Otvorený list Spolku rusínskej mládeže Slovenska biskupovi Hirkovi (7.10.2002)

Nielen nás mladých, ale aj starších hlboko sklamalo a pohoršilo napríklad to, ako sa predstavitelia biskupského úradu, a aj Vy, otec biskup, vyjadrovali o blaženom Vladykovi Pavlovi Petrovi Gojdičovi ČSVV v médiách, tlači, no i v niektorých verejných výstupoch. Sme presvedčení, že zamlčanie rusínskej identity Vladyku Gojdiča bolo úmyselné a dohodnuté. Veď ani raz nikto nespomenul, že bol Rusín! Keď tomuto zamlčaniu prikladáte taký veľký význam znamená to, že Váš postoj k Rusínom je neprajný a nepodporíte nič, čo by prispelo k ich zviditeľneniu a rozvoju. Ako Rusínov nás uráža, že biskupstvo, ktoré by malo byť príkladom tolerancie, médiám zatají taký dôležitý fakt a maskuje pravdu univerzálnym slovanstvom. Samozrejme, že Vladyka Gojdič trpel za svoju vieru, ale to nebolo všetko. Práve od Vás sa mala verejnosť dozvedieť, ako počas 2.sv. vojny Vladyka otvorene hájil a vo všetkom podporoval práve svojich Rusínov. Veď sám verejne hovoril: „...не єм Рус а не єм Українець, єм Русин, котрый хоче ту жыти а ту умерти. Моїм снaжинём є здобыти про свий русиньскый народ покій, культурный а господарскый розвиток."

Práve pre tieto slová bol často tŕňom v oku nielen vtedajšej politickej moci, no i slovenských rímskokatolíckych biskupov. Bol veľmi často pre svoj národnostný pôvod ponižovaný, no on sa aj napriek tomu nikdy netajil tým čím v skutočnosti bol. No o tom Ste sa v žiadnom dokumente či verejnom prejave ani len nezmienili. Odhalili Ste len jednu polovicu jeho tváre!

Z televízneho záznamu STV zo slávnosti prenesenia telesných pozostatkov, ktorá sa konala v Prešove 17.11.2001, bol vystrihnutý pozdrav o. Haľka ČSVV v rusínskom jazyku. Nikto však neverí, že neúmyselne. Isto netreba pripomínať, že zo všetkých zúčastnených veriacich na tejto slávnosti bola väčšina z rusínskych farností. V našich očiach ste tiež veľmi znehodnotili pamiatku Vladyku Gojdiča tým, že slávnostná liturgia v ten deň nebola staroslovienska, ale slovenská. Ste všetci natoľko zaslepení slovenským nacionalizmom, že neviete už konať pravdivo a spravodlivo ani v takýchto historických udalostiach? Veď staroslovienčina zjednocuje všetkých gréckokatolíkov bez ohľadu národnosti. Na svojej vlastnej slávnosti by si takúto jednotu Vladyka Gojdič určite želal! Keby ešte žil určite by sa za Vaše rozhodnutie hanbil aspoň tak, ako sme sa hanbili my - rusínska gréckokatolícka mládež.

Z napätím očakávame blahorečenie nášho ďalšieho rusínskeho biskupa Vladyku Vašiľa Hopku. Bol kvalitným biskupom, ktorý stále zastával aj za svojich rusínskych veriacich a až do posledného výdychu bojoval za to, aby sa originalita nášho obradu neničila cudzími prvkami. Veľmi sa obával fanatickej slovakizácie rusínskych farností, ktorá sa žiaľ neskôr stala a ešte vždy je skutočnosťou. Vladyka Gojdič a aj Vladyka Hopko položili svoje životy za jednotu a uchovanie našej cerkvi, no trpeli aj za to, že boli Rusíni. Nenávideli ich najmä-tí, ktorým obaja stáli v plánoch ich nacionalistických predstáv a kolaborácie so štátnou mocou. Zo svedectiev mnohých oslovených prešovských gréckokatolíkov, ktorí si časy po roku 1968 veľmi živo pamätajú, sa dozvedáme, že Vy, pán biskup, Ste sa aktívne zúčastnili na diskreditácii Vladyku Hopku. Na jednej z posledných archijerejských liturgií súčasťou Vladyku Hopku, Ste Vy, vtedy ešte ako ordinár, začali liturgiu po slovensky aj napriek tomu, že Vladyka Hopko bol nekompromisne proti tomu. Urobili Ste tak „poza jeho chrbát", aby Ste podlomili jeho biskupskú autoritu v očiach slovensky orientovaných kňazov a začali agresívnu slovakizáciu našej eparchie. Vladyka Hopko bol v podstate Vašou poslednou prekážkou. Vami započatá a všemožne podporovaná slovakizácia vniesla do našich farností klamstvo, intrigy, zlobu, nevraživosť, duchovnú pýchu a pokrytectvo.

Sme veľmi znepokojení aj z toho, aká je okolo rusínskej otázky na biskupstve v súčasnosti atmosféra. Vieme, že na biskupstvo putuje množstvo listov od rusínskych veriacich, ktorí sa na Vás ako na biskupa Prešovskej eparchie obracajú s prosbami  o zastavenie slovakizácie nášho obradu, ktorá je na ich farnostiach prostredníctvom kňazov -slovenských nacionalistov, vnucovaná. Vy Ste sa ich však len vždy zastávali a podporovali ich. Biskupstvo sa v súčasnosti tvári, ako keby Rusíni spadli pred pár rokmi z neba a stále o niečo nepotrebné prosíkajú. Chceme rozvíjať svoj materinský rusínsky jazyk a modliť sa ním k Bohu na bohoslužbách. Je na tom niečo čudné či nepochopiteľné? Veď rusínsky jazyk je už od roku 1995 kodifikovaný, rozvíja sa po literatúrnej a jazykovednej stránke. Cirkev má byť prvou ustanovizňou, ktorá by pomohla obrodzujúcemu sa národu, veď práve ten náš v nedávnej minulosti najviac trpel. V skutočnosti, otec biskup, sa všemožne snažíte negovať všetko, čo sa Rusínov týka. To, že Ste dali imprimátur na Evanjeliá a Apoštoly na nedele a sviatky, berieme my - mladí Rusini ako „kostičky", ktoré sa po dlhoročnom prosení a modlení z času načas ujdú aj nám. Od nežnej revolúcie Ste mali dostatok času pomôcť Rusínom, no v tomto smere sa z Vašej strany neurobilo nič! Prečo je to tak? Či si azda myslíte, že nám už nič nechýba? To najpodstatnejšie však ešte nemáme. Neexistuje nikto, kto by sa nás zastal a dokázal nás otcovsky viesť. Nemáme sa už naozaj na koho obrátiť. Ako potom môžeme zachrániť svoju viac ako 1100 ročnú históriu? Ako môžeme prežiť, keď sme boli toľko storočí úzko existenčne spätí s gréckokatolíckou cirkvou, ktorej hierarchia je v súčasnosti antirusinska? Na farnosti v rusínskych obciach zámerne posielate kňazov, ktorí národnostne podlamujú tam žijúce obyvateľstvo. Doslova im „servírujete" svoje slovenské preklady bohoslužieb a všemožne sa im snažíte nahovoriť, že toto je pre nich správne. My sme však presvedčení, že správne je, aby Rusíni svoj duchovný a bohoslužobný život rozvíjali v materinskom jazyku.

Nechceme teraz vymenovávať celú radu Vašich negatívnych postojov a skutkov k veriacim rusínskej národnosti. Keď Ste doteraz nechceli a nedokázali ich problematiku ani len začať riešiť, už je malá nádej na jej vyriešenie Vami. Môžete však vykonať skutok, ktorý história a Rusíni ocenia aspoň na sklonku Vášho života. Nebráňte tomu, ale uznajte úsilie rusínskych gréckokatolíckych veriacich za ustanovenie rusínskeho biskupa. Pretože iba on bude schopný záležitosti svojich veriacich riešiť a odporovať ich duchovný a kultúrny rast. Myšlienky uvedené v tomto liste plne odzrkadľujú názory a potreby Rusínov, a teda aj nás mladých. Nebojíme sa vyjadriť svoje myšlienky otvorene. Sme si vedomí, že to, čo žiadame je spravodlivé, prirodzené a máme na to právo!
 

Z textom tohto listu otvorene súhlasia a podporujú túto snahu mladých tieto
organizácie: Rusínska obroda Slovenska, Združenie inteligencie Rusínov Slovenska, Spolok
rusínskych spisovateľov Slovenska, Svetový kongres Rusínov.
 

S pozdravom
SLÁVA ISUSU CHRISTU!
Rada Spolku rusínskej mládeže Slovenska

Zdroj: Rusíni na Slovensku v cirkevných dokumentoch, 1.diel, str.116-118,  J.V. Timkovič, OSBM