Osobnosti našich dějín: LEHOCZKY Tívadar
LEHOCZKY Tívadar (* 5.10.1830 Funkine (Fiume-Rijeka), dnes Chorvatsko, † 25.11.1915 Mukačevo, dnes Ukrajina), maďarský právník, zakladatel podkarpatské archeologie, etnograf, historik. Zajímavá osobnost renesančního typu. Rodák ze slunečné Dalmácie, maďarský vlastenec, zakladatel podkarpatské vlastivědy, vzdělání získal na Slovensku. Absolvoval gymnázium piaristů v Ružomberku, právo studoval na akademii v Košicích. Účastník revoluce 1848-49, důstojník maďarské revoluční armády. Po revoluci musel odejít na venkov, do Mukačeva. V době bachovského absolutismu se živil prací koncipienta, soudního vykonavatele.
V roce 1865 nastoupil do služeb hraběte Schöborna jako hlavní právník Mukačevsko-činaďovského panství, jednoho z největších v Uhrách. Dobré finanční zajištění a spousta volného času mu dovolily se věnovat archeologii, etnografii a dějinám kraje. V roce 1873 představil na světové výstavě ve Vídni vlastní archeologickou sbírku, shromážděnou během 10 let na Podkarpatské Rusi. V té době byla Lehoczkého sbírka největší soukromou archeologickou kolekcí v celém Rakousku-Uhersku. V roce 1876 byla sbírka vystavena na VIII. mezinárodním archeologickém kongresu v Budapešti, kde se jí dostalo vysokého ocenění ze strany odborníků. T. Lehoczky byl zvolen členem Archeologické komise uherské Akademie věd, v roce 1877 vydal první sbírku rusínských přísloví a pořekadel magyar-orosz nép kózmondasai és példabeszédei). Vydání teto sbírky dovolilo Lehoczkému stát se členem Rusínského oddělení Uherské etnografické společnosti. V letech 1881-83 vydal jedinečnou vlastivědnou monografii Berežského komitátu (Beregvámegye monográfiája, I-III).
Průkopnickým dílem se stala jeho monografická práce o archeologii Podkarpatské Rusi (Adatak a hazánk árcheologiajához, /., 1892, II., 1912). T. Lehoczky byl nejlepším znalcem archivních materiálů v kraji, napsal kolem 70 historických prací včetně dějin berežského komitátu v době revoluce, dějin Mukačeva, dějin řeckokatolické církve v 19. století aj. V roce 1904 byl zvolen členem Uherské historické společnosti. V roce 1907 založil v Mukačevu Historicko-archeologické muzeum, jediné vlastivědné muzeum na Podkarpatské Rusi do roku 1945. Za 1. světové války psal vlastní kroniku - deník Naše válka (I-III rukopisné svazky, 891 str.).
prof. Ivan Pop
Aktuality
Zobraziť všetky30.04.2026
Dve percentá, jeden spoločný cieľ
Podporte nás 2 % z vašich daní a buďte súčasťou nášho úsilia o zachovanie a šírenie neznámej histórie Rusínov.
Vaša podpora je pre nás cenná – ďakujeme za dôveru!
Notársky centrálny register určených právnických osôb
Informácie o určenej…
05.03.2026
Pozvánka na premiéru: Predavač dažďa / Продавач доджу
1 hodina 40 minút • Premiéra: 5. marca 2026
Originál: Predavač dažďa
štvrtok 12. 3.
2. premiéra
Veľká scéna
Dážď sa kúpiť nedá. To však neznamená, že ho niekto nemôže predávať.
Je leto, sucho a práve padol ďalší teplotný rekord. Pri va…
04.03.2026
Lemkovia vytvárajú „Hołos“. O kultúre, ktorá nezanikla
autorka: Julia Pańków
Chcela som ukázať, že my, mladí Lemkovia, sme schopní vytvoriť dielo, ktoré je relevantné pre našu dobu. Že máme čo povedať a že náš hlas je dôležitý,“ hovorí Daria Kuziak, autorka prvej lemkovskej oper…
01.03.2026
PSK: Týždeň slovenských knižníc ponúkne besedy, výstavy, workshopy, kvízy aj kino medzi knihami
Jarné prázdniny sa budú v Prešovskom kraji niesť v duchu čítania, kvalitnej literatúry a pestrej palety knižničných podujatí. V pondelok 2. marca totiž štartuje Týždeň slovenských knižníc, počas ktorého si atraktívne podujatia zam…
23.02.2026
Ivan Soták *1929 †2026
Zomrel Ivan Soták, zakladateľ Katedry fyzikálnej chémie Univerzity P. J. Šafárika. Mal 96 rokov
Róbert Bejda
redaktor, webeditor
Univerzita Pavla Jozefa Šafárika prišla o jedného zo svojich bývalých významných zamestnancov. Vo veku 96 rok…
21.02.2026
Před 35 lety vznikla Společnost přátel Podkarpatské Rusi
Agáta Pilátová
Na počátku všeho stálo jedno setkání. Na jaře roku 1990, jen několik měsíců po pádu komunistického režimu v Československu, vyšel v tehdejším týdeníku Tvorba zásadní a velmi pozoruhodný článek básníka a publicisty Jaromíra Hořc…
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
Vasyľ: Dobri tam, de mene ňit. Ne viryte? Ta prydu...!
Československý svět v Karpatech
Československý svet v Karpatoch
Čechoslovackyj svit v Karpatach
Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať