Organizátorom 50. Slávností Rusínov-Ukrajincov SR sa odmenilo aj nebo, nepršalo

21.06.2004

Trojdňový maratón podujatí v rámci 50. Slávností Rusínov-Ukrajincov Slovenska včera vyvrcholil na tamojšom amfiteátri. Na podujatiach sa postupne vystriedalo okolo 15-tisíc návštevníkov. Na pódiách v rôznych častiach Svidníka vystúpilo 42 súborov a 1 137 účinkujúcich zo Slovenska aj zahraničia.

Svätú liturgiu v drevenom chráme SNM-MURK v svidníckom skanzeme celebroval metropolita Pravoslávnej cerkvi v Českých krajinách a na Slovensku Nikolaj.

Nasledovalo predpoludnie v skanzeme, a to patrilo kermešu. Má to istú symboliku, keďže kermeš znamená hostinu, alebo odpust.

Na záverečnom popoludňajšom programe pod názvom Spevy mojej zeme nechýbali ani takí hostia, ako podpredseda Zakarpatskej štátnej oblastnej administratívy v Užhorode Ivan Revak, vedúci kancelárie prezidenta SR v Košiciach Jozef Širotňák, ktorý ospravedlnil prezidenta Ivana Gašparoviča a prečítal Svidníčanom jeho pozdrav. Podobne vystúpil aj generálny riaditeľ sekcie kultúrnych menšín Ministerstva kultúry SR Róbert Dohanyios.

Sympatie k tomuto regiónu netajil ani predseda Prešovského samosprávnho kraja Peter Chudík, keď po svojom príhovore vyzval účastníkov, aby spoločne zaspievali pieseň "Mnohaja blahaja ľit". No a divákov nemusel žiadať dvakrát. Tiež uviedol: "Toto podujatie je o to významnejšie, že aj v súčasných neľahkých finančných podmienkach vydržalo. Tieto slávnosti sú absolútnym vrcholom prezentácie národnostných menšín v Prešovskom kraji." Amfiteátrom znela aj neoficiálna hymna festivalu Už pjaťdesjat rokiv tomu, ktorej autorom je Ladislav Macko.

Jednoducho, aj po polstoročnici je svidnícky festival najnavštevovanejším a najobľúbenejším podujatím národnostných menšín. Svedčí o tom bohatá účasť nielen slovenských a domácich kolektívov, ale aj z Poľska, Ukrajiny, Česka, Srbska, Chorvátska, Čiernej Hory, či Nemecka. Organizátorom, Zväzu Rusínov-Ukrajincov Slovenska a ďalším inštitúciám, sa za námahu pri príprave festivalu odmenilo aj samo nebo. Po rokoch, keď aj najlepšiu pohodu narušil dážď, tento rok nepršalo.

Aktuality

Zobraziť všetky
30.04.2026

Dve percentá, jeden spoločný cieľ 

Podporte nás 2 % z vašich daní a buďte súčasťou nášho úsilia o zachovanie a šírenie neznámej histórie Rusínov.  Vaša podpora je pre nás cenná – ďakujeme za dôveru! Notársky centrálny register určených právnických osôb Informácie o určenej…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
15.03.2026

Atentát OUN v Užhorodu

Jiří Plachý V době mezi válkami probíhal na Podkarpatské Rusi mezi zastánci rusínské národní identity a těmi, kteří tvrdili, že zdejší slovanské etnikum je součástí ukrajinského národa boj o národní charakter tohoto regionu. Překlad text…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
13.03.2026

RUMUNSKÉ VÝSKUMY OHĽADOM USÁDZANIA SA VALACHOV V SEVERNÝCH KARPATOCH („IUS VALAHICUM” / "„ВОЛОСКОМ ЗАКОНЪ” / "VALAŠSKÉ PRÁVO")

NICOLAE EDROIU Skôr ako predstavím historický sled a štádium rumunského výskumu diskutovanej problematiky je nutných niekoľko spresnení terminologického u metodologického charakteru. Čo sa týka doteraz zaužívanej terminológie, konštat…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
10.03.2026

Archív: Rodák z Podkarpatskej Rusi Mikuláš Popovič získal ocenenie Česká hlava

Virológ Mikuláš Popovič, ktorý sa narodil ako československý občan vtedajšej Podkarpatskej Rusi, získal v roku 2013 cenu Patria v rámci projektu Česká hlava. Vedca pôsobiaceho na Marylandskej univerzite v USA ocenili za dlhoročný výskum vírusu H…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
10.03.2026

Rozhovor: Pešiak, ktorý objavil HIV

Eva Bobůrková,  13. 2. 2014  Nové neznáme smrteľné ochorenie bolo opísané v roku 1981. Po pôvodcovi AIDS pátral aj Čechoslovák (Rusín) Mikuláš Popovič. A úspešne. V roku 1984 identifikoval vírus HIV a vytvoril aj prvý test na prít…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
06.03.2026

Vladyka Milan Lach SJ bol vymenovaný za eparchiálneho biskupa Bratislavskej eparchie

ISPA Metropolia Dnes napoludnie Vatikán oznámil, že Svätý Otec Lev XIV. prijal zrieknutie sa úradu eparchiálneho biskupa vladyku Petra Rusnáka, ktorý v septembri minulého roka dovŕšil kánonický vek 75 rokov a za jeho nástupcu menov…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej

Naše obce

Zobraziť galérie

Ujko Vasyľ


Rusko. Pjatňica.
Oľa čitať Puškina, Zoja tancuje kreacyji z Lebeďinoho ozero, Taňa vyšyvať krestykom, Sveťa zos Irinov hrajuť damu, Nataša rozkladať pasijans, Ksjuša hraje na harfi... a to všytko zato, bo ľinyva Maša (Marča) ne styhla do 22:00h nakupyty vodku... (V Rusku platyť zakaz nočnoho prodaja palinky).
Zobraziť viac
Náhľad publikácie

Československý svět v Karpatech

Československý svet v Karpatoch

Čechoslovackyj svit v Karpatach

Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať