Ondrej Kandráč: Na východe funguje Kandráčománia

Kandráčovci sa v posledných rokoch stali synonymom výbornej ľudovej zábavy. Ich piesne si obľúbili aj tí, ktorým bol folklór na hony vzdialený. Huslista a spevák Ondrej Kandráč si to vysvetľuje tým, že ľudí nezaťažujú, ale prinášajú najmä veselosť. Emócie prinášajú aj svojím najnovším albumom Dva duby, ktorého časť bude v Korzári vložená na budúci štvrtok.

Vo štvrtok 18. apríla nájdu čitatelia nášho denníka vložený album Dva duby. Ako vznikal?
– Nahrávali sme ho minulý rok v septembri, nevznikol zo dňa na deň. Robili sme ho v štúdiu Klakson, čo bolo pre nás experimentom. Julo Selčan nám robil hudobnú réžiu. Nadväzuje na naše predošlé úspešné cédečko Oj zabava, ktoré sme vydali ako Kandráčovci.
 
V čom je iné ako predošlé kandráčovské počiny?
– Je to veľký posun našej hudby, kryštalizujeme sa už nielen ako ľudová hudba, ale aj ako hudba s etno prvkami a s prenikaním iných žánrov. Sú tam aj piesne v spisovnej slovenčine, čo doteraz nebolo pre nás charakteristické, keďže sme väčšinou vychádzali z východoslovenského folklóru.
 
Prečo ste siahli po spisovnej slovenčine, keď sa vašou značkou stalo práve nárečie?
– Pretože sa nám začína dariť  aj na strednom a  západnom Slovensku a takisto v Českej republike. Čas od času koncertujeme aj v Poľsku. Spisovná slovenčina je predsa len zrozumiteľnejšia .
 
Kto okrem Kandráčovcov na albume spolupracoval?
– Textár Vlado Puchala robil aj pre No name, Juraja Vančíka, Mariána Čekovského. Bola to veľmi dobrá voľba, texty sú šité pre nás. Na niektoré skladby prišiel hosťovať perkusionista Marek Szarvaš. Poslucháči tam nájdu aj klasické  gajdy, s cimbalovkou znejú veľmi archaicky a pôsobivo. Zaradili sme aj kosu, počuť ju vo svadobných piesňach.
 
Teda Dva duby nie sú len o tradičných ľudových piesňach?
– Nie, sú tam aj aranžované. Tie v slovenčine písal práve Vlado Puchala, napísal aj titulnú Dva duby, melódia je z ukrajinskej ľudovej piesne. My sa nesnažíme o tradičný autentický folklór. Robíme piesne, ktoré sa nám páčia a tak, ako ich cítime. Dosť veľa aj experimentujeme, ale stále je to tradičný ľudový motív, jednoduchý, ale krásny svojou hĺbkou, melodikou, prevedením.
 
O čom sú práve Dva duby?
– O kolobehu života, od narodenia po smrť. Je o tom, že chlap sa zaľúbi, má syna, potom dcéru a nakoniec je tam taký silný text, že vezmi si ma do neba, ak ma tu viac netreba. Veľmi pozitívne je táto pieseň prijímaná na koncertoch.
 
Kto na albume spieva?
– Celá kapela Kandráčovci, teda okrem mňa aj cimbalista Ľubo Šebej, kontrabasista Martin Leško a akordeonista Milan Maťaš. My sme spolužiaci z vysokej školy, desať rokov fungujeme v tomto zložení. Okrem nás tam spieva aj moja mamka Monika Kandráčová, ďalej známa speváčka rusínskych piesní Anna Poráčová a speváčka skupiny Hrdza Veronika Rabadová Šoltysová.
 
Vaše koncerty sú živelné, hrávate na želanie. Ľudia bývajú unesení, čím to je?
– Ľuďom chcem vyjadriť obdiv a vďaku, lebo doteraz funguje akási Kandráčománia. V ktorom meste od decembra vystupujeme, všade máme vypredané. Je to neuveriteľne krásny pocit, asi sme tým ľuďom priniesli niečo, čo im chýbalo. Emócie sa striedajú od smiechu až po melanchóliu. Naším cieľom nie je ľudí na koncerte zaťažiť, ale rozptýliť a uvolniť, nech si spievajú, nech sa zasmejú, radujú a keď majú chuť, nech tancujú.
 
Na ktoré piesne z albumu Dva duby najlepšie reaguje publikum?
– Nedá sa povedať, že každá pieseň je hitovka, ale má na tom cédečku svoje opodstatnenie. Keď koncertujeme medzi Rusínmi, tak je to Lisočka, lisočka. Dva duby sú zas veľmi pozitívne prijímané na strednom a  západnom Slovensku aj za riekou Moravou. Mňa veľmi prekvapilo, že podľa klikov na internete je najviac reakcií na pieseň Včielka. Je to taký pomalý valčík.  Neviem, či  netromfla aj Dva duby.
 
A ktorá je vášmu srdcu naj– bližšie?
– Jednoznačne Dva duby, lebo ja som sa v tej piesni našiel, ani som nevedel, že tak zapasuje do  kontextu môjho života. Ešte som nemal na svete Emku, moju ročnú dcérku, a už bol napísaný text od Vlada Puchalu. On to tam presne vystihol, že daj mi silu pre syna a krásu pre dcéru. Aj keď sme krstili  Emku, tak som z nej citoval. A som veľmi rád, že som presadil pieseň z filmu Cigáni idú do neba Ľúbim cigána Jána.
 
| Monika Almášiová

Zdroj: http://korzar.sme.sk/c/6763397/ondrej-kandrac-na-vychode-funguje-kandracomania.html