Opýtali sme sa...

Pani Galandová, verejnosť si vysoko cení váš vklad k záchrane dreveného chrámu v obci Šmigovec (okr. Snina). Môžete nám priblížiť aktuálne dianie pri obnové tejto drevenej kultúrnej pamiatky?
  Zastavením zámeru trvalého premiestnenia dreveného gréckokatolíckeho chrámu zo Šmigovca do Ľutiny sme v lete 2012, vďaka sponzorom z regiónov Snina, Humenné aj Medzilaborce, začali projekčnú prípravu jeho obnovy na jeho pôvodnom mieste v Šmigovci. Paralelne prebiehali rokovania so zainteresovanými inštitúciami, ako sa čo najskôr pustiť do jeho rekonštrukcie vzhľadom na jeho havarijný stav a obmedzené finančné možnosti miestnej farnosti aj obce Šmigovec. Keďže problémy s efektívnym a vhodným využitím sakrálneho kultúrneho dedičstva v prihraničných okresoch Snina a Sobrance majú dlhodobo aj ďalšie obce, padlo konečné rozhodnutie - založiť organizáciu, ktorá by sa touto problematikou zaoberala. V správnej rade neziskovej organizácie Karpatské drevené cerkvi, n. o., ktorá bola založená v novembri minulého roka, sú zastúpení tak predstavitelia samospráv z oboch okresov ako aj zástupcovia vlastníkov - predstavitelia gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi. Pri jej zakladaní sme sa inšpirovali modelom, aký bol v roku 1998 použitý pri zakladaní neziskovej organizácie „Záchrana a obnova NKP – Drevené chrámy pod Duklou“, ktorá v minulosti urobila v tejto oblasti obrovský kus práce.

Začiatkom tohto roka sme sa zamerali na spracovanie žiadosti o dotáciu na komplexnú obnovu chrámu v Šmigovci a jeho nomináciu do zoznamu 100 najohrozenejších kultúrnych pamiatok sveta spravovaného americkou nadáciou World Monuments Fund. Aktuálne oslovujeme ďalších sponzorov, rodákov obce, pripravujeme zorganizovanie verejnej zbierky na obnovu chrámu v Šmigovci, ale aj ďalšie aktivity v širšom regióne.

Pri našom stretnutí ste nás obdarovali propagačným materiálom o sninsko-sobraneckom regióne. Predstavte nám svoje ďalšie aktivity.

 Vzhľadom na dlhodobo chýbajúcu koncepciu zachovania a efektívneho využitia kultúrneho dedičstva v prihraničných regiónoch Karpát, došlo v posledných rokoch k zániku niektorých objektov ale aj stratám vzácnych hnuteľných predmetov prezentujúcich kultúru a umenie tunajších obyvateľov. Táto situácia má nevyčísliteľné negatívne dopady na kultúrno-sociálny a ekonomický rozvoj regiónov, aj preto je potrebné začať sa zaoberať touto problematikou, zdokumentovať hmotné kultúrne dedičstvo a pripraviť návrh jeho efektívneho využitia. Tieto aktivity plánujeme realizovať v prvej etape v okresoch Snina a Sobrance, kde vnímame absenciu spoločnej prezentácie historicky kompaktného územia administratívne rozdeleného do dvoch vyšších územných celkov Prešov a Košice. Našim cieľom je spoločne hľadať alternatívne využitie predovšetkým opustených objektov pamiatkového významu, otvoriť diskusiu o nevyhnutnosti zmien v oblasti pamiatkovej starostlivosti. Taktiež chceme mobilizovať samosprávy, aby aj napriek svojim obmedzeným rozpočtom prijímali rozhodnutia s pozitívnymi dopadmi tak na kultúrne a národnostné povedomie, ako aj sociálno-ekonomickú situáciu v regióne.

Na poslednom zasadnutí Okrúhlého stola Rusínov ste prezentovali svoje skúsenosti so spolupráce s predstaviteľmi samospráv obcí. Prečo ste sa rozhodli prijať pozvanie k okrúhlému stolu?
 Podmienkou zachovania rôznorodosti národností je nielen zachovanie živých tradícií, folklóru, jazyka, ale aj hmotného kultúrneho dedičstva pôvodného obyvateľstva. Väčšina samospráv nemá zmapované pamätihodnosti hmotného aj nehmotného charakteru, nemá stanovené systémové pravidlá pre ich zachovanie. Problémy v tejto oblasti vystupujú do popredia najmä v pohraničných oblastiach, kde v mnohých obciach stále chýba základná infraštruktúra – vodovod, kanalizácia.., bez ktorej nie je možné zastaviť trvalý odliv obyvateľstva v produktívnom veku. Pracovných príležitostí je málo, ľudia riešia prioritne - ako prežiť.

Svojimi skúsenosťami chceme prispieť k tomu, aby v rámci Okrúhleho stola Rusínov boli prijímané také opatrenia, ktoré pomôžu zastaviť upadanie národnostného aj kultúrneho povedomia, vyľudňovanie a dlhodobé sociálno-ekonomické zaostávanie prihraničných regiónov. Dosiahnuť sa to dá jedine spoločne - iniciovaním zmien v oblasti legislatívy, koordináciou aktivít na všetkých úrovniach samosprávy, spoluprácou a otvoreným dialógom aj medzi organizáciami tretieho sektora.

Ďakujem veľmi pekne za rozhovor.

-lb-