Orchester Titanik potvrdil, že DAD robí vážne divadlo
Prešov - S predvianočnou premiérou prišlo Divadlo Alexandra Duchnoviča (DAD). Divákom ponúkli dielo bulharského dramatika Christa Bojčeva Orchester Titanik. Toto predstavenie bolo sviatkom predovšetkým pre režiséra Jozefa Cillera. Bol to jeho režijný debut.
"Poznal som ho ako scénografa. Ako divák som ho vnímal, že je známy na Slovensku a v Čechách. Urobil asi 400 scénografií a prvýkrát prišiel k nám režírovať. Prijal som ho dobre a som veľmi spokojný s tým čo urobil. Spojil obidve oblasti a myslím si, že z toho vyšlo niečo dobré," povedal po predstavení jeden z protagonistov Vasiľ Rusiňák.
"Hra je veľmi ťažká a s hlbokým zmyslom. Ako dieťa som vyrastala so samými chlapcami a mám fantastický pocit, že som dostala príležitosť zahrať si čisto s chlapcami kolegami. Režiséra si vážim, pretože sa s ním výborne pracuje. Skúšky neboli hektické. Všetko sa vždy vysvetlilo v pokoji a v pokoji sa robili aj dramatické veci," vyznala sa jediná zástupkyňa nežného pohlavia v predstavení Svetlana Škovranová.
Na predstavenie prišla aj autorova kamarátka z Martina Katarína Sedláková: "Predstavenie sa mi veľmi páčilo. Videla som jeho premiéru v Sofii. Vtedy to bol ešte surový text, ktorý sa dorábal priamo na javisku. Bojčev ho dlho nechcel dať prekladateľom. To je prvá slovenská premiéra. Je sympatické, že práve rusínske divadlo už druhou jeho hrou dalo šancu bulharskej dráme."
Opýtali sme sa, čo by podľa nej povedal Bojčev na túto premiéru: "To je ťažká otázka, na ktorú neviem odpovedať. Ale poznám jeho čerstvú reakciu na predchádzajúcu hru v DAD Okresný špitáľ. Videl ju na videokazete a poslal odpoveď, že sa mu to veľmi páčilo. Myslím si, že ak má niekto predpoklady urobiť bulharskú drámu so všetkým temperamentom a atmosférou, ktorá k nej patrí, je to práve DAD."
Na bezprostredné pocity po premiére sme sa opýtali aj novopečeného režiséra: "Z môjho pohľadu je to nesmierne zaujímavá práca. Prvýkrát som vstúpil do akéhosi zakázaného územia. Ako režisér som musel postaviť celú koncepciu, textové úpravy, som zodpovedný za hercov, za hudbu, jednoducho za všetko. A predovšetkým zodpovednosť smerom k divákovi. Táto hra dáva šancu, aby ho nejakým spôsobom oslovila."
Prezradil, že vďaka pracovnej vyťaženosti bude túto svoju premiérovú premiéru tráviť postupne: "Každopádne si myslím, že tento Titanik bude vo mne plávať veľmi dlho."
Podľa Cillera sa v predstavení objavujú dve veľké témy. Jedna je téma absolútna medzi životom a smrťou. Druhá je téma zvláštneho ľudského pocitu, keď sa chce presunúť do iného teritória, ale aj stavu vedomia, aby jeho život bol lepší: "Je to zvláštna a veľmi súčasná téma. Všetci pociťujeme, že život je dosť krutý a svojím spôsobom materialisticky primitívny. Iste by sme si želali, aby to bolo inak. Téma o vlaku, ktorý privedie ľudí do iného stavu vedomia, do lepších vzťahov a súvislostí, je veľmi silná. Preto som divadlu daroval vláčik. Každý vagón som priradil jednému hercovi. Rušeň je dramaturg Vasiľ Turok a vagón s uhlím, ktorý dotuje lokomotívu, aby mohla ísť, je riaditeľ Marián Marko."
Hovorí sa, že v živote je dôležité chytiť ten správny vlak. Opýtali sme sa režiséra, či v DAD chytil ten svoj správny režisérsky vlak: "To nech posúdia ostatní."
František PASTIRČÁK
"Poznal som ho ako scénografa. Ako divák som ho vnímal, že je známy na Slovensku a v Čechách. Urobil asi 400 scénografií a prvýkrát prišiel k nám režírovať. Prijal som ho dobre a som veľmi spokojný s tým čo urobil. Spojil obidve oblasti a myslím si, že z toho vyšlo niečo dobré," povedal po predstavení jeden z protagonistov Vasiľ Rusiňák.
"Hra je veľmi ťažká a s hlbokým zmyslom. Ako dieťa som vyrastala so samými chlapcami a mám fantastický pocit, že som dostala príležitosť zahrať si čisto s chlapcami kolegami. Režiséra si vážim, pretože sa s ním výborne pracuje. Skúšky neboli hektické. Všetko sa vždy vysvetlilo v pokoji a v pokoji sa robili aj dramatické veci," vyznala sa jediná zástupkyňa nežného pohlavia v predstavení Svetlana Škovranová.
Na predstavenie prišla aj autorova kamarátka z Martina Katarína Sedláková: "Predstavenie sa mi veľmi páčilo. Videla som jeho premiéru v Sofii. Vtedy to bol ešte surový text, ktorý sa dorábal priamo na javisku. Bojčev ho dlho nechcel dať prekladateľom. To je prvá slovenská premiéra. Je sympatické, že práve rusínske divadlo už druhou jeho hrou dalo šancu bulharskej dráme."
Opýtali sme sa, čo by podľa nej povedal Bojčev na túto premiéru: "To je ťažká otázka, na ktorú neviem odpovedať. Ale poznám jeho čerstvú reakciu na predchádzajúcu hru v DAD Okresný špitáľ. Videl ju na videokazete a poslal odpoveď, že sa mu to veľmi páčilo. Myslím si, že ak má niekto predpoklady urobiť bulharskú drámu so všetkým temperamentom a atmosférou, ktorá k nej patrí, je to práve DAD."
Na bezprostredné pocity po premiére sme sa opýtali aj novopečeného režiséra: "Z môjho pohľadu je to nesmierne zaujímavá práca. Prvýkrát som vstúpil do akéhosi zakázaného územia. Ako režisér som musel postaviť celú koncepciu, textové úpravy, som zodpovedný za hercov, za hudbu, jednoducho za všetko. A predovšetkým zodpovednosť smerom k divákovi. Táto hra dáva šancu, aby ho nejakým spôsobom oslovila."
Prezradil, že vďaka pracovnej vyťaženosti bude túto svoju premiérovú premiéru tráviť postupne: "Každopádne si myslím, že tento Titanik bude vo mne plávať veľmi dlho."
Podľa Cillera sa v predstavení objavujú dve veľké témy. Jedna je téma absolútna medzi životom a smrťou. Druhá je téma zvláštneho ľudského pocitu, keď sa chce presunúť do iného teritória, ale aj stavu vedomia, aby jeho život bol lepší: "Je to zvláštna a veľmi súčasná téma. Všetci pociťujeme, že život je dosť krutý a svojím spôsobom materialisticky primitívny. Iste by sme si želali, aby to bolo inak. Téma o vlaku, ktorý privedie ľudí do iného stavu vedomia, do lepších vzťahov a súvislostí, je veľmi silná. Preto som divadlu daroval vláčik. Každý vagón som priradil jednému hercovi. Rušeň je dramaturg Vasiľ Turok a vagón s uhlím, ktorý dotuje lokomotívu, aby mohla ísť, je riaditeľ Marián Marko."
Hovorí sa, že v živote je dôležité chytiť ten správny vlak. Opýtali sme sa režiséra, či v DAD chytil ten svoj správny režisérsky vlak: "To nech posúdia ostatní."
František PASTIRČÁK
Aktuality
Zobraziť všetky30.04.2026
Dve percentá, jeden spoločný cieľ
Podporte nás 2 % z vašich daní a buďte súčasťou nášho úsilia o zachovanie a šírenie neznámej histórie Rusínov.
Vaša podpora je pre nás cenná – ďakujeme za dôveru!
Notársky centrálny register určených právnických osôb
Informácie o určenej…
15.03.2026
Atentát OUN v Užhorodu
Jiří Plachý
V době mezi válkami probíhal na Podkarpatské Rusi mezi zastánci rusínské národní identity a těmi, kteří tvrdili, že zdejší slovanské etnikum je součástí ukrajinského národa boj o národní charakter tohoto regionu.
Překlad text…
13.03.2026
RUMUNSKÉ VÝSKUMY OHĽADOM USÁDZANIA SA VALACHOV V SEVERNÝCH KARPATOCH („IUS VALAHICUM” / "„ВОЛОСКОМ ЗАКОНЪ” / "VALAŠSKÉ PRÁVO")
NICOLAE EDROIU
Skôr ako predstavím historický sled a štádium rumunského výskumu diskutovanej problematiky je nutných niekoľko spresnení terminologického u metodologického charakteru. Čo sa týka doteraz zaužívanej terminológie, konštat…
10.03.2026
Archív: Rodák z Podkarpatskej Rusi Mikuláš Popovič získal ocenenie Česká hlava
Virológ Mikuláš Popovič, ktorý sa narodil ako československý občan vtedajšej Podkarpatskej Rusi, získal v roku 2013 cenu Patria v rámci projektu Česká hlava. Vedca pôsobiaceho na Marylandskej univerzite v USA ocenili za dlhoročný výskum vírusu H…
10.03.2026
Rozhovor: Pešiak, ktorý objavil HIV
Eva Bobůrková, 13. 2. 2014
Nové neznáme smrteľné ochorenie bolo opísané v roku 1981. Po pôvodcovi AIDS pátral aj Čechoslovák (Rusín) Mikuláš Popovič. A úspešne. V roku 1984 identifikoval vírus HIV a vytvoril aj prvý test na prít…
06.03.2026
Vladyka Milan Lach SJ bol vymenovaný za eparchiálneho biskupa Bratislavskej eparchie
ISPA
Metropolia
Dnes napoludnie Vatikán oznámil, že Svätý Otec Lev XIV. prijal zrieknutie sa úradu eparchiálneho biskupa vladyku Petra Rusnáka, ktorý v septembri minulého roka dovŕšil kánonický vek 75 rokov a za jeho nástupcu menov…
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
Paraska po firemňi oslavi sja rano zviduje muža:
-Sluchaj Vasyľu, kiď jes sja mynule opyv, što jes rano robyv, jak ťa bolila holova?
-Nyč, što by jem robyv!? Tvoje kazaňa jem sluchav...!
Československý svět v Karpatech
Československý svet v Karpatoch
Čechoslovackyj svit v Karpatach
Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať