Opýtali sme sa Fedora Vica...
Pán Vico, 1. apríl je tradičným dátumom vernisáže výstavy Zlatý súdok...
-Áno, a nielen vernisáže. Od roku 1995 je tento dátum aj dňom slávnostného ceremoniálu vyhlásenia výsledkov a odovzdania ocenení úspešným autorom medzinárodnej súťaže kresleného humoru na tému PIVO. Tento ročník Zlatého súdka už bude 18. v poradí.
Vieme, že porota súťaže zasadala už začiatkom marca. Ako rozhodla?
-Porota pravidelne udeľuje tri hlavné ceny, nad ktorou je ale najvyššia, t.j. Veľká cena ( Grand Prix), ktorú získal Boris Erenburg z Izraela. Tie tri ďalšie sme rozdelili medzi Belgičana, Ćíňana a autora z Kolumbie a udelili sme niekoľko zvláštnych cien a tiež čestných uznaní. Za pozornosť stojí fakt, že z 205 zúčastnených autorov len zo samotnej Číny ich bolo 46. A ešte pre úplnosť: pred porotu bolo doručených vyše 500 prác od autorov z 37 štátov sveta.
Pivo je zaujímavý obchodný artikel, veľké pivovarské spoločnosti naisto chcú spojiť svoje meno s tradičnou a ojedinelou súťažou kresleného humoru, venovanú zlatistému moku?
-Začalo to paradoxne úplne naopak. V roku 1994 súhlasil vtedajší majiteľ Pivovaru Šariš, že bude financovať satiricko-humoristický časopis Bumerang a nijako nás obsahovo neobmedzoval. S vďačnosti za veľkorysosť sme vymysleli súťaž na tému pivo a už v roku 1995 sa uskutočnil 1. ročník Zlatého súdka . Ale po zmene majiteľa sa všeličo zmenilo a podpora už nie je pravidelná. Posledné dva roky takmer nulová. Ale to by bolo na dlhšiu debatu...
Vo filme Marka Škopa Osadné vystupujete ako mediálny expert Rusínskej obrody. Medzi Rusínmi teraz rezonuje rozhorčenie zo zmeny vysielacej štruktúry rádia Patria. Ako Vy hodnotíte prístup vedenia rozhlasu k potrebám rusínskej menšiny v oblasti rozhlasového vysielania?
-Svojho času som bol skutočne predsedom akejsi mediálnej rady, čo ma oprávňovalo jednať v tejto oblasti za Rusínov, či aspoň za Rusínsku obrodu a môžem povedať, že s určitým mandátom som bol jedným z tých, čo tlačili ten istý balvan pred neustále sa meniacimi politickými zoskupeniami. Lebo tie majú vždy tendenciu riadiť život národnostných menšín podľa svojich predstáv.
Rusínska obroda začala zbierať podpisy pod petíciu...
-Viem, dostal som jej text cez internet a upozornil (žiaľ, bez úspechu) som ich, že obsahuje obsahové i gramatické chyby. Horšie je však to, že sa iba zrazu snažíme vychytávať dôsledky slabého dôrazu na naše predošlé požiadavky, ktoré už boli sformulované v predošlej petícii, kde v jednom z bodov požadujeme, aby vedenie rozhlasu ( či Rozhlasová rada) nerobila také či onaké rozhodnutia, týkajúce sa vysielania národnostných menšín bez konzultácie s nimi. Pokiaľ totiž nebudeme trvať na dodržiavaní požiadaviek principiálneho charakteru, môžeme sa zo strany rozhlasu (ale i televízie a iných oblastí), dožiť ešte ďalších nemilých prekvapení.
Ďakujeme za rozhovor.
-bl-
Aktuality
Zobraziť všetkyDve percentá, jeden spoločný cieľ
Archív: Rodák z Podkarpatskej Rusi Mikuláš Popovič získal ocenenie Česká hlava
Rozhovor: Pešiak, ktorý objavil HIV
Vladyka Milan Lach SJ bol vymenovaný za eparchiálneho biskupa Bratislavskej eparchie
Pozvánka na premiéru: Predavač dažďa / Продавач доджу
Lemkovia vytvárajú „Hołos“. O kultúre, ktorá nezanikla
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
Cestuje Vasyľ do Anglyji z kamaratom, doma ochabyv zajs na piv roka svoju ženu.
- Ne dumaš Vasyľu, že to velyka hlupota nasadyty Paraski pas cudnosty? Však ona je dojs škareda, chto by sja ti len jej už dotykav...
- Maš pravdu, kamarat mij, otvoryv jes mi oči... Kiď sja vernu, tak ji povim, že jem kľuč stratyv.