Otvorený list ochranárom

Dovoľujem si s plnou vážnosťou, obrátiť sa na Vás bývalých kamarátov i kolegov z environmentálnych hnutí, ktorí chránite Tatranskú prírodu. Ak nemáte nápad, ako obnovovať zdevastovanú prírodu, umožnite to tým, ktorí sa o to snažia. Ak sa nezapojíte a budete brániť obnove tatranskej prírody, vytvárate kuriózny precedens devastácie toho, čo sa snažíte zachrániť.

Častejšie a extrémnejšie živelné pohromy bez obnoveného ochranného lesa v Tatrách vytvárajú potenciálne riziko pre ďalšiu devastáciu tatranskej prírody. VerejnosťVám teraz nerozumie a onedlho Vám prestane veriť, že Vám ozaj ide o ochranu prírody. Ukážte verejnosti, že máte skutočný záujem o ochranu a obnovu prírodného dedičstva na Slovensku. Úprimne Vás o to prosím!

Zničený les na ploche 12.600 ha na predhorí Tatranského národného parku, ktorý bol vysadený a pestovaný na lúkach a pastvinách celého predhoria Vysokých Tatier od Kežmarských Žľabov až po Tichú a Kôprovú dolinu, vytváral ochranné pásmo pre jadro najvzácnejších ekosystémov Vysokých Tatier, ktoré sú zaradené do 5-tého stupňa ochrany prírody.

Umelo vysadené lesy okolo tatranských osád tiež vytvárali unikátnu tatranskú klímu, ktorá liečila naše deti, traumatizované zdevastovaným mestským prostredím. Vypestovaný les 19. novembra 2004 padol. Padol nie preto, že bola vysadená smreková monokultúra v Tatrách, ale preto, lebo poľnohospodársko-urbárne časti európskeho kontinentu, vrátane Slovenska sú natoľko zdevastované, že to ohrozuje horské lesnaté oblasti extrémnejšími živelnými pohromami, víchricami i dažďami oproti minulosti.

Ak chceme mať nádherné a ekologicky funkčné národné parky i chránené územia, nestačí nám ochraňovať len vzácne prírodné územia. Potrebujeme vytvoriť plošný integrovaný systém ochrany a obnovy prírody na celom území Slovenska tak, aby sme mali menej živelných pohrôm, víchríc, povodní, súch i požiarov, aby naša príroda zaručovala priestor pre druhovú rozmanitosť rastlinnej a živočíšnej ríše, produkovala dostatok potravín pre občanov, zaručovala stabilnú klímu so stabilným vodným režimom pre človeka i prírodu.

Sektorové princípy legislatívnych nástrojov štátov EÚ pri ochrane prírodných zdrojov za posledných 60 rokov dovolili poľnohospodársku a urbánnu krajinu natoľko vydrancovať, že to v súčasnosti ohrozuje potravinovú bezpečnosť poľnohospodárskej krajiny, destabilizuje klímu urbánnych zón, zvyšuje riziká degenerácie celého životného prostredia aj s devastáciou najvzácnejších chránených krajinných oblastí i národných parkov. Tatranská víchrica v novembri 2004 na tento degeneratívny proces zhoršovania stavu životného prostredia upozornila. Bolo to varovanie, ktoré nás malo upozorniť, aby sme sa zamysleli, ako neuvážene využívame prírodné zdroje a aby sme hľadali riešenia pre integrovanú ochranu prírody Slovenska.

V Košiciach, 9. mája 2007

Michal Kravčík, Nositeľ Goldmanovej Environmentálnej ceny MVO Ľudia a voda, Košice