledaty odpoviď dvomi špecialiste mista Labirci - traumatolog Mychal i patolog Andrij...
Už dnys večur u prjamim efiri/na žyvo...!

Československý svět v Karpatech
Československý svet v Karpatoch
Čechoslovackyj svit v Karpatach
Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať