Otvorený list Svätému otcovi

My, delegáti, 8. celoslovenského snemu Rusínskej obrody na Slovensku, konaného dňa 27.novembra 2004 v Prešove

ž i a d a m e

Svätého Otca Jana Pavla II.

Kongregáciu pre Východné Cirkvi Svätej Stolice

Gréckokatolícke biskupstvo v Prešove

Apoštolský exarchat v Košiciach

zastaviť nezmyselnú slovakizáciu cirkevných obradov gréckokatolíckej cirkvi v obciach a mestách Slovenskej republiky, kde žijú Rusíni gréckokatolíckeho vierovyznania.

Jazyk je základným národným atributom každého národa, je krvou národa. Rusínsky materinský jazyk je pre nás, Rusínov, darom ktorý sme dostali od našich predkov a našou povinnosťou je ho chrániť, rozvíjať a odovzdať ho ako najcennejší národný poklad budúcim pokoleniam Rusínov.

Ale, ak sa jazyk vytráca zo života národa, národ stráca svoju národnú identitu. Ak vymiera jazyk, vymiera aj národ. Do takého národného marazmu sa dostali aj Rusíni na Slovensku, okrem iného, i zásluhou gréckokatolíckej cirkvi, ktorá po roku 1968 do cirkevných obradov zaviedla slovenský jazyk.

Karpatskí Rusíni vyše 1100 rokov užívali ako bohoslužobný jazyk cirkevnoslovančinu až do r.1950 a v rokoch 1950 až 1968 taktiež, ale tajne. Vtedy Apoštol a Evanjelia sa čítali po cirkevnoslovansky a kázne a oznamy vždy boli po rusínsky. Zlom nastal až po r.1968, keď gréckokatolícki duchovní popri slúženiu v cirkevnoslovanskom jazyku postupne častejšie začali slúžiť cirkevné obrady čisto po slovensky aj v mestách a obciach, kde žili Rusíni. A tak z roka na rok bol postupne z našej Cirkvi takmer vytlačený cirkevnoslovanský aj rusínsky jazyk.

V súčasnosti je situácia taká, že skoro vo všetkých sídlach rusínskej etnickej oblasti, okrem možno desiatich farností, bohoslužby sa vykonávajú celkom po slovensky a niekde ešte aj po cirkevnoslovansky, ale s čítaním Apoštola, Evanjelií, kázní a oznamov len po slovensky. My, Rusíni, v súčasnosti už nemáme možnosť vo svojej Cirkvi počúvať náš rusínsky jazyk a cítime sa zo strany predstaviteľov gréckokatolíckej cirkvi diskriminovaní a odnárodňovaní, čo je podľa všetkých cirkevných a svetských zákonov neprípustné a protiprávne. Dodávame, že Apoštol a Evanjelia na nedele a sviatky celého roka boli preložené do rusínskeho jazyka a vtedajší prešovský gréckokatolícky biskup dal na nich imprimatur ešte v r.1997.

Do rusínskych obcí sú dávaní duchovní slovenskej národnosti, ktorí neovládajú rusínsky jazyk a väčšina z nich sa negatívne stavia k cirkevnoslovanskému obradu, k rusínskemu jazyku, zvykom a tradíciám Rusínov. Ich zámerom je totálne poslovakizovať cirkevné obrady medzi Rusínmi a cez obrad aj nás Rusínov. Aj pre najmladšiu generáciu nášho národa, pre deti, zaviedli tzv. „mládežnícke omše“, ktoré sú len a len po slovensky, aj vyučovanie náboženstva je tiež len po slovensky.

Gréckokatolícka bohoslovecká fakulta v Prešove nepripravuje budúcich duchovných na rusínsku pastoráciu iba na slovenskú. Rusínsky jazyk sa tam neučia.

Z názvu i obsahu Gréckokatolíckeho biskupstva v Prešove vytratil sa termín „rusínske“. Prešovská eparchia bola vytvorená odčlenením z Mukačevskej eparchie a obe sú vedené ako rusínske Cirkvi svojho práva(sui iuris). Do r.1963 v pápežskej ročenke Annuario Pontificio je Prešovská eparchia vedená ako rusínska – Dioecesis Eperiensis Ruthenorum - Prešovská diecéza Rusínov alebo rusínska.

Prečo sa rusínske vytratilo z identity našej rusínskej Cirkvi? Veď i my dnes tak ako aj naši dedovia a pradedovia obývame tú istú karpatskú krajinu, chodíme do tej istej cerkvi, modlíme sa a chceme i naďalej modliť sa a chváliť Hospoda Boha tým istým jazykom, ktorý po stáročia užívali naši predkovia – rusínskym jazykom.

V Prešove 27. novembra 2004

Účastníci 8. celoslovenského snemu Rusínskej obrody na Slovensku