Pacient je na poslednom mieste, hovorí šéf NKÚ

Andrassy: Prekvapilo ma, že premiér sa namiesto Protimonopolného úradu a NKÚ stretol s Haščákom.

Zuzana Kovačič Hanzelová, moderátorka rozhovorov ZKH

| 




"Nekritizujeme Pentu ani Agel. Kritizujeme regulátora, teda ministerstvo zdravotníctva," hovorí v rozhovore predseda NKÚ ĽUBOMÍR ANDRASSY na útoky finančnej skupiny Penta po tom, čo otvorene prehovoril o vážnych problémoch v slovenskom zdravotníctve.

Aj na vás zaútočili niektorí ľudia zo Smeru. Na jednej strane ste podľa nich ukázali rozsiahle protokoly NKÚ s konštatovaniami, že pri dodávkach zbraní Ukrajine došlo k najzávažnejším trestným činom. Na druhej strane máme odpoveď prokuratúry, že nedošlo k žiadnemu trestnému činu a žiadnej škode. Štátny tajomník ministerstva obrany Melicher k tomu dodal, že buď predseda NKÚ nevie, čo robí, a mal by skončiť, alebo prokuratúra niekoho kryje. Urobili ste pri kontrole chybu?

Pre mňa je najpodstatnejšie, aby sme pri našej práci dodržiavali rovnaký meter.

To sme dodržali aj pri kontrole darovania vojenského materiálu na Ukrajinu. Ja som celkom rád, lebo pred rokom a pol sme boli predmetom kritiky bývalého vedenia ministerstva obrany.

Teraz sme pri tej istej téme, pri tých istých výsledkoch, čelíme kritike vládnej koalície. To je pre mňa osobne dobré vysvedčenie. Za touto prácou si stojíme. Odôvodnil som to aj na rokovaní branno-bezpečnostného výboru.

Po vašej správe Jaroslav Naď hovoril, že ste nezohľadnili zásadné veci. Napríklad, že Slovensko nielenže dostalo 80 miliónov ako kompenzáciu, ale aj tanky Leopard za lepšiu cenu aj systém protivzdušnej obrany Mantis za 225 miliónov a zľavu na vrtuľníky Viper, ktoré ministerstvo nakoniec neobjednalo. Naznačoval, že ste sa dali zaviesť súčasným vedením ministerstva, ktoré vám poskytlo iba čiastkové informácie.

Bývalý pán minister mal asi iný uhol pohľadu na to, ako Slovensko pomáhalo Ukrajine a čo z tejto pomoci malo.

Rešpektujem to, ale ak si niekto pozrie, akú sme mali kontrolnú akciu a čo bolo predmetom kontroly, tak my sme nepreverovali prezbrojovanie armády. Nepreverovali sme, čo Slovensko získalo, pretože Ukrajine sme pomáhali nezištne. 

V prvých mesiacoch vojny, keď Rusko napadlo Ukrajinu, sme patrili do prvej desiatky krajín, ktoré najintenzívnejšie pomáhali z hľadiska ceny darovanej techniky na hlavu obyvateľa k HDP. To je pozitívna vizitka pre našu krajinu. My sme preverovali proces darovania.

Formálny proces.

Nielen formálny, celý. Ako vláda pristúpila k tomu, že podpísala zmluvu s Ukrajinou, že táto medzinárodná zmluva bola považovaná za nadradenú zákonu o nakladaní s majetkom štátu.

Preverovali sme, či pri uzneseniach, ktoré vláda prijala, boli splnené zákonné povinnosti.

Nepreverovali sme, či darovaním stíhačiek, protivzdušnej obrany alebo iného vojenského materiálu bola alebo nebola ohrozená bezpečnosť našej krajiny. To je otázka na niekoho úplne iného.

Keď prídete na kontrolu, ste v podstate úplne závislí od informácií, ktoré vám poskytne kontrolovaný subjekt. Má, samozrejme, nejaké zákonné povinnosti, ale ak je tam iná politická garnitúra a je to jeden z jej hlavných bodov, ktorý mali aj v kampani, nakoľko môžete tej inštitúcii dôverovať, že vám poskytne naozaj všetky informácie a nebude vyberať to, čo sa jej hodí do príbehu?

NKÚ kontroluje to, čo sa dialo v minulosti. Preverovali sme procesy. Pozreli sme sa, či sme mali dobre vyčíslenú darovanú techniku z hľadiska ceny. Či sme do mierového nástroja refundácie dali správne čísla.

Preverovali sme aj to, či pri rozhodovaní vlády bol k dispozícii dokument, ktorý hovorí, že aj vláda v demisii o tom môže rozhodovať. Áno, vždy budeme závisieť od toho, či nám kontrolovaný subjekt dá dokumenty, alebo nedá, či ich má, alebo nemá.

Ak nemáme historickú pamäť, ak nevedieme základnú administráciu dokumentov, potom je táto krajina na tom ešte horšie, ako si môžeme myslieť.

Povinnosťou inštitúcií je archivovať a dokumentovať všetky rozhodnutia. Ak pri kontrole nedostaneme niektoré dokumenty a máme pocit, že to niekto vedome utajil, postupujeme to orgánom činným v trestnom konaní.

Boli ste aj na výbore, keď riešil darovanie techniky. Bol to dosť zvláštny výbor. Najskôr odtiaľ po pätnástich minútach odišiel generálny prokurátor Maroš Žilinka. Povedal, že to vníma ako nátlak na prokurátorov, a navyše povedal, že je to podľa neho nezákonné, lebo vy ste ako NKÚ oznamovateľ niektorých vecí a on tam vlastne je ako dozorová prokuratúra, a že to tak nemôže byť. Potom Tibor Gašpar kritizoval vás, že inokedy bývate tvrdší a že ste vystúpili ako obhajca Jaroslava Naďa. Pýtal sa aj na to, aká je kvalita vášho úradu, keď ste povedali, že deväť z desiatich podnetov, ktoré dáte polícii, vám vrátia.

Nechcem komentovať vyjadrenia akéhokoľvek politika, ale opäť sa vrátim na pôdu NKÚ. Nielen na Slovensku, ale takmer všade v Európe je to tak, že z desiatich odstúpených prípadov je jeden úspešný a polícia začne konať. 

A v tých deviatich nenájdu trestný čin alebo aký je problém?

Problém je v tom, že kontrolór nie je vyšetrovateľ. Preverujeme, či ten, kto nakladá s verejným majetkom, dodržiava zákony, či rešpektuje princíp dobrého hospodára, či rozhodnutia robí na základe analýz a poznania, alebo sa rozhodne len tak od stola.

Čo je však podstatné, za pôsobenia Karola Mitríka sme v rokoch 2016 a 2017 odstupovali zásadné zistenia okolo rozkrádania Pôdohospodárskej platobnej agentúry. Bolo to v časoch, keď tí, ktorí dnes kritizujú NKÚ, boli vo vedení orgánov činných v trestnom konaní.

Vtedy bol NKÚ prvou inštitúciou, ktorá ústami predsedu skonštatovala, že PPA je ukážkovým príkladom skorumpovanej štátnej inštitúcie. S našimi podaniami sa vtedy tiež nič neudialo, až kým nebol zastrelený novinár aj so snúbenicou.

Vtedy sa zrazu začali, možno len naoko, diať veci. A opäť sa to dostalo na svetlo pred rokom, keď Slovensko navštívil český europoslanec Zdechovský.

To bolo pri haciendách. 

Áno. A na tie haciendy upozornil Najvyšší kontrolný úrad.

V čase, keď polícii šéfoval Tibor Gašpar. Je teraz také symptomatické, že namiesto serióznej debaty o tom, ako najlepšie robiť procesy v takej bezprecedentnej situácii, ste sa ocitli v politickej šarvátke, kde sú prítomné najmä emócie.

Nielen emócie, ale aj klamstvo a zavádzanie. Napríklad bol to NKÚ, kto po tomto audite povedal kompetentným: ak máte pochybnosť, či vláda v demisii mohla rozhodnúť o darovaní vojenskej techniky, obráťte sa na Ústavný súd.

Ak niekto spochybňuje, či medzinárodná zmluva bola prijatá správnym spôsobom, opäť to nie je NKÚ, kto má rozhodnúť, či to bolo zákonné, alebo nie. Máme iné inštitúcie, ktoré to môžu urobiť.

My sme škodu vyčíslili, konštatovali sme možné porušenie zákona a odstúpili sme to orgánom činným v trestnom konaní.

Trestnoprávny proces stále beží, je do toho zainteresovaná aj Európska prokuratúra. Ide aj o muníciu a náboje, tam sme videli naozaj až možnú trestnoprávnu dohru voči ľuďom, ktorí tak rozhodovali. Ale my sme nikdy nekonštatovali, že darovanie stíhačiek alebo protivzdušnej obrany súvisí s porušením zákona až na úrovni trestného činu.

Trochu to pripomína vyšetrovanie pandémie. Je úplne legitímne vyšetriť, čo sa dalo robiť, a namiesto toho tu máme splnomocnenca, ktorý blúzni o mRNA vakcínach a nemá na to ani kvalifikáciu. Ako sa v tej atmosfére pracuje vám a vašim kontrolórom?

Veľmi nepríjemne. Nepríjemné bolo napríklad aj to, že prvýkrát za dlhý čas, čo mám možnosť sledovať rokovania parlamentu, sa na pôde výboru objaví právny zástupca štatutára kontrolovaného subjektu. Toto začína byť vážny problém pre demokratické fungovanie našej krajiny.

Kontrola je súčasťou manažérskeho riadenia, nie je súčasťou ani správneho, ani trestného konania. Čoraz častejšie máme na strane kontrolovaného subjektu právne kancelárie, ktoré sú platené z verejných rozpočtov a spochybňujú konanie ústavného orgánu.

Zahlcujú vás?

Nezahlcujú, ale zastrašujú. Otvoríte kontrolu a na strane kontrolovaného subjektu namiesto ministra, generálneho riaditeľa, starostu alebo primátora sedí právna kancelária, ktorá od začiatku vytvára tlak na kontrolórov, aby si rozmysleli, či to budú kontrolovať.

Ak sa vám vyhrážajú tým, že raz môžete niesť trestnoprávnu zodpovednosť za porušenie povinností, tak kam sme sa dostali? Aj preto som napísal list predsedovi vlády, prezidentovi a predsedovi parlamentu a chcem s nimi rokovať o tom, aká je situácia.

Ak vykonáva nezávislý Protimonopolný úrad kontrolu možného kartelu lobistických skupín v zdravotníctve a tieto skupiny využívajú Trestný zákon na to, aby zastrašili kontrolórov a nemá sa ich kto zastať. Pritom tí zamestnanci konajú v mene štátu.

Tlačová správa
NKÚ a PMÚ: Zvyšuje sa tlak na nezávislé štátne úrady, konajúce vo verejnom záujme

Dostali ste nejakú odpoveď?

Zatiaľ nedostal. Áno, mám zlý pocit z toho, že často len píšem listy a odpovede nemám, ale to je obraz a vizitka toho, komu tie listy píšem. Očakávam, že niektorý z ústavných činiteľov prejaví záujem a stretne sa so mnou.

Čoraz častejšie máme zablokovaný výkon kontroly. Na druhej strane nemáme zodpovedného štatutára, ktorý má prevziať zodpovednosť za výsledky auditu, ale právnu kanceláriu, ktorá spochybňuje mandát Najvyššieho kontrolného úradu.

Máme situácie, že kontrolujeme najpodstatnejšiu infraštruktúru, a to je vodárenská infraštruktúra.

A výkon kontroly nespochybňujú obce ako akcionári vodárenských spoločností. Spochybňujú ho tí, ktorí zneužívajú akcionárov na svoje biznisové, a až lobistické a podvodné aktivity na kritickej infraštruktúre štátu.

Hovorím o tom v parlamente a štát, ktorý má ochrániť nezávislé inštitúcie, dáva od nás ruky preč. Moji kolegovia kontrolóri sa potom pýtajú, do akej miery majú ísť do konfliktu s kontrolovanými, keď sa im niekto vyhráža, že ak to urobia tak alebo inak, môžu oni stáť pred vyšetrovateľom. Za to, že napríklad poškodili dobré meno spoločnosti, ktorá dobré meno nikdy nemala.

Na tom zasadaní výboru sedel David Lindtner, poradca premiéra.

To bolo pre mňa veľmi zvláštne. Ako môže štatutára zastupovať niekto na základe plnej moci? Parlament nie je orgán, ktorý rozhoduje v správnom konaní. Nie je to súd.

Je to inštitúcia, kam majú chodiť a zdôvodňovať svoje rozhodnutia a konania štatutári štátnych a verejných inštitúcií. Prekvapilo ma, že výbor prijal rozhodnutie, ktorým akceptoval takéto konanie. Sedel tam štátny tajomník - to je zástupca štatutára ministerstva obrany. A on so zamestnancami ministerstva, nie s povereným advokátom, majú obhajovať konanie ministerstva.

V posledných mesiacoch ste viackrát vystúpili kriticky aj k zdravotníctvu. V podstate najviac kritizujete finančné skupiny v systéme, ktoré podľa vás ovládajú pravidlá, pretože ministerstvo je príliš slabé. Niektorí ministri skončia skôr, než by dokázali niečo zásadné zmeniť. Ide o dve finančné skupiny, ktoré sú v zdravotníctve zásadné, a to sú Penta a Agel. Dobre som zhrnula?

Áno. A myslím si, že to nie je žiadne štátne tajomstvo. Treba povedať, že tieto lobistické skupiny by si nedovolili to, čo si dovoľujú, ak by nemali krytie aj politikov.

Presahujú na oveľa vyššie miesta z hľadiska hierarchie štátu. Občan a pacient sú na poslednom mieste. Na prvom mieste je ekonomický zisk lobistov.

Finančná skupina Penta vám vyčíta, že ste v Aktualitách povedali, že v Spišskej Novej Vsi funguje župná nemocnica, do ktorej súkromný prevádzkovateľ podľa vás neinvestoval ani euro. Nemocnica sa prerába z plánu obnovy a Penta argumentuje, že tretinou sa podieľa na spoluúčasti. Vyčítajú vám, že burcujete ľudí proti súkromníkom. Penta tiež tvrdila, že ona aj Agel majú bombové vyhrážky.

Kvôli NKÚ.

Áno, to tvrdili.

To je tá najväčšia úbohosť. My pomenujeme problém v systéme, tí, ktorí zaň zodpovedajú, teda ministerstvo a inštitúcie štátu, uznávajú, že to tak je, ale systém nevedia zmeniť, pretože lobisti majú silné väzby aj na politikov.

A čo hovoríte na kritiku, že do tej nemocnice investujú.

Ak by neboli európske a štátne zdroje, je otázne, či by do toho investovali. My sme robili kontrolu v roku 2024.

Tam, kde nemocnice mali prevádzkovať župy, sa tejto zodpovednosti zbavili tým, že ich nechali prevádzkovať súkromným prevádzkovateľom za veľmi lukratívnych podmienok. My sme skonštatovali, že do roku 2024 neinvestovali do majetku ani euro.

Ďakujem tým, ktorí prevádzkujú nemocnice, či už v regiónoch, v mestách, aj v Bratislave, že nachádzajú odvahu a získajú zdroje zo štátneho rozpočtu alebo z európskych zdrojov na modernizáciu zariadení. Ale čo robili títo prevádzkovatelia päť až desať rokov predtým? Nerobili. 

My identifikujeme možné riziká, tak ako sme ich identifikovali pri mýtnom tendri. Vtedy sme zaplatili z verejného rozpočtu viac ako 250 miliónov na vybudovanie systému. A keď sa mala skončiť zmluva a systém sa mal bezodplatne odovzdať štátu, zrazu prevádzkovateľ povie, že to je minulosť, zmluva je nekvalitne nastavená a zaplaťte nám 400 až 450 miliónov.

Obávate sa, že keď sa skončí dlhodobý prenájom, súkromníci donútia samosprávu, aby im predĺžila zmluvu alebo budú chcieť kompenzácie za to, čo do nich investovali?

Samozrejme. Som veľmi prekvapený, že mnohí lobisti, ktorí využívajú nefunkčný systém, veľmi citlivo reagujú na kritiku. Ak má niekto iný názor, hneď je to predmet útokov, spochybňovania a zosmiešňovania.

Možno by sa im viac pozdávalo, keby ste kritizovali regulátora. Veď predsa na vine je župa, ak si neupravila investovanie. Na vine sú politici, ktorí to firmám umožňujú. Veľa sa hovorí o Pente a Agele, ale menej o politikoch, ktorí im to umožňujú.

Kto viac hovorí o Pente a Agele? Ak sa pozriete, koľkokrát skloňovali NKÚ predstavitelia týchto firiem, koľkokrát bolo spomenuté meno Andrassy, zistíte, že je tam absolútny nepomer. My nekritizujeme Pentu ani Agel, že robia to alebo to.

My kritizujeme regulátora, kritizujeme štát, že zlyháva v kľúčovej verejnej politike, a to je zdravie. V politike, v ktorej je viac ako 10,5 miliardy eur z odvodov, ktoré platí každý občan. Pacient vôbec nevie, čo má za ne dostať. Pre mňa je nepochopiteľné, ako tú kritiku prijímajú tí, ktorí v tom systéme fungujú.

Veď aj oni by mali mať záujem na tom, aby sme nemali v jednej nemocnici 56 zmlúv a k nim 280 dodatkov. Aby sa dalo kontrolovať a dalo sa povedať - áno, táto nemocnica je efektívnejšia a môže slúžiť ako príklad dobrej praxe.

Robert Fico otváral jeden z pavilónov s Jaroslavom Haščákom a povedal, že bol nútený prehodnotiť svoj postoj k súkromníkom v zdravotníctve, lebo pacientovi je jedno, do akej nemocnice. Štát to nevie spravovať, tak to dá súkromníkovi a bude to regulovať, lenže on to nevie ani regulovať. Znamená to, že tu bude trhové hospodárstvo ako v USA? Ako si to máme predstaviť?

Za posledných päť rokov sme robili niekoľko kontrol v systéme zdravotníctva, možno aj dvadsať. Poslal som viacero sumarizačných správ vláde, aby mala informáciu, ako ten systém reálne vyzerá. Či je tých 10,5 miliardy eur v systéme dosť, alebo málo.

Či ďalšie dve miliardy, ktoré si pacienti platia cez rôzne poplatky, systému pomáhajú, alebo nie. Či je to v súlade, alebo nie je v súlade so zákonom. A ďalšie približne dve miliardy eur, ktoré tam natečú cez „čierne“ poplatky. Toto je vážne memento. Vlastníctvo vôbec nie je podstatné. Podstatné je, ako je nastavený systém.

Ak dáte riaditeľovi nemocnice na začiatku roka rozpočet, ktorý tvorí len 80 percent nákladov, ktoré mali predchádzajúci rok, musíte vedieť, že hneď máte zaknihovanú stratu 20 percent.

V štádiu, keď hovoríte, že vláda a politici sa tomu nevenujú, znepokojilo vás vidieť premiéra s Jaroslavom Haščákom?

Asi áno. Bol som prekvapený, možno nie znepokojený, že cesta predsedu vlády viedla takto namiesto toho, aby navštívil Protimonopolný úrad a pýtal sa jeho šéfa, čo je s konfliktom so štátnou inštitúciou, ktorá posudzuje možné kartelové konanie, a aby požiadal Najvyšší kontrolný úrad, aby sme mu ukázali náš pohľad na systém, kade utekajú nie tisíce, ale milióny eur.

Povedali ste, že top manažéri štátu v zdravotníctve prijali hru lobistov a nastavili pravidlá tak, aby si zdroje, ktoré majú zachraňovať životy, niekto užíval na Bahamách. Aj v Panama Papers sme zistili, že advokát Futej, napojený na Smer, bol zapojený do schémy, kade odtekali peniaze, ktoré si vyplatila aj Penta zlučovaním poisťovní. Bolo to až 400 miliónov eur. Nie je skutočnou odpoveďou, že z toho neprofitujú len finančné skupiny, ale priamo politické strany?

Lobisti obhajujú svoj biznisový, úzky záujem. Aby ho presadili, musia mať získaných aj politikov. Bez toho to neviete urobiť.

Ako inak by si ich získali, ak nie finančne?

Dáva to logiku. Možno to tak aj je. Ale ani vy, ani ja neviem povedať, že je to presne takto. Tu majú konať orgány činné v trestnom konaní aj iné štátne inštitúcie.

Ak politici nechcú meniť systém, nechcú diery zaplátať alebo uzavrieť, tak asi z toho niekto profituje. Ale kto a koľko z toho profituje, to už je otázka na niekoho úplne iného.

V tejto téme je aj obrovský problém, že každý šermuje vlastnými číslami. Vy hovoríte, že súkromné nemocnice bohatnú na tom, že robia jednoduchšie výkony a dostanú viac ako štátne, práve od štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Šéf Dôvery pán Kultan hovoril, že majú úplne iné čísla a že za výkony dostávajú menej. Ako sa v tom má človek vyznať?

Vyhráva ten, kto použije väčšiu demagógiu, viac mediálnych domov, ktoré má na svojej strane.

Ja neviem ísť do konfliktu ani s Pentou, ani s Dôverou, ani s krížovými firmami, ktoré ovláda jedna alebo druhá finančná skupina. To nie je moja rola ani povinnosť. Ja neviem, ako funguje Penta so všetkými inštitúciami, ktoré pôsobia v zdravotníctve. My sme preverovali systém.

Oni však tvrdia, že vaše čísla nie sú správne.

Ukázali na jedno číslo, ktoré nie je správne? My pri kontrole nemôžeme vychádzať z pocitu. Na základe účtovných závierok a dát, ktoré sme dostali od štátu a od regulátora, sme sa pozreli na nemenovanú nemocnicu, ktorá mala dostať základnú sadzbu 2160 eur a reálne jej bolo uhradených 10 028 eur. Tak asi je niekde problém.

Ak štátna nemocnica v Banskej Bystrici mala dostať 2600 a dostala 2500, a od súkromných poisťovní ešte menej, my nehovoríme, že niekto zobral 1000, 5000 alebo 10 000 eur zo systému a utekal si ich užívať priamo na Bahamy.

Hovoríme, že regulátor, ktorý má kontrolovať dodržiavanie pravidiel, sa má pýtať, prečo poskytovateľ X namiesto toho, aby dostal 2200, dostal 10 000, a prečo poskytovateľ Y, spravidla verejná nemocnica, ktorá mala dostať 2600, dostala 2200. Prečo to takto je? 

A v tomto má Najvyšší kontrolný úrad najkritickejší pohľad práve na ministerstvo. To nie je problém ani jednej súkromnej firmy, ani druhej.

Dnešný chaos a neporiadok v zdravotníctve je aj preto, lebo máme v systéme verejného zdravotníctva veľmi nekorektné dáta. Nevieme sa dopátrať čísel, ktoré by boli porovnateľné z dvoch alebo troch inštitúcií. Niečo nám dá NCZI, niečo ministerstvo, niečo poisťovňa a všetky čísla sú rozdielne.

Identifikovali sme problém v zákonoch, ktoré vytvárajú sivú zónu. Niekto môže tvrdiť, že keď prídu peniaze od poistenca do súkromnej poisťovne, sú to súkromné zdroje. Z nášho pohľadu to nie je pravda.

Ak súkromná poisťovňa pošle peniaze do štátnej nemocnice, sú to opäť verejné zdroje. A keď ich pošle do súkromnej alebo neziskovej nemocnice, tak sú zrazu stále súkromné. Takto sa to vníma.

Dá sa systém udržať bez definovania nároku pacienta? Poznám ľudí, ktorí sú možno až na hranici hypochondrie. Chodia po lekároch, tri- až štyrikrát ročne sú na nejakom röntgene, CT alebo MR, lebo idú vždy k inému špecialistovi a dokážu ho presvedčiť, aby ich vyšetril. Zároveň poznám iných ľudí, ktorí majú aj vážnu diagnózu a na MR čakajú aj tri mesiace alebo pol roka.

Ak si nezadefinujeme, čo je povinnosťou štátu, prostredníctvom poisťovní, či už verejných, alebo súkromných, poskytovať pacientovi zo zákonného zdravotného poistenia, nikam sa nepohneme. Dnes máme vytvorený systém, v ktorom si myslíme, že všetko je zadarmo.

Nič nie je zadarmo a všetko si platíme. Už dnes občan, pacient, dáva do systému okrem poistného skoro štyri miliardy eur cez poplatky a cez sivú zónu. Áno, toto je veľká výzva pre budúce vedenie ministerstva. Myslím si, že rok a pol pred voľbami sa to už nedá rozlúsknuť. Je to veľmi citlivá téma.

Penta naznačuje, že to, čo hovoríte, sú politické vyhlásenia. Akoby naznačovali, či náhodou nemáte opäť politické ambície. Chystáte sa kandidovať v najbližších voľbách?

Môj mandát je ešte tri a pol roka. Moja základná povinnosť je hovoriť o našich zisteniach. Ja do toho nevnášam politiku ani žiadne podfarbenie. Som hrdý a ďakujem mojim kolegom a kolegyniam, kontrolórom, že sme otvorili diskusiu o tom, či systém zdravotníctva funguje dobre, alebo zle.

Oni naznačujú, že by ste mohli v najbližších voľbách kandidovať.

Hlúposť. Absolútna hlúposť.

Minister zdravotníctva Šaško nedávno spomínal, že NKÚ finišuje kontrolu zameranú na liekovú politiku. Predpokladám, že budete mimoriadne kritickí. Stále máme lieky na výnimku, niekto ich dostane, iný nie. Je na to veľmi nízky rozpočet. Ako zle sme na tom v liekovej politike?

Asi tak ako v celom zdravotníctve. Nedá sa vybrať jeden segment a povedať, že tu je to perfektné a že tu nefungujú lobistické skupiny. Pôsobia aj v liekovej politike, kde sa točia miliardy. Veľmi jasne opäť popíšeme najvážnejší problém fungovania slovenského zdravotníctva.

V minulosti, aj v liekovej politike, zásadným spôsobom zlyhávalo ministerstvo. Máme zadefinované procesy, zákony a pravidlá, ako má prebiehať zaraďovanie lieku do systému, ako ho vyradiť, ako sa má určiť východisková cena, ale nikto tieto pravidlá nedodržiava a voči nikomu sa nevyvodzuje zodpovednosť.

Z odbornej organizácie NIHO, ktorá má posudzovať lieky, ktoré sa dostávajú a môžu dostať na slovenský trh, sme urobili akýsi nepodstatný orgán.

Ak nebude mať oveľa významnejšiu váhu v systéme, nikam sa nepohneme.

Druhá vec, a to je v Európe, najmä Európskej únii, je, že v zdravotníckej politike sa pohybujú miliardy, a nikto to nekontroluje. Vôbec neviete, aký máte na základe preukazu poistenca v Únii nárok, čo vám má poskytnúť poskytovateľ starostlivosti napríklad v Španielsku, Portugalsku či v Nemecku. A keď budeme tolerovať, že zmluvy s farmaceutickými firmami na lieky sú stále utajované, lebo to vyhovuje lobistom, tak nič nezmeníme.

foto: Ľubomír Andrassy,
zdroj: sk wikipédia 

zdroj: 
https://www.sme.sk/domov/c/andrassy-prekvapilo-ma-ze-premier-sa-namiesto-protimonopolneho-uradu-a-nku-stretol-s-hascakom