Oslobodenie okresu Stará Ľubovňa v januári 1945

Uplynulé dni si aj Stará Ľubovňa pripomenula oslobodzovacie boje spred 65-tich rokov. Ak si máme priblížiť historické okamihy zo začiatku roku 1945, treba začať asi tým, že oslobodenie okresu a mesta Stará Ľubovňa bolo možné do istej miery aj vďaka civilnému obyvateľstvu v okrese, ktoré bolo silne zainteresované na protifašistickom odboji a sovietskemu vojsku bolo v daných momentoch nápomocné.
 

Musíme si totiž uvedomiť, že od vzniku samostatného Slovenska až do roku 1942 existoval civilný protifašistický odboj, ktorý sa prejavoval napríklad ilegálnou kritikou režimu formou plagátov, letákov a podobne. Ten v roku 1943 a neskôr 1944 prešiel do ozbrojeného boja partizánskym spôsobom. Slovenské národné povstanie bolo akiste vyvrcholením týchto aktivít, aj keď Stará Ľubovňa nebola priamo bojiskom, ale poskytovala útočište napr. pre zostrelených ruských vojakov, poskytovala vojenské a potravinové zásoby a podobne. Čiže v čase, keď sa sovietska armáda priblížila v januári 1945 okresu, nenarazila na nijaký odpor z radov domáceho obyvateľstva, skôr naopak. A to má určite tiež svoju váhu na oslobodení okresu a mesta Stará Ľubovňa.
 

Samotné oslobodenie regiónu prebiehalo v troch etapách. Najprv boli oslobodené východné obce okresu, následne mesto Stará Ľubovňa s najbližšími obcami a napokon jeho západná časť. Okres oslobodzovali jednotky 11. a 107. streleckého zboru 1. gardovej armády. Zlom nastal po prelomení nemeckej obrannej línie pri Lipanoch 20. januára, keď boli nemecké vojská nútené stiahnuť sa až k Plavču. To umožnilo, že 21. januára boli oslobodené obce Kyjov, Šarišské Jastrabie, Pusté Pole, Vislanka a Ľubotín.

Zo strategického hľadiska
bola obrana Plavča pre nemecké vojská dôležitá, keďže sa tak sovietskej armáde mohol uvoľniť priestor smerom na Nowy Targ, čomu prispôsobili aj svoju obranu. Pri Plavči bolo použité silné delostrelectvo a takmer celá dedina bola zničená. Nemci sa stiahli z Plavča až 23. januára. Tuhé boje pokračovali i v priestore Hromoš a Kozelec a tvrdý odpor kládli nemecké vojská aj pri obci Šambron.
 

ZRADIL ICH MOTOR
V januárových dňoch postupovala sovietska armáda i od Bardejova smerom Obručné, Ruská Voľa a Orlov 21. januára prelomili nemeckú obranu pri Ruskej Voli a nemecké vojská boli nútené stiahnuť sa až po Orlov, odkiaľ onedlho ustúpili, keďže im hrozilo obkľúčenie sovietskou armádou od Plavča. Po prekonaní nemeckej línie v Plavči bol 23. januára oslobodený Údol, Hajtovka a Plavnica. 24. januára boli oslobodené Starina, Malý Lipník, Sulín a Mníšek nad Popradom. V ten istý deň, 24. januára ráno, došli sovietske vojská aj do Starej Ľubovne. Podľa výpovede pamätníkov došli v bielych maskovacích uniformách a obsadili starú radnicu na námestí tzv. ratuš. Jeden z nich ostal von ako stráž. Kuriózne sa udialo potom. Poslední Nemci zrejme chceli mesto opustiť ráno, ale v panike sa im nedarilo naštartovať auto, keďže (ako spomínajú pamätníci) bol veľký mráz. Keď sa im to podarilo, prechádzali mestom bez toho, aby si všimli Sovietov. Lenže sovietsky vojak ich zbadal a svojou streľbou na okoloidúcich Nemcov upozornil aj zvyšok sovietskej posádky, no týmto pár Nemcom sa podarilo utiecť.

24. januára boli oslobodené aj Jarabina, Kamienka a Hniezdne a aj Novú Ľubovňu opustili posledné nemecké vojská v ten istý deň. Na nasledujúci deň boli oslobodené aj západné obce okresu Stará Ľubovňa - Nižné a Vyšné Ružbachy, Veľký Lipník, Lomnička a Podolínec. V Starej Ľubovni sa stal prvým veliteľom mesta kapitán sovietskej armády Demjanov. 25. januára bol v meste vytvorený Národný výbor s predsedom Eduardom Bárdošom a podpredsedom Vojtechom Nevrlým. Členovia výboru prisahali vernosť Československej republike a spísané boli úlohy výboru, ktorým sa mali zvládnuť nasledujúce krízové dni a mesiace.

Zaradiť tieto udalosti do širšieho historického kontextu slovenských dejín by, hádam, bolo na ďalší, akiste ešte obšírnejší príspevok. Isté však je, že príchodom oslobodzujúcich vojsk sa nielen Stará Ľubovňa, ale aj celý štát vymanil spod fašistickej diktatúry, ktorá ohrozovala slobodu a životy ľudí v celej Európe. O tom by vedeli najlepšie rozprávať tí, ktorí takéto perzekúcie prežívali prakticky od vzniku autonómneho Slovenska v rámci Česko-Slovenska v roku 1938, ktoré vrcholili v rokoch 1942 a príchodom nemeckých vojsk na Slovensko v roku 1944.

Z dostupnej literatúry a historických dokumentov upravil Filip Fetko, Ľubovnianske múzeum