Osobnosť armádneho generála Ludvíka Svobodu ako ho nepoznáme

40 rokov znovuzriadenia okresu Svidník (1968-2008)

Armádny generál Ludvík Svoboda patrí k veľkým osobnostiam v našom podduklianskom kraji, ktorý sa zvlášť zaslúžil pri obnove našich dedín a mesta po spústošivých následkoch II. svetovej vojny.

Hoci sa v našom regióne nenarodil a ani nežil, ale určite je najvýznamnejšia osobnosť, ktorá sa zaslúžila o jeho rozvoj. Jeho podstatným pričinením v roku 1968 došlo aj k znovuvytvoreniu Svidníckeho okresu, ktorý po reorganizácii zanikol v roku 1960.

Tento významný človek, veliteľ 1. československého armádneho zboru v ZSSR počas II. svetovej vojny, sa narodil 25. novembra 1895 v Hroznatíne na Československej vysočine ako najmladší z troch detí roľníka z chudobného Horácka. Ako vojak rakúsko-uhorskej armády bol 11.6.1915 odoslaný na východný front. V roku 1915 prešiel do ruského zajatia. V roku 1916 vstúpil do československých légií. Zúčastnil sa bitiek u Zborova a Bachmače proti rakúskej a nemeckej armáde a bojov o transsibírsku magistrálu proti Červenej armáde. Postupne velil družstvu, čate, rote a práporu. V roku 1920 sa vrátil do Československa v hodnosti kapitána, bol demobilizovaný a ujal sa rodného poľnohospodárstva.

23. októbra 1921 nastúpil do novobudujúcej armády v Kroměříži. V období rokov 1923 - 1931 slúžil na Podkarpatskej Rusi u 36. pešieho pluku vo funkciách veliteľa roty a neskôr zástupcu veliteľa práporu. V rokoch 1931 až 1934 v hodnosti majora učil na Vojenskej akadémii v Hraniciach. V roku 1934 nastúpil do svojho materského vojenského pluku v Kroměříži v hodnosti podplukovníka. V roku 1938 na základe mobilizácie na vlastnú žiadosť ako veliteľ poľného práporu odišiel na hranicu s Nemeckom brániť republiku. Po okupácii Československa v roku 1939 odišiel L. Svoboda do zahraničia a vo februári 1942 v Buzuluku v ZSSR organizoval prvú čs. vojenskú zahraničnú jednotku. Do protifašistického odboja v II. svetovej vojne bola zapojená i jeho manželka, syn Mirek a dcéra Zoe. Syn Mirek zahynul v koncentračnom tábore. 1. československý armádny zbor sa zúčastnil aj bojov v Karpatskoduklianskej operácii a 6. októbra 1944 si prebojoval cestu cez hranice z Poľska do Československa.

4. apríla 1945 bol L. Svoboda menovaný ministrom národnej obrany ČSR. Teraz niekoľko málo známych súvislostí s jeho osobnosťou, ktoré sú spojené s našim Svidníckym okresom a týmto regiónom.

Počas obranných bojov na Ondave požiadal 3. januára 1945 predseda ONV vo Svidníku Mikuláš Džunda a člen ONV Ján Bojčík zodpovedný za zásobovanie generála L. Svobodu o pomoc potravinami pre hladujúce obyvateľstvo Svidníckeho okresu. V žiadosti sa okrem iného píše: „... sme odkázaní na Váš milodar, ktorý by bol na naše gréckokatolícke „Vianočné sviatky.“ A generál skutočne vyhovel tejto požiadavke a zo svojich zásob daroval múku, cukor, sadlo a šatstvo tomuto regiónu.

Jeho vzťah k zničenému podduklianskemu kraju pretrvával i po skončení duklianskych bojov a stále ho navštevoval. Duklu a Svidník navštívil 5. - 7. februára 1946. Po tejto návšteve pre okres Svidník z rezortu obrany daroval vojenské kone a značné množstvo oblečenia a obuvi. Žijúci pamätníci z našich dedín Kapišová, Dobroslava i z ďalších dodnes spomínajú na darované kone a hovorili im „svobodové kone.“

Na prelome rokov 1945 - 1946 začala sa jeho zásluhou vo Svidníku budovať baraková nemocnica pre 50 lôžok, ktorá bola daná do užívania 2. februára 1947. Zároveň bola aj kompletne materiálovo vybavená a k dispozícii bola jej daná i jedna (prvá) sanitka a pre okres dve osobné autá. Veľmi blízky vzťah generál L. Svoboda mal aj k veriacim. Keď v roku 1949 mal byť vysvätený pamätník čs. vojakom na Dukle, a zistil, že na cintoríne nie je kríž, hneď zareagoval slovami: „čo je to za pamätník bez kríža“ a hneď potom bol kríž postavený, spomína manželka vtedajšieho farára pani M. T. Valková z Košíc. Tí skôr narodení si určite pamätajú aj na skladací železný most cez Kapišovku pri tankoch. Aj ten dal po vojne postaviť L. Svoboda a slúžil takmer 20. rokov.

Generál L. Svoboda sa živo zaujímal aj o výstavbu Dukelského múzea, ktoré navštívil v roku 1967 (bývala budova, kde ordinoval MUDr. M. Pribula pri ONV Svidník). Následne ho vedúci pracovníci múzea navštívili aj v Prahe na Vojenskom historickom ústave, kde pracoval. Na znak úcty bolo 21. apríla 1946 gen. Svobodovi udelené čestné občianstvo obce Svidník, 1.6.1948 čestné občianstvo obce Vyšný Mirošov, 2.10.1949 čestné občianstvo obce Vyšný Komárnik a 6.10.1967 čestné občianstvo mesta Svidník. Veľká dôvera ľudu k jeho osobe mu bola daná 30. marca 1968 a 22. marca 1973, keď bol zvolený za prezidenta ČSSR. Do kraja pod Duklou generál L. Svoboda zavítal pri každej príležitosti a mal veľmi vrelý vzťah k tomuto obyvateľstvu.

Po zvolení za prezidenta v roku 1968 bola jeho prvá cesta na Duklu a v roku 1969 sa zúčastnil otvorenia Dukelského múzea. Armádny generál Ludvík Svoboda zomrel 20. septembra 1979 v Prahe. Navždy zostane tento človek v našom regióne ako svätá ikona podduklianskeho ľudu.

PaedDr. Jozef Rodák,
Vojenské historické múzeum, Svidník