Opýtali sme sa Michala Kosťa, riaditeľa n.o. Drevené chrámy pod Duklou….

Ako hodnotíte nadšenie ľudí, ktorí sa zaslúžili o výstavbu repliky dreveného  chrámu v obci Habura (okr. Medzilaborce) ?
Hlboko sa skláňam nad týmto úspešným počinom. Zároveň sa musím aj  ospravedlniť autorom projektu, lebo  som ho považoval za nerealizovateľný. Už dnes si zaslúžia byť zaradený do turistickej trasy Karpatskej drevenej  cesty, aj keď v publikácií je ich cerkov situovaná v Malej Poľane odkiaľ  "odišla" do Hradca Králove. "Najťažšie" majú za sebou, ale ešte ťažšie pred  sebou - interiér a dlhodobú  udržateľnosť projektu.

Máte vedomosť o tom, že niekde sa ešte zachovali dokumenty (nákresy)  dnes   už neexistujúceho chrámu a  počin z Habury by mohol mať aspoň teoreticky svojich  nasledovateľov aj v iných obciach východného Slovenska?
Na základe rozpadajúceho sa chrámu v Novej Polianke sa urobila projektová  dokumentácia a bola postavená celkom nová cerkov v skanzene vo Svidníku. Viem o bývalom starostovi z obce Rovné v okrese Svidník, ktorý uvažoval o  postavení väčšej makety len z fotografií cerkvi, ktorá zanikla už po druhej  svetovej vojne, keď si veriaci postavili murovanú. Okolie Svidníka, aj keď sa  tadiaľ prehnali dve kruté svetové vojny, má najväčšiu koncentráciu drevených  cerkví a ešte väčšou prednosťou je, že okrem cerkvi  v Hunkovciach, vo všetkých sa konajú bohoslužby a v interiéri sú vzácne karpatské ikony.

Aké aktivity v súvislosti s ochranou drevených chrámov pod Duklou  aktuálne realizuje Vaša nezisková organizácia?
S ľútosťou musím oznámiť, že po  dlhej snahe arcibiskupa Babjaka a už  bývalého riaditeľa o. Petríka, sa im podarilo našu organizáciu zlikvidovať a  tohto roku organizácia zanikla. Duchovní otcovia boli a sú zastrašovaní,  aby  v rusínskej organizácií na záchranu nášho kultúrneho dedičstva nepracovali.  Starostovia sú znechutení a hovoria, že sme im boli dobrí len na robotu.  Boli by sme v priazni gréckokatolíckej cirkevnej vrchnosti, ak by sme presviedčali ostatných, tak ako oni a nimi dosadzovaní protirusínski  kňazi,  že to nie sú cerkvi a že Rusíni už takmer neexistujú a že sme za obrady v  slovenskom jazyku. Nechápem, prečo im tak prekážajú  cirkevnoslovanské obrady  i slovo cerkov (slovanské označenie kresťanského chrámu), ktoré doslova prikázali vymazať zo slovníka. Ale viem, prečo mňa  "za odmenu", že som  nezištne venoval veľké množstvo energie obnove a propagácií karpatských  drevených rusínskych cerkvi predvolali dokonca na cirkevný súd. Neštítili sa  ani ukradnúť môj projekt "Karpatská drevená cesta slovensko-poľského  pohraničia,“ s ktorým sme dvakrát neboli úspešní na VÚC v Prešove. Samozrejme,  že nás k projektu ani nepozvali a nehanbili  sa zobrať aj časť názvu nášho  projektu drevená cesta, iba slovo karpatská nahradili slovom medzinárodná.

Desať rokov našej činnosti k záchrane karpatských drevených cerkví  v okolí  Svidníka sa skončilo s nepopierateľným úspechom. Možno to raz v budúcnosti  ocení aspoň história.

Ďakujem veľmi pekne za rozhovor.
janlipinsky
  
Viac o projekte Karpatská drevená cesta slovensko-poľského pohraničia sa dozviete na:  www.kdc.sk