Otvorený list Združenia inteligencie Rusínov Slovenska Ivete Radičovej...

Rusíni protestujú proti rozhodnutiu prešovského arcibiskupstva
Vážená pani predsedníčka vlády Slovenskej republiky Iveta Radičová,
dovoľte mi, aby som sa na Vás obrátil v mene rusínskej menšiny na Slovensku. My, Rusíni, sme s veľkým znepokojením prijali informáciu z denníka Zemplínsky Korzár (23. 1. 2012 http://www.rusyn.sk/index.php?ID=6754&l=sk ) o zámere Gréckokatolíckeho arcibiskupského úradu v Prešove premiestniť národnú kultúrnu pamiatku – drevený chrám Nanebovstúpenia Pána z obce Šmigovec v okrese Snina – do 230 km vzdialeného miniskanzenu drevených chrámov v Ľutine v okrese Sabinov. Sme kategoricky proti tomuto zámeru.
V mene Rusínov Slovenska Vás preto žiadam o prešetrenie prístupu kompetentných z Pamiatkového úradu SR. Prosím Vás o pomoc pri zastavení kultúrneho barbarstva, ktoré sa realizuje s jeho súhlasom. Od štátnych úradníkov očakávame väčšiu úctu ku kultúrnemu dedičstvu Rusínov na Slovensku a aj úctu k miestam, kde toto kultúrne dedičstvo vzniklo. Vyjadrujeme hlboké sklamanie nad postupom Krajského pamiatkového úradu Prešov, ktorý na tento, pre nás nepochopiteľný nápad, prešovského arcibiskupa a metropolitu Jána Babjaka SJ pristúpil.
Prinajmenšom zvláštna a hodná pozornosti kontrolných orgánov štátu je mimoriadna rýchlosť, s akou sa celý proces uskutočnil. Dňa 15. 11. 2011 bola na Krajský pamiatkový úrad v Prešove podaná žiadosť a dňa 12. 12. 2011 už Pamiatkový úrad SR v Bratislave vyhlásil Gréckokatolícky drevený chrám v Šmigovci za nehnuteľnú národnú kultúrnu pamiatku. Ak by sme sa o tejto skutočnosti dozvedeli, bolo by to pre nás zdrojom radosti a hrdosti. Žiaľ, bol to iba jeden z krokov už dohodnutej stratégie. Pretože už 19. 12. 2011 bola Krajskému pamiatkovému úradu Prešov podaná ďalšia žiadosť o premiestnenie chrámu do pútnického miesta Ľutina a hneď 20. 1. 2011 bolo vydané rozhodnutie a súhlas s trvalým premiestnením drevenej cerkvi.
Do celého zámeru zapadá aj fakt, že v roku 2009 na štátne náklady zreštaurovaný vzácny ikonostas z tohto chrámu, ktorý namiesto aby sa vrátil vlastníkovi, je stále v priestoroch Gréckokatolíckeho arcibiskupstva v Prešove. Dá sa predpokladať, že v krátkom čase bude podaná ešte jedna žiadosť a k veriacim v Šmigovci sa už ikonostas nikdy nevráti.
Prinajmenšom zvláštna a hodná pozornosti kontrolných orgánov štátu je mimoriadna rýchlosť, s akou sa celý proces uskutočnil. Dňa 15. 11. 2011 bola na Krajský pamiatkový úrad v Prešove podaná žiadosť a dňa 12. 12. 2011 už Pamiatkový úrad SR v Bratislave vyhlásil Gréckokatolícky drevený chrám v Šmigovci za nehnuteľnú národnú kultúrnu pamiatku. Ak by sme sa o tejto skutočnosti dozvedeli, bolo by to pre nás zdrojom radosti a hrdosti. Žiaľ, bol to iba jeden z krokov už dohodnutej stratégie. Pretože už 19. 12. 2011 bola Krajskému pamiatkovému úradu Prešov podaná ďalšia žiadosť o premiestnenie chrámu do pútnického miesta Ľutina a hneď 20. 1. 2011 bolo vydané rozhodnutie a súhlas s trvalým premiestnením drevenej cerkvi.
Do celého zámeru zapadá aj fakt, že v roku 2009 na štátne náklady zreštaurovaný vzácny ikonostas z tohto chrámu, ktorý namiesto aby sa vrátil vlastníkovi, je stále v priestoroch Gréckokatolíckeho arcibiskupstva v Prešove. Dá sa predpokladať, že v krátkom čase bude podaná ešte jedna žiadosť a k veriacim v Šmigovci sa už ikonostas nikdy nevráti.
Drevený chrám je pre Rusínov dôležitým dedičstvom, odkazom pre súčasníkov aj pre budúce generácie. Je spätý s miestom, kde sa narodili, žili, umreli a kde sa vracajú ich potomkovia pri hľadaní svojej identity a koreňov. Je to dedičstvo našich otcov a matiek – Rusínov, ktorí osídlili odľahlé doliny, viedli tam neľahký život a odopreli si mnoho, len aby mohli postaviť aspoň drevenú cerkev. Viac ako dve a pol storočia bol chrám centrom ich duchovnej kultúry a povzbudenia, hoci sa svet okolo nich zmietal v povstaniach, vojnách a zmenách politických režimov. Oni však aj v socialistickom režime dokázali, že sa neboja hlásiť k duchovným hodnotám. Smutné je, že nedokázali premôcť biedu, a nemohli chrám zveľaďovať. To však nemôže byť dôvodom, prečo by mal byť chrám premiestnený na iné miesto. Čo nájdu rodáci zo Šmigovca? Ceduľku s oznamom, že chrám je súčasťou miniskanzenu v Ľutine? Informáciu o tom, že cirkev ho nemohla zachrániť pred zánikom na pôvodnom mieste, ale dokázala to o vyše 250 kilometrov ďalej? Že je národnou kultúrnou pamiatkou, no vytrhnutý z kraja, kde ho postavili miestni obyvatelia? A pritom za kopcom v Ruskej Bystrej stojí podobná cerkev, ktorá je na zozname Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO a obdivujú ju turisti z celého sveta.
Je žiaduce, aby zainteresované štátne inštitúcie o takýchto citlivých témach najprv informovali národnostné organizácie alebo verejnosti predstavili svoje zámery a vytvorili priestor na celospoločenskú diskusiu. Je pre nás nepochopiteľné, že pamiatkari – ochrancovia pamiatok, ktorí by mali pomáhať, prispievajú niektorými rozhodnutiami k narúšaniu integrity ľudí a kraja.
Veľmi citlivo vnímame tieto pre nás arogantné metódy a postupy, ktoré boli vlastné komunistickému režimu. Rusíni zo sninského regiónu si vytrpeli už dosť. Nielen počas prenasledovania gréckokatolíckych kňazov, ale aj pre vodárenskú nádrž Starina, ktorá zásobuje veľkú časť Východného Slovenska, pričom dnes sa už veľmi málo hovorí, čo takéto rozhodnutie znamenalo pre Rusínov z vysťahovaných obcí.
Žiadame preto o dialóg, o spoločné hľadanie najlepšieho riešenia záchrany chrámu za účasti odborníkov – historikov, etnológov, pamiatkarov a aj nás, Rusínov, ktorí z rôznych, najmä ekonomických dôvodov nežijeme v našich rodných obciach sninského regiónu. Napriek tomu sme s ním v našom vnútri navždy a neoddeliteľne spätí.
Žiadame preto o dialóg, o spoločné hľadanie najlepšieho riešenia záchrany chrámu za účasti odborníkov – historikov, etnológov, pamiatkarov a aj nás, Rusínov, ktorí z rôznych, najmä ekonomických dôvodov nežijeme v našich rodných obciach sninského regiónu. Napriek tomu sme s ním v našom vnútri navždy a neoddeliteľne spätí.
Veríme, že na základe tohto podnetu dôjde k vyvodeniu zodpovednosti a že sa podobný urýchlený a neuvážený proces na území Slovenska už nikdy nezopakuje.
S úctou
doc. MUDr. Michal Šteňo, CSc.
predseda OZ ZIRS
V Bratislave 1. februára 2012
Titl.
Iveta R a d i č o v á, premiérka
Úrad vlády Slovenskej republiky
Námestie slobody 1
813 70 Bratislava
---------------------------
foto: Ivan Marko
----------------------------
PODPORTE PETÍCIU !
STOP PREMIESTNENIU DREVENÉO CHRÁMU ZO ŠMIGOVCA
http://www.changenet.sk/?section=kampane&x=645910
S úctou
doc. MUDr. Michal Šteňo, CSc.
predseda OZ ZIRS
V Bratislave 1. februára 2012
Titl.
Iveta R a d i č o v á, premiérka
Úrad vlády Slovenskej republiky
Námestie slobody 1
813 70 Bratislava
---------------------------
foto: Ivan Marko
----------------------------
PODPORTE PETÍCIU !
STOP PREMIESTNENIU DREVENÉO CHRÁMU ZO ŠMIGOVCA
http://www.changenet.sk/?section=kampane&x=645910
Aktuality
Zobraziť všetky30.04.2026
Dve percentá, jeden spoločný cieľ
Podporte nás 2 % z vašich daní a buďte súčasťou nášho úsilia o zachovanie a šírenie neznámej histórie Rusínov.
Vaša podpora je pre nás cenná – ďakujeme za dôveru!
Notársky centrálny register určených právnických osôb
Informácie o určenej…
10.03.2026
Archív: Rodák z Podkarpatskej Rusi Mikuláš Popovič získal ocenenie Česká hlava
Virológ Mikuláš Popovič, ktorý sa narodil ako československý občan vtedajšej Podkarpatskej Rusi, získal v roku 2013 cenu Patria v rámci projektu Česká hlava. Vedca pôsobiaceho na Marylandskej univerzite v USA ocenili za dlhoročný výskum vírusu H…
10.03.2026
Rozhovor: Pešiak, ktorý objavil HIV
Eva Bobůrková, 13. 2. 2014
Nové neznáme smrteľné ochorenie bolo opísané v roku 1981. Po pôvodcovi AIDS pátral aj Čechoslovák (Rusín) Mikuláš Popovič. A úspešne. V roku 1984 identifikoval vírus HIV a vytvoril aj prvý test na prít…
06.03.2026
Vladyka Milan Lach SJ bol vymenovaný za eparchiálneho biskupa Bratislavskej eparchie
ISPA
Metropolia
Dnes napoludnie Vatikán oznámil, že Svätý Otec Lev XIV. prijal zrieknutie sa úradu eparchiálneho biskupa vladyku Petra Rusnáka, ktorý v septembri minulého roka dovŕšil kánonický vek 75 rokov a za jeho nástupcu menov…
05.03.2026
Pozvánka na premiéru: Predavač dažďa / Продавач доджу
1 hodina 40 minút • Premiéra: 5. marca 2026
Originál: Predavač dažďa
štvrtok 12. 3.
2. premiéra
Veľká scéna
Dážď sa kúpiť nedá. To však neznamená, že ho niekto nemôže predávať.
Je leto, sucho a práve padol ďalší teplotný rekord. Pri va…
04.03.2026
Lemkovia vytvárajú „Hołos“. O kultúre, ktorá nezanikla
autorka: Julia Pańków
"Chcela som ukázať, že my, mladí Lemkovia, sme schopní vytvoriť dielo, ktoré je relevantné pre našu dobu. Že máme čo povedať a že náš hlas je dôležitý,“ hovorí Daria Kuziak, autorka prvej lemkovskej ope…
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
Rusnacka rodyna
-Sŷnku vŷpyj zo mnov !
-Ale ňaňu...
-No vydyš, ale ja z tobov ulohŷ robyv...!
Československý svět v Karpatech
Československý svet v Karpatoch
Čechoslovackyj svit v Karpatach
Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať