Orchester Titanik potvrdil, že DAD robí vážne divadlo

Prešov - S predvianočnou premiérou prišlo Divadlo Alexandra Duchnoviča (DAD). Divákom ponúkli dielo bulharského dramatika Christa Bojčeva Orchester Titanik. Toto predstavenie bolo sviatkom predovšetkým pre režiséra Jozefa Cillera. Bol to jeho režijný debut.
"Poznal som ho ako scénografa. Ako divák som ho vnímal, že je známy na Slovensku a v Čechách. Urobil asi 400 scénografií a prvýkrát prišiel k nám režírovať. Prijal som ho dobre a som veľmi spokojný s tým čo urobil. Spojil obidve oblasti a myslím si, že z toho vyšlo niečo dobré," povedal po predstavení jeden z protagonistov Vasiľ Rusiňák.
"Hra je veľmi ťažká a s hlbokým zmyslom. Ako dieťa som vyrastala so samými chlapcami a mám fantastický pocit, že som dostala príležitosť zahrať si čisto s chlapcami kolegami. Režiséra si vážim, pretože sa s ním výborne pracuje. Skúšky neboli hektické. Všetko sa vždy vysvetlilo v pokoji a v pokoji sa robili aj dramatické veci," vyznala sa jediná zástupkyňa nežného pohlavia v predstavení Svetlana Škovranová.
Na predstavenie prišla aj autorova kamarátka z Martina Katarína Sedláková: "Predstavenie sa mi veľmi páčilo. Videla som jeho premiéru v Sofii. Vtedy to bol ešte surový text, ktorý sa dorábal priamo na javisku. Bojčev ho dlho nechcel dať prekladateľom. To je prvá slovenská premiéra. Je sympatické, že práve rusínske divadlo už druhou jeho hrou dalo šancu bulharskej dráme."
Opýtali sme sa, čo by podľa nej povedal Bojčev na túto premiéru: "To je ťažká otázka, na ktorú neviem odpovedať. Ale poznám jeho čerstvú reakciu na predchádzajúcu hru v DAD Okresný špitáľ. Videl ju na videokazete a poslal odpoveď, že sa mu to veľmi páčilo. Myslím si, že ak má niekto predpoklady urobiť bulharskú drámu so všetkým temperamentom a atmosférou, ktorá k nej patrí, je to práve DAD."
Na bezprostredné pocity po premiére sme sa opýtali aj novopečeného režiséra: "Z môjho pohľadu je to nesmierne zaujímavá práca. Prvýkrát som vstúpil do akéhosi zakázaného územia. Ako režisér som musel postaviť celú koncepciu, textové úpravy, som zodpovedný za hercov, za hudbu, jednoducho za všetko. A predovšetkým zodpovednosť smerom k divákovi. Táto hra dáva šancu, aby ho nejakým spôsobom oslovila."
Prezradil, že vďaka pracovnej vyťaženosti bude túto svoju premiérovú premiéru tráviť postupne: "Každopádne si myslím, že tento Titanik bude vo mne plávať veľmi dlho."
Podľa Cillera sa v predstavení objavujú dve veľké témy. Jedna je téma absolútna medzi životom a smrťou. Druhá je téma zvláštneho ľudského pocitu, keď sa chce presunúť do iného teritória, ale aj stavu vedomia, aby jeho život bol lepší: "Je to zvláštna a veľmi súčasná téma. Všetci pociťujeme, že život je dosť krutý a svojím spôsobom materialisticky primitívny. Iste by sme si želali, aby to bolo inak. Téma o vlaku, ktorý privedie ľudí do iného stavu vedomia, do lepších vzťahov a súvislostí, je veľmi silná. Preto som divadlu daroval vláčik. Každý vagón som priradil jednému hercovi. Rušeň je dramaturg Vasiľ Turok a vagón s uhlím, ktorý dotuje lokomotívu, aby mohla ísť, je riaditeľ Marián Marko."
Hovorí sa, že v živote je dôležité chytiť ten správny vlak. Opýtali sme sa režiséra, či v DAD chytil ten svoj správny režisérsky vlak: "To nech posúdia ostatní."
František PASTIRČÁK