Pápež mení Otčenáš? Senzácia sa nekoná

Pápež mení Otčenáš? Senzácia sa nekoná

V posledných dňoch médiami zarezonovala téma možnej zmeny predposlednej prosby modlitby Otčenáš, ktorá znie „a neuveď nás do pokušenia“. Svätý Otec František v rozhovore, ktorý s ním urobil don Marco Pozza pre TV2000 sa pozitívne vyjadril o preklade, ktorý zaviedli vo Francúzsku: „Nenechaj nás vojsť do pokušenia.“ Na mieste je otázka, či je vôbec možné robiť takého zmeny. Veď predsa ide o text zo samotného Svätého písma.

Vernosť biblickému textu a adresátovi

V prvom rade treba jasne zdôrazniť, že sa nevstupuje do textu Svätého písma! Preto hneď odhoďme pomýlenú predstavu, že sa vyškrtne pôvodný biblický text tejto šiestej prosby, ktorú uvádza Matúšovo evanjelium v gréckom jazyku a nahradí sa nejakým iným gréckym textom. Možná zmena sa vôbec nedotýka pôvodného biblického textu, ale jeho prekladu. Preklady Svätého písma do národných jazykov sa neustále aktualizujú nie preto, že sa mení biblický text, ale preto, že dochádza k významovým posunom niektorých výrazov v hovorenom jazyku. Ide pomerne o častý jav, keď niektoré slová a slovné spojenia dostávajú vplyvom kultúrnych a sociálnych zmien iný významový obsah. A ako vieme, jazyk sa vyvíja. Vyskúšajte si to sami. Stačí, ak si doma otvoríte niektorý starší preklad Svätého písma.

Ďalší dôvod zmeny býva však aj nepresný preklad. Napríklad zaužívané oslovenie „Zdravas, Mária“ sa udomácnilo v slovenčine pod vplyvom latinského prekladu „Ave Maria“. Avšak grécky pôvodný text uvádza spojenie „Chaire Maria - Raduj sa, Mária.“ Preklad slov, ktoré Pán Ježiš povedal Pán Petrovi: „Choď mi z cesty, satan“, vzhľadom na pôvodný grécky text by mali znieť: „Choď za mňa, satan...“ Pán Ježiš pripomína Petrovi, že jeho miesto je ísť za Ježišom, tzn. byť Jeho učeníkom. Oslovenie „satan“ nemá význam zlého anjela, ale význam „pokušiteľa,“ keďže Peter odhovára Ježiša od cesty utrpenia. Tieto a ďalšie príklady môžu byť súčasťou väčšej zmeny v rámci prekladu celého Svätého písma, alebo aj čiastkových zmien. To závisí od rozhodnutia Konferencie biskupov Slovenska. Z vlastnej skúsenosti dosvedčujem, že zachovať vernosť slov pôvodného posvätného textu a jeho obsahovú zrozumiteľnosť súčasnému adresátovi je niekedy mimoriadne náročné. Každý preklad je vždy istým spôsobom nedostatočný, lebo neobsiahne hĺbku pôvodného jazyka. Potvrdzujú to aj reakcie na francúzsku verziu "nenechaj nás vojsť do pokušenia", ktoré takýto preklad považujú stále za neadekvátný. Preto považujem za prezieravé aj tie rozhodnutia, ktoré idú cestou vernosti slovám pôvodného textu.

Desatoro a slová premenenia

Zmeny, ktoré v znení šiestej prosby Otčenáša zaviedli vo Francúzsku, sa dotýkajú prekladu pre jeho katechetické a liturgické používanie. Nejde o niečo prekvapujúce. Napríklad, keď si porovnáme pôvodne znenie Desatora v Svätom písme s tým, čo sa bežne už od detstva učíme na hodine náboženstva a v rodinnej a farskej katechéze, zistíme, že máme pred sebou odlišné znenia. Napríklad vôbec sa neučíme príkaz: „Neurobíš si modlu ani nijakú podobu toho, čo je hore na nebi, ani toho, čo je dolu na zemi alebo vo vode pod zemou!“ (pre celé znenie Desatora odporúčam pozrieť 20. kapitolu Knihy Exodus a 5. kapitolu Knihy Deuteronómium). Podobne je to aj so slovami premenenia počas sv. omše. Slová ustanovenia Eucharistie, ktoré kňaz hovorí pri sv. omši (Toto je moje telo… toto je moja krv...), sa v tejto forme a znení nenachádzajú ani v jednom biblickom texte. Neveríte? Prečítajte si Evanjelium podľa Matúša (26. kapitola), Marka (14. kapitola), Lukáša (22. kapitola) a Pavlov 1. list Korinťanom (11. kapitola). Jánovo evanjelium slová ustanovenia vôbec neuvádza. Som presvedčený, že mnohí o tom ani nevedeli, inak by z toho možno taktiež vyrobili senzáciu. Katechéza je ohlasovaním Ježišovho posolstva, pričom prispôsobuje slovník a výrazové prostriedky aktuálnej situácii adresátov. Liturgiu vytvára Cirkev, aby ňou veriaci aktívne a vedome chválili Boha. To všetko Cirkev robí už od svojho začiatku. Dosvedčuje to skutočnosť, že jestvuje viacero liturgických obradov. Je preto úplne legitimné na základe autority zverenej Kristom Cirkvi a zároveň prirodzené, aby katechetické a liturgické používanie vstúpilo do biblických textov s cieľom uľahčiť veriacim lepšie porozumenie ich obsahu a posolstva.

Pre nás však ostáva vážny záväzok, aby sme rástli v poznaní Svätého písma, náuky Cirkvi a nepodľahli mediálnym senzáciám. Najmä vtedy nie, keď žiadne nie sú.

František Trstenský
Katolícky kňaz, prednáša Nový zákon na Teologickom inštitúte v Spišskej Kapitule.