Pán Bandurič, máte i nemáte pravdu
V mene ľudí, ktorí sa stretli 10. mája 2010 v hoteli Senátor v Prešove, aby založili novú politickú stranu pre potreby východného, no najmä severovýchodného Slovenska, Vám, pán Bandurič, vyjadrujem poďakovanie za propagáciu vzniku novej politickej strany Náš kraj v minulom čísle Podduklianskych novín. Iniciátori stretnutia so cťou pozvali všetkých predstaviteľov rusínskych i ukrajinských občianskych združení, kultúrnych zväzov a spolkov, zástupcov cirkevných organizácií a všetkých tých, ktorých nadchla myšlienka politickej reprezentácie dynamickejšieho rozvoja severovýchodného Slovenska. To, že pozvanie neprijali všetci, len svedčí o tom, ako obhajujú záujmy svojho národa či národnostnej menšiny na Slovensku.
Tvrdíte, pán Bandurič, že „Rusíni nemajú záujem odpájať sa od svojho slovenského bratského národa tým, že by vytvorili novú politickú stranu na národnom základe“ (citujem z textu článku Váš ničím nepodložený názor). Musím Vám oponovať. Rusíni nie sú ako siamske dvojičky spojené so slovenským národom. Sťaby ich jedna mater mala, bratov? Teda Rusíni ani nie sú Rusíni, ale bratskí Slováci? To hádam nie, pán Bandurič. A tým, že založíme politickú stranu zastupujúcu najmä, ale nielen, záujmy Rusínov, tým sa odpojíme od bratov Slovákov? Ani toto nemyslíte vážne. Rusíni sú svojbytný národ, ktorý svoje územie obýva po stáročia. Dnes pracujú, zveľaďujú a milujú svoju vlasť, Slovensko. Založením politickej strany sa nik od nikoho neodpája, len vyjadruje svoj občiansky postoj. A nik nezakladá politickú stranu na národnom princípe, len prioritne vyjadruje záujmy marginalizovaných Rusínov na severovýchode Slovenska. Vstup do strany je otvorený pre všetkých občanov Slovenska.
A že málokto verí novej politickej strane? Pán Bandurič, nechajte to radšej na budúcich voličov tejto strany a svoje plamenné výzvy v novinách proti jej vzniku, samozrejme, môžete prezentovať, je to Vaša slobodná voľba. Len potom demagogicky netvrďte, že zastupujete záujmy Rusínov na Slovensku. Možno vznikajúcu politickú stranu Náš kraj nebude voliť nik, a možno práve naopak. Iniciátori jej vzniku však budú robiť všetko preto, aby sa táto strana na politickej scéne Slovenska úspešne etablovala.
A že málokto verí novej politickej strane? Pán Bandurič, nechajte to radšej na budúcich voličov tejto strany a svoje plamenné výzvy v novinách proti jej vzniku, samozrejme, môžete prezentovať, je to Vaša slobodná voľba. Len potom demagogicky netvrďte, že zastupujete záujmy Rusínov na Slovensku. Možno vznikajúcu politickú stranu Náš kraj nebude voliť nik, a možno práve naopak. Iniciátori jej vzniku však budú robiť všetko preto, aby sa táto strana na politickej scéne Slovenska úspešne etablovala.
Máte pravdu, pán Bandurič v tom, že rusínska národnostná menšina na Slovensku má všestranné možnosti svojho rozvoja, no je to pravda janičiara, ktorý vyjadruje záujmy pána, ktorý ho platí. Sám píšete, že ste členom Rady vlády SR pre národnostné menšiny, preto sa v mene národnostnej menšiny, ku ktorej patrím aj ja a ktorú by ste mali v Rade vlády SR zastupovať, pýtam, čo ste vlastne za roky svojho členstva v tejto rade pre Rusínov na Slovensku vykonali? Aké ich záujmy ste v Bratislave presadili?
Nemáte ale pravdu v tom, že Rusíni na Slovensku nepotrebujú politickú reprezentáciu! Zaiste viete, že aj Rusíni, tak ako Slováci, Rómovia, Maďari, Česi, Gorali, Nemci, Bulhari na východnom Slovensku majú popri kultúrnych záujmoch, ktoré výlučne spomínate vo svojom článku, aj záujmy politické, ekonomické, duchovné, etické, legislatívne a mnohé iné. Kultúrne spolky, aj keby ich mali Rusíni na Slovensku desiatky či stovky, nevznikajú na reprezentáciu politických či ekonomických záujmov, lebo sú to kultúrne spolky. Politické aj ekonomické, ale aj iné skupinové záujmy v modernej demokratickej spoločnosti vyjadrujú v prvom rade politické strany (popri rôznych politických spolkoch či občianskych združeniach), ktoré slobodne vznikajú a zanikajú. A či sa Vám to, pán Bandurič, páči alebo nie, nápad založiť občiansku regionálnu politickú stranu pre Rusínov, ale najmä pre najzaostalejšiu časť Slovenska ako takú, t. j. jeho severovýchod, kde sú Rusíni najviac sústredení, naozaj skrsol v hlavách niekoľkých Rusínov žijúcich v Bratislave. Nečestné a nezmyselné hry vediete azda len Vy, ktorý si roky užívate významné postavenie v Rade vlády, no nielenže Vám nikdy nenapadlo založiť podobnú politickú stranu, ale teraz si osobujete právo vyjadrovať sa i proti jej vzniku a vymýšľať si akési nečestné hry v jej pozadí.
Pán Bandurič, takisto máte pravdu v tom, že existujúce rusínske občianske združenia nezakladajú žiadnu politickú stranu. Stretnutie v Prešove nebolo organizované so zámerom pýtať si od rusínskych či ukrajinských združení súhlas na založenie strany, úlohou májového seminára bolo informovať o zakladaní strany a jej cieľoch. Stranu zakladá skupina nadšencov z Bratislavy, Prešova, Svidníka, od Starej Ľubovne, Sniny... Dokonca sa pridávajú aj Košičania. Nemáte ale pravdu v tom, že sú to iba bombastické výroky o zakladaní politickej strany pre Rusínov, pretože my bez bombastických vyjadrení stranu zakladáme na občianskom a regionálnom princípe.
Pán Bandurič, takisto máte pravdu v tom, že existujúce rusínske občianske združenia nezakladajú žiadnu politickú stranu. Stretnutie v Prešove nebolo organizované so zámerom pýtať si od rusínskych či ukrajinských združení súhlas na založenie strany, úlohou májového seminára bolo informovať o zakladaní strany a jej cieľoch. Stranu zakladá skupina nadšencov z Bratislavy, Prešova, Svidníka, od Starej Ľubovne, Sniny... Dokonca sa pridávajú aj Košičania. Nemáte ale pravdu v tom, že sú to iba bombastické výroky o zakladaní politickej strany pre Rusínov, pretože my bez bombastických vyjadrení stranu zakladáme na občianskom a regionálnom princípe.
Máte pravdu v tom, že súdržnosť Rusínov na Slovensku so Slovákmi je pevná. No nemáte pravdu v tom, že je pevná absolútne. Je pevná relatívne a jednostranne. Považujem sa za rovnako dobrú vlastenku Slovenska ako Vy, pán Bandurič, no napriek tomu nepovažujem súdržnosť Rusínov na Slovensku so Slovákmi za takú pevnú, ako píšete. Rusíni neprotestujú, neprosia s natiahnutými rukami, sú lojálni k Slovenskej republike, ktorá to ale nezriedka zneužíva. Zneužíva to tým, že doterajšie vlády SR naše záujmy vyjadrovali veľmi slabo a sporadicky. Za 20 rokov slobodného rozvoja Slovenska nevznikla politická strana na presadzovanie záujmov severovýchodného Slovenska a keď vzniká, tak protestujete Vy, ktorý ste zo štátneho rozpočtu vyčerpali nemálo prostriedkov preto, aby ste ich záujmy obhajovali. „Politické strany pôsobiace na centrálnej úrovni nemajú program pre rozvoj severovýchodného Slovenska a nemajú ani politickú vôľu situáciu zmeniť“, citujem z Programových téz vznikajúcej politickej strany Náš kraj. Preto dozrela potreba takú stranu založiť a vybudovať. A nemáte pravdu aj v tom, že našou rodnou vlasťou je Slovenský štát. Ten je už našťastie od roku 1945 minulosťou.
Pán Bandurič, máte právo „osobne nesúhlasiť“ s tým, že je potrebné obhajovať národnostné práva občanov rusínskeho alebo ukrajinského pôvodu. Žijeme dnes v slobodnej a demokratickej krajine. Máte právo súhlasiť alebo nesúhlasiť s čímkoľvek. No nemáte právo ako verejný činiteľ svoje osobné názory povyšovať na generálne a všeobsahujúce.
Máte pravdu, pán Bandurič, že vznikajúca politická strana Náš kraj nevyjadruje záujmy Rusínskej obrody na Slovensku, ktorej ste významným predstaviteľom a ktorá je podľa svojich stanov apolitická. Nová politická strana predsa nevzniká preto, aby vyjadrovala záujmy akéhokoľvek kultúrneho spolku, ktorý už na Slovensku jestvuje, či už rusínsky, alebo ukrajinsky orientovaného. Nemáte však pravdu v tom, že vznik novej politickej strany Náš kraj nie je v záujme rusínskeho obyvateľstva na Slovensku. Je v jeho bytostnom záujme.
Máte pravdu, pán Bandurič, že vznikajúca politická strana Náš kraj nevyjadruje záujmy Rusínskej obrody na Slovensku, ktorej ste významným predstaviteľom a ktorá je podľa svojich stanov apolitická. Nová politická strana predsa nevzniká preto, aby vyjadrovala záujmy akéhokoľvek kultúrneho spolku, ktorý už na Slovensku jestvuje, či už rusínsky, alebo ukrajinsky orientovaného. Nemáte však pravdu v tom, že vznik novej politickej strany Náš kraj nie je v záujme rusínskeho obyvateľstva na Slovensku. Je v jeho bytostnom záujme.
Je v bytostnom záujme Rusínov na Slovensku založiť politickú stranu obraňujúcu záujmy severovýchodného Slovenska. Nechajme hovoriť čísla. „Od roku 2001 do konca roku 2009 slovenské vlády, nezávisle na tom, či boli pravicové, alebo ľavicové, podporili poskytnutím štátnej pomoci spolu 83 investičných projektov na území Slovenska. Najviac stimulov získal Trenčiansky a Košický samosprávny kraj – po 19, Nitriansky kraj – 15, Banskobystrický a Žilinský kraj po 8, Bratislavský – 5, Prešovský 4 podporené investičné projekty“ (Programové tézy a ciele činnosti politickej strany Náš kraj). Zároveň obce severovýchodného Slovenska nepatria do kategórie obcí tzv. „pólov rastu“, ktoré sú zvýhodnené pri čerpaní európskych prostriedkov na regionálny rozvoj, pretože sú to obce, ktoré majú menej ako 500 obyvateľov. A tak sú na papieri fondy na podporu regionálneho rozvoja určené pre najchudobnejšie regióny Slovenska, no reálne sú podporované skôr jeho bohatšie regióny. Regionálne rozdiely sa od roku 1990 neustále a nespravodlivo prehlbujú a politická strana Náš kraj vzniká preto, aby toto prehlbovanie zastavila. Vznikne ako prvá regionálna strana so sídlom v Prešove a bude primárne reprezentovať záujmy severovýchodného, no zároveň i celého východného Slovenska. Nechajme jej teda priestor na rast i rozvoj, ktorý bude možný aj vďaka tým občanom, ktorí sa podpisujú na petičné hárky podporujúce jej vznik.
Ľuba Kráľová
spoluzakladateľka politickej strany Náš kraj
členka petičného výboru jej vzniku
Prešov 16. 7. 2010
------------------------------
Môj názor na zakladanie novej politickej strany Náš kraj
Tento pokus považujem za nezmyselnú hru
V rôznych masovokomunikačných prostriedkoch v posledných mesiacoch sa objavila správa o tom, že v Prešove dňa 10. mája 2010 bol pokus o založenie novej politickej strany Náš kraj. Niektorí autori článkov dezinformovali verejnosť aj v tom ,že: „Stretli sa v Prešove národnostné občianske združenia východoslovenského regiónu...“ Za rusínske občianske združenia sa zúčastnil iba jeden predseda z počtu viac než 17 občianskych rusínskych združení. Okrem jedného predsedu ostatní v počte cca 8 členov Rusínskej obrody zastupovali iba svoju osobu. Predsedovia ostatných rusínskych občianskych združení stretnutie trojčlennej iniciatívnej skupiny (A. Duleba, J. Lipinský a M.Šteňo) za založenie strany ignorovali. Taktiež nie je pravda, že sa zúčastnili aj zástupcovia cirkevných organizácií. Bol iba jeden zástupca pravoslávnej cirkvi o, Soroka z obci Osadné. Za mládežnícke organizácie som tam videl iba dvoch zástupcov. Ostatní prítomní boli za proukrajinské organizácie, z ktorých niektorí už dávnejšie sa pokúšali založiť politickú organizáciu pod názvom Hromada a taktiež Demokratická hromada. Ich pokus bol vždy neúspešný. Bombastické výroky o tom, že je záujem takúto stranu založiť nie sú pravdivé, pretože neviem o tom, aby niektoré rusínske občianske združenie prejavili záujem založiť politickú stranu na národnostnom základe. Pravdupovediac, podľa môjho názoru najväčší záujem o založenie novej politickej strany na národnom princípe je u ľudí proukrajinsky orientovaných, čoho dôkazom je, že v Prešove táto skupina znamenala takmer 90 % -nú účasť z prítomných. Ak ukrajinské organizácie na Slovensku takúto politickú stranu chcú založiť, považujem to za ich súkromnú vec.
Založenie novej politickej strany Náš kraj nevychádza z potrieb rusínskeho obyvateľstva a ani zo záujmov Rusínskej obrody na Slovensku, ktorá v svojich stanovách uvádza, že Rusínska obroda na Slovensku je apolitická a jej hlavnou úlohou je obrodzovací proces a záchrana a šírenie rusínskej kultúry. V žiadnom prípade nesúhlasím s tým, že VÚC v Prešove nemá koncepciu rozvoja nášho kraja. Nie je pravda, že starostlivosť o ekonomicko-sociálne a spoločenské potreby kraja sa realizuje protekčné pre vyvolenú časť kraja. Osobne nevidím protekcionalizmus jednej skupiny obyvateľstva na úkor druhej. Ekonomická situácia napríklad v okrese Bardejov je rovnaká bez výnimky či je ide o obec s rusínskym alebo slovenským obyvateľstvom.
V žiadnom prípade osobne nesúhlasím, že na Slovensku treba obhajovať národnostné práva občanov hlásiacich sa k rusínskej a ukrajinskej národnosti. Pravda je taká a hovorím to z pohľadu Rusína, že naša rusínska národnostná menšina na Slovensku má všestranné možnosti svojho rozvoja a taktiež má také práva a povinnosti, ako majú aj občania slovenskej národnosti. Naša ústava jednoznačne zaručuje všetky rovnaké práva pre každého občana Slovenského štátu. My, Rusíni Slovenský štát považujeme za svoj za svoju rodnú vlasť. So slovenským národom tvorili sme a tvoríme jednotnosť, pretože naše dejiny boli a sú totožné.
Rusíni na Slovensku za posledných 20 rokov dostali také vymoženosti od našej spoločnosti, ktoré sme v svojich dejinách predtým nikdy nemali, ako napríklad: máme kodifikovaný svoj materinský rusínsky jazyk (1995), naša rusínska národnosť bola vládou SR uznanou za samostatnú, štát financuje naše kultúrne aktivity, divadlo A. Duchnoviča uplatňuje v svojej práci rusínsky materinský jazyk, vydávajú sa knižky a časopisy v rusínskom jazyku, existuje rusínske vysielanie v Slovenskom rozhlase a televízii, Ministerstvo školstva SR povolilo vyučovať rusínsky jazyk počnúc ZŠ až po vysokú školu (žiaci, ktorí sa učia rusínsky jazyk na školách s vyučovacím rusínskym jazykom alebo sa učia na škole s vyučovaním rusínskeho jazyka majú o 8 % vyšší kredit na jedného žiaka ako na školách s vyučovacím jazykom slovenským). V Prešove bola zriadené prvé rusínske múzeum na Slovensku a pod. Už malo kto veril pred rokom 1989, že Rusíni na Slovensku po násilnej nedemokratickej ukrajinizácii znovu dostanú práva, ktoré nezákonne proti vôle Rusínov boli odňaté uznesením predsedníctva ÚV KSS z 28. Júna 1952.
Pokus trojčlennej skupiny o založenie novej politickej strany Náš kraj považujem za nezmyselnú hru, ktorá je založená iba na ich individuálnej vôli a neuvedomuje si táto skupinka, že politická príslušnosť každého jednotlivca je jeho súkromnou záležitosťou. Som presvedčený o tom, že my Rusíni nemáme záujem sa odpájať od svojho slovenského bratského národa tým, že by sa vytvorila nová politická strana Náš kraj na národnom základe príslušníkov dvoch národnostných menšín rusínskej a ukrajinskej. Súdržnosť Rusínov Slovenska so Slovákmi je pevná a nás všetkých zaväzuje spoločne budovať naše prekrásne Slovensko.
Úmysel založiť novú politickú stranu Náš kraj sa zrodil v hlavách skupinky v Bratislave pravdepodobne len pre akúsi nečestnú hru, ktorá nemá žiadnych hráčov a čo je hlavne, Rusíni na Slovensku takúto hru neprijmú a ani sa nedajú zosmiešňovať.
Ivan Bandurič, člen Rady vlády SR pre národnostné menšiny
a predseda Rusínskej obrody - regionálneho klubu v Bardejove
Ľuba Kráľová
spoluzakladateľka politickej strany Náš kraj
členka petičného výboru jej vzniku
Prešov 16. 7. 2010
------------------------------
Môj názor na zakladanie novej politickej strany Náš kraj
Tento pokus považujem za nezmyselnú hru
V rôznych masovokomunikačných prostriedkoch v posledných mesiacoch sa objavila správa o tom, že v Prešove dňa 10. mája 2010 bol pokus o založenie novej politickej strany Náš kraj. Niektorí autori článkov dezinformovali verejnosť aj v tom ,že: „Stretli sa v Prešove národnostné občianske združenia východoslovenského regiónu...“ Za rusínske občianske združenia sa zúčastnil iba jeden predseda z počtu viac než 17 občianskych rusínskych združení. Okrem jedného predsedu ostatní v počte cca 8 členov Rusínskej obrody zastupovali iba svoju osobu. Predsedovia ostatných rusínskych občianskych združení stretnutie trojčlennej iniciatívnej skupiny (A. Duleba, J. Lipinský a M.Šteňo) za založenie strany ignorovali. Taktiež nie je pravda, že sa zúčastnili aj zástupcovia cirkevných organizácií. Bol iba jeden zástupca pravoslávnej cirkvi o, Soroka z obci Osadné. Za mládežnícke organizácie som tam videl iba dvoch zástupcov. Ostatní prítomní boli za proukrajinské organizácie, z ktorých niektorí už dávnejšie sa pokúšali založiť politickú organizáciu pod názvom Hromada a taktiež Demokratická hromada. Ich pokus bol vždy neúspešný. Bombastické výroky o tom, že je záujem takúto stranu založiť nie sú pravdivé, pretože neviem o tom, aby niektoré rusínske občianske združenie prejavili záujem založiť politickú stranu na národnostnom základe. Pravdupovediac, podľa môjho názoru najväčší záujem o založenie novej politickej strany na národnom princípe je u ľudí proukrajinsky orientovaných, čoho dôkazom je, že v Prešove táto skupina znamenala takmer 90 % -nú účasť z prítomných. Ak ukrajinské organizácie na Slovensku takúto politickú stranu chcú založiť, považujem to za ich súkromnú vec.
Založenie novej politickej strany Náš kraj nevychádza z potrieb rusínskeho obyvateľstva a ani zo záujmov Rusínskej obrody na Slovensku, ktorá v svojich stanovách uvádza, že Rusínska obroda na Slovensku je apolitická a jej hlavnou úlohou je obrodzovací proces a záchrana a šírenie rusínskej kultúry. V žiadnom prípade nesúhlasím s tým, že VÚC v Prešove nemá koncepciu rozvoja nášho kraja. Nie je pravda, že starostlivosť o ekonomicko-sociálne a spoločenské potreby kraja sa realizuje protekčné pre vyvolenú časť kraja. Osobne nevidím protekcionalizmus jednej skupiny obyvateľstva na úkor druhej. Ekonomická situácia napríklad v okrese Bardejov je rovnaká bez výnimky či je ide o obec s rusínskym alebo slovenským obyvateľstvom.
V žiadnom prípade osobne nesúhlasím, že na Slovensku treba obhajovať národnostné práva občanov hlásiacich sa k rusínskej a ukrajinskej národnosti. Pravda je taká a hovorím to z pohľadu Rusína, že naša rusínska národnostná menšina na Slovensku má všestranné možnosti svojho rozvoja a taktiež má také práva a povinnosti, ako majú aj občania slovenskej národnosti. Naša ústava jednoznačne zaručuje všetky rovnaké práva pre každého občana Slovenského štátu. My, Rusíni Slovenský štát považujeme za svoj za svoju rodnú vlasť. So slovenským národom tvorili sme a tvoríme jednotnosť, pretože naše dejiny boli a sú totožné.
Rusíni na Slovensku za posledných 20 rokov dostali také vymoženosti od našej spoločnosti, ktoré sme v svojich dejinách predtým nikdy nemali, ako napríklad: máme kodifikovaný svoj materinský rusínsky jazyk (1995), naša rusínska národnosť bola vládou SR uznanou za samostatnú, štát financuje naše kultúrne aktivity, divadlo A. Duchnoviča uplatňuje v svojej práci rusínsky materinský jazyk, vydávajú sa knižky a časopisy v rusínskom jazyku, existuje rusínske vysielanie v Slovenskom rozhlase a televízii, Ministerstvo školstva SR povolilo vyučovať rusínsky jazyk počnúc ZŠ až po vysokú školu (žiaci, ktorí sa učia rusínsky jazyk na školách s vyučovacím rusínskym jazykom alebo sa učia na škole s vyučovaním rusínskeho jazyka majú o 8 % vyšší kredit na jedného žiaka ako na školách s vyučovacím jazykom slovenským). V Prešove bola zriadené prvé rusínske múzeum na Slovensku a pod. Už malo kto veril pred rokom 1989, že Rusíni na Slovensku po násilnej nedemokratickej ukrajinizácii znovu dostanú práva, ktoré nezákonne proti vôle Rusínov boli odňaté uznesením predsedníctva ÚV KSS z 28. Júna 1952.
Pokus trojčlennej skupiny o založenie novej politickej strany Náš kraj považujem za nezmyselnú hru, ktorá je založená iba na ich individuálnej vôli a neuvedomuje si táto skupinka, že politická príslušnosť každého jednotlivca je jeho súkromnou záležitosťou. Som presvedčený o tom, že my Rusíni nemáme záujem sa odpájať od svojho slovenského bratského národa tým, že by sa vytvorila nová politická strana Náš kraj na národnom základe príslušníkov dvoch národnostných menšín rusínskej a ukrajinskej. Súdržnosť Rusínov Slovenska so Slovákmi je pevná a nás všetkých zaväzuje spoločne budovať naše prekrásne Slovensko.
Úmysel založiť novú politickú stranu Náš kraj sa zrodil v hlavách skupinky v Bratislave pravdepodobne len pre akúsi nečestnú hru, ktorá nemá žiadnych hráčov a čo je hlavne, Rusíni na Slovensku takúto hru neprijmú a ani sa nedajú zosmiešňovať.
Ivan Bandurič, člen Rady vlády SR pre národnostné menšiny
a predseda Rusínskej obrody - regionálneho klubu v Bardejove
Aktuality
Zobraziť všetky15.05.2025
Analýza: V čom sa nacizmus líši od fašizmu?
Je pravda, že Hitler dosiahol ekonomický zázrak? Boli Nemci rusofóbmi? Najdôležitejšie otázky o politickom režime, nad ktorým svet oslavuje víťazstvo 8. a 9. mája.
8. a 9. mája si svet pripomína výročie víťazstva protihitlerovskej koalície v …
15.05.2025
Čo treba vedieť o sovietskom maršalovi z druhej svetovej vojny, ktorému chce Fico stavať pamätník
Ficov dar Putinovi
Stavať u nás sochu sovietskemu maršalovi Konevovi je nezmysel ako voda v koši
Lukáš Krivošík
Diaľnicu do Košíc síce Robert Fico do roku 2010 nevybudoval (ako sľuboval ešte v roku 2007), no možno Slovákom postaví aspoň s…
15.05.2025
Protifašistické hnutie vyzýva na postavenie sôch generálom Golianovi a Viestovi
Slovenské protifašistické hnutie (SPH) vyzýva na postavenie sôch generálom Golianovi a Viestovi.
SITA
Vo verejnej výzve, pod ktorou sú podpísaní Stanislav Mičev, Peter Weiss, Boris Zala, Jozef Ťažký a Miroslav Seget, sa hnutie obrátilo na …
14.05.2025
Tibor Mikloš Popovič ( 1938 – 2025 )
Peter Medviď
Koncom apríla tohto roku prišla z Maďarska smutná správa. Dotĺklo srdce Tibora Mikloša Popoviča, chodiacej legendy rusínskej histórie, významného vedca a činiteľa medzi Rusínmi v Maďarsku, a nielen tam.
Popovič patril medz…
13.05.2025
Čo urobiť s povojnovým Nemeckom?
Diskusie trvali takmer počas celej vojny
Medzi spojeneckými nápadmi na povojnové Nemecko bol aj taký, aby sa celá kedysi hrdá Ríša zmenila na krajinu polí a pastvín. Kto vie, či by k tomu nedošlo, keby nehrozilo nebezpečenstvo zo strany Sovie…
13.05.2025
Odvlečení do GULAGOV
Sovieti odvliekli po oslobodení do gulagov takmer 13-tisíc ľudí zo Slovenska, ukázala nová analýza Múzea obetí komunizmu
Dušan Karolyi
Politikov, ktorí si ctia historické fakty, by malo byť viac počuť, hovorí riaditeľ Múzea obetí komun…
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
Predvolebnyj. Kocur jak politik.
Murko žyjučij na labirskim bytunku, sja bojiť, že ho vykastrujuť... Ne može byty tak blaženo - furt na viky...

Československý svět v Karpatech
Československý svet v Karpatoch
Čechoslovackyj svit v Karpatach
Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať