Otvorený list Jurajovi Dackovi: Nestrácajte česť...

Vážený čitateľ, list, to je niečo intímne a slušnosť človeku káže, nečítať cudziu korešpondenciu. Ale tento  list Ti dávam prečítať osobne ja, hoci je adresátom niekto iný.  Ide o otvorený list pánovi Jurajovi Dackovi, ktorý je autorom  veľmi zaujimavého článku pri príležitosti 60. ročníka Slávností kultúry "Rusínov-Ukrajincov" vo Svidníku, ktorý sa uskutoční vo Svidníku už tento týždeň. Ale aby som veľmi nezdržiaval, poďme priamo k zneniu listu.

Vážený pán Dacko !
So záujmom som si prečítal Váš článok "Nikdy sa nevzdávajte"  a  hneď v úvode by som Vám chcel blahoželať,  lebo ste prvý človek, ktorému píšem otvorený list. Píšem ho, nielen Vám,  ale aby aj ďalším ľuďom bolo umožnené prečítať si niekoľko slov a vytvoriť si vlastný obraz.

Keď mám byť úprimný, od človeka, ktorý si pamätá prvé ročníky tohto festivalu, by som očakával, že článok bude trochu nostalgickou spomienkou, že vyzdvihne 60 rokov histórie podujatia a obratí pozornosť na roky,  kedy mal festival a to vravím so všetkou vážnosťou, vysokú úroveň, za ktorú sa bývalý Kultúry zväz ukrajinských pracujúcich nemusel hanbiť. Žiaľ, vo svojom článku ste sa priklonili k falšovaniu histórie, znevažovaniu inej národnosti a k plaču nad tým, čo je výsledkom činnosti Zväzu "Rusínov-Ukrajincov" a nie rusínskych organizácií. Ale aby som bol objektívny, musím povedať, že v článku ste napísali aj pravdu. Lenže sa zdá, že ste ju asi ani nechceli napísať.   

V úvode listu píšete o tom, akým  centrom Ukrajincov je Svidník. Centrum, ktoré nastúpilo svoju cestu v Medzilaborciach. Tam podľa Vašich slov, začala éra ukrajinstva až do doby, keď prišlo "temné mračno politického rusinizmu." Chcem sa Vás opýtať, kedy boli Svidník alebo Medzilaborce centrom Ukrajincov? Myslíte na obdobie pred vojnou, keď viac ako 90 tisíc obyvateľov Slovenska sa hlásilo k "russkym" - čo znamená k Rusínom  a Slovensko nemalo žiadnu hranicu s Ukrajinou, lebo tá začínala až tam Pánu Bohu za chrbtom?   Nie, istotne máte na mysli až päťdesiate roky, keď nie ľudia, ale komunistická strana  o nich rozhodla, že sú Ukrajinci. Keď píšete o politickom rusinizme, je vidieť, že ste v kontakte s múzeom vo Svidníku i Svetovou federáciou ukrajinských lemkovských združení, lebo to je ich slovník. Chcel by som zdôrazniť, že by ste mali hovoriť nie o politickom rusinizme, ale o politickom ukrajinstve.    

Lebo, keď niečo bolo politické, tak to bolo práve to ukrajinstvo, ktoré sa zrodilo rozhodnutím štátnej moci, nie obyvateľstva a ktoré Vaša organizácia praktizuje dodnes. Keď o Rusínoch hovoríte ako o najtemnejšom mieste na Vašom národnom organizme, chcem Vás ubezpečiť, že sa toho čierneho bodu nemusíte báť, lebo ono je mimo Vášho ukrajinského organizmu. Rusíni sú samostatný národ  a nepotrebujeme parazitovať a žiť z Vášho organizmu. Práve naopak, práve vy ešte aj dnes žijete z nášho, lebo by ste inak nemali na čom stavať svoju kultúru. V neposlednom rade by som Vám odporúčal vážiť slová, ktoré používate na adresu inej menšiny. Viete, dá sa to vysvetľovať rôznymi spôsobmi a mohli by z toho vzniknúť problémy so zákonom za znevažovanie inej národnosti. Z toho by mohla mať problém celá Vaša organizácia. 

Ďalej píšete, že netreba prelievať krokodílie slzy. To som veľmi rád, že si to uvedomujete. Jedným dychom dodávate, že Winston Churchill  raz povedal:  Nikdy, nikdy, nikdy sa nevzdávajte!  Vidíte, to je možno dôvod, prečo dnes Rusíni naberajú dych, majú vzrastajúcu tendenciu a Ukrajinci práve naopak, aj keď sa Vám to nepáči.  A viete prečo je to tak? Lebo aj napriek tomu, že sa takmer 40 rokov nemohli hlásiť k svojmu národu a stále im nahovárali, že sú niekým iným, oni sa nevzdali. Aj dnes sa pozerajú  do budúcnosti a chcú sa rozvíjať, hoci výsledky 40-ročnej ukrajinizácie sú nepriaznivé. A Vaša organizácia len stále spomína, ako Vám - rozumej funkcionárom a pracovníkom KSUTu - bolo dobre. No s agendou spomienok, falzifikáciou histórie, znevažovaním iného národa, asi už veľa vody nenamútite. Keď sa nechcete vzdať, podľa vzoru Churchilla, takejto politiky, tak robíte chybu. Je asi potrebné si vysvetliť, ako to sir Winston myslel.  Keby poznal, o čom je poltika  Zväzu "Rusínov-Ukrajincov",  myslím si, že by povedal niečo iné.  Asi, aby ste s tým, čím skôr prestali.

Píšete aj to, že ste kedysi mali dvesto škôl a teraz takmer žiadnu. Tu je namieste poznámka, že to je výsledok Vašej roboty. Po prvé, školy boli "russké", až potom následne ukrajinské. Po druhé, školy začali prechádzať na slovenčinu oveľa skôr, ako boli Rusíni opakovane uznaní. Tento proces predsa začal už v 60-tych rokoch. To si musíte pamätať. Prečo k tomu došlo?  Lebo ľudia sa necítili Ukrajincami a radšej sa hlásili k Slovákom ako ku Ukrajincom, ukrajinské školy nechceli, lebo im boli cudzie. Po tretie, po roku 1989 ste nedokázali vhodným spôsobom osloviť obyvateľstvo a získať si jeho podporu, aby oni začali posielať deti do Vašich škôl. Vybrali ste si politiku, akú ste si vybrali. Politiku proti Rusínom, ktorá dnes nezaujíma nikoho, asi len členov Vašej organizácie. Politika proti Rusínom nemôže byť úspešná u ľudí, ktorí sú sami Rusínami a vždy Rusínami boli, od deda i pradeda. Týmto ste chceli osloviť mladú generáciu? Naozaj si myslite, že za neúspech Vašej politiky môžu Rusíni?

Ďalej v článku spomínate, že premiér dal na rusínsky festival, podľa Vás "takzvaný rusínsky",  päťtisíc eur . Veľmi Vás  to mrzí. Mrzí Vás, že tretia najväčšia menšina národnosť dostala  jednorázovo päťtisíc eur na podujatie.  Národnosť,  ktorá vykazuje znaky rastu a ktorá sa javí životaschopnou?  Ale Vás už netrápi, že ukrajinská menšina, ktorá vykazuje znaky poklesu,  dostala za jedno euro na obdobie 20 rokov budovu v centre Prešova i ďalších päťstotisíc eur na jej rekonštrukciu. Hej, je to nerovnosť a krivda, ale v inom garde, ako ju Vy prezentujete. 

Ale dostávame sa k jadru problému. Sám píšete, že nie je možné byť Rusínom i Ukrajincom. Tu Vám chcem blahoželať druhýkrát. Konečne nachádzame spoločnú reč. Ani si neviete predstaviť, aký prielom Vaše slová znamenajú. Rusíni to vedia už dávno. Od Vás to zaznelo prvýkrát.  Absolútne s tým súhlasím. Preto odporúčam jedine - zmeňte názov  Vašej organizácie na Zväz Ukrajincov a vo Svidníku, ak máte svoje obecenstvo, organizujte festival Ukrajincov, nie Rusínov-Ukrajincov. Takisto, keď ste presvedčení, že Vaši predkovia založili Kyjev, potom pozývajte a prezentujte na svojich festivaloch ukrajinské kolektívy, nie rusínske. Nemôžete predsa byť jedno i druhé. A už ani nie cez akýsi spojovník,  ktorým vytvárate chiméru o národnosti, ktorá nielen neexistuje, ale dokonca ako sám dobre viete, ani existovať nemôže.      

A na koniec, už len niekoľko slov. V článku píšete, že "politické rusínstvo" bolo k nám importované z Ameriky i spoza Uralu. Neviem, o koho sa jedná v spojení s Amerikou. Asi len o potomkov tých rusínskych ľudí, ktorí emigrovali ešte pred  násilnou  ukrajinzáciou, nikdy s ňou neboli intenzívne konfrontovaní a tak mohli byť stále hrdí na svoj rod a túto hrdosť, na rozdiel od ľudí tu, slobodne odovzdávať svojim potomkom.  Lenže to nie nič politické, ale výsostne naturálne!  Na rozdiel od Vašej organizácie, ktorá ide dodnes proti tejto prirodzenosti a označuje ju ako čosi choré, nezdravé. A keď hovoríte o dovoze spoza Uralu, takisto neviem, o čom konkrétne točíte, lebo práve Moskva bola tá, ktorá Rusínov chcela vyčiarknuť z mapy sveta. Ale o jednom importe spoza Uralu by som predsa len vedel. Rodina Alexandra Duchnoviča bola spoza Vášho "Uralu", možno ste mysleli jeho. Ale potom neviem, prečo sa k nemu hlásite a prekrúcate jeho myšlienky. Dokonca sám v článku citujete jeho slová: "Nemáme nič vlastné, okrem cti. Stratiť ju, znamená prestať byť človekom."  Nestrácajte svojou politikou, neznevažujte druhých falzifikáciou histórie, stratíte i ten zvyšok cti, čo ešte Vašej organizácii u niektorých ľudí zostalo! Pozrite sa konečne pravde do očí a začnite sa podľa toho chovať.     
 

S úctou

Peter Medviď

5.6.2014, Prešov

Článok bol napísaný ako komentár "Vstupná inventúra" pre lemkovské rádio lem.fm  a v rusínskom jazyku ho nájdete tu:  http://www.holosy.sk/ne-strachaite-chest-odkryte-pismo .

Text článku Juraja Dacka "Nikdy sa nevzdávajte" nájdete tu:  http://ukrajinci.sk/noviny.html .