Paschalné posolstvo

Posolstvo Posvätnej Synody Pravoslávnej Cirkvi v českých krajinách a na Slovensku pri príležitosti sviatku Paschy Christovej

Milovaní dôstojní otcovia presbyteri, Christovi diakoni, klerici, mnísi a mníšky, drahí bratia a sestry, verné deti svätej všeobecnej pravoslávnej Cirkvi!

„Teraz je všetko naplnené svetlom, nebo, zem aj jej hlbiny,“ spievame dnes v tretej piesni paschálneho kánonu. „Čo tak rozjasnilo celú zem? Čo je príčinou takej veľkej radosti a svetla?“ pýta sa ctihodný Teodor Studita vo svojom Poučnom slove na Veľkú nedeľu Paschy a hneď aj odpovedá: „Christos vstal z mŕtvych a preto sa celý svet raduje.“

Naozaj dnes máme, drahí otcovia, milovaní bratia a sestry v Christu, dôvod k veľkej radosti, pretože Spasiteľov prázdny hrob je Božou odpoveďou na najväčšiu prehru našej existencie, s ktorou sa každý z nás celý svoj život viac či menej úspešne vyrovnáva: na ohromujúci strach zo smrti a následného rozpadu.

Boh, jediný pravý zdroj bytia, človeku vložil do srdca túžbu po živote. Následkom pádu našich prarodičov, ktorí sa rozhodli hľadať zmysel svojej existencie mimo nášho Stvoriteľa, sa však táto prirodzená a požehnaná túžba zmenila na sebecký živočíšny inštinkt. Život, ktorý má byť podľa Božieho plánu darom slobodného spoločenstva lásky so Stvoriteľom a ostatnými ľuďmi, sa mení na úbohé prežívanie a človek, stvorený podľa Božej podoby ako slobodná bytosť, sa stáva štvaným otrokom okolností, ktoré nedokáže ovplyvniť a ktoré nakoniec ústia do smrti, teda do ohraničenia života časom a priestorom. Tento slepý pud, poháňaný práve strachom zo smrti, je často schopný bez najmenších výčitiek svedomia obetovať druhého, len aby sám prežil. Avšak napriek všetkému úsiliu človek nakoniec zomiera, pretože tým, že sa odvrátil od spoločenstva s Bohom, pripravil sa o zdroj života a tak sa sám odsúdil k smrti.

Dnes opäť pri slávnosti Christovho Vzkriesenia môžeme duchovne prežiť neuveriteľný paradox Božej nekonečnej lásky k človeku: hrob sa stáva bránou do života. „Lebo Boh tak miloval svet, že dal svojho jediného Syna, aby nikto, kto v neho verí, nezahynul, ale mal život večný.“ (Jn 3, 16) V Isusovi Christovi totiž Boh sám dobrovoľne prijíma a osobne prežíva celú tragédiu nášho bytia vrátane smrti, aby ju vo svojom vzkriesení prekonal a zbavil sa jej hroznej moci. Spasiteľovo zmŕtvychvstanie je triumfom neobmedzenej slobody Božieho a ľudského Syna Isusa Christa nad strašnou samotou človeka bez Boha, človeka, ktorý sa zriekol daru slobody, uvrhnutého do otroctva zlým silám a odkázaného na vlastnú prázdnotu, ktorá mu nakoniec prináša skazu. Zmŕtvychvstanie Božieho Syna je tak novou ponukou slobody pre všetkých, ktorí sa v krste stali podobnými Christu a ktorí sú živou súčasťou Isusovho vzkrieseného a osláveného tela, Církvi. „Lebo vy všetci, ktorí ste boli pokrstení v Christa, Christa ste si obliekli“, hovorí sv. apoštol Pavel v liste ku Galatským (Gal 3, 27).

Dôstojní otcovia, drahí bratia a sestry, pristúpme dnes i my s dôverou a radosťou k tejto paschálnej hostine nového života, pripravenej vo svätej Eucharistii, v ktorej nám Boh skrze účasť na Tele a Krvi svojho Syna Isusa Christa, víťaza nad smrťou, ponúka oslobodenie z moci zla a našich vlastných prehier, otroctiev a slepých, nikam nevedúcich ciest, tak ako to nádherne znázorňuje ikona Zostúpenia do pekiel, kde Spasiteľ podáva ruku našim prarodičom a doslova ich vytrhuje zo zajatia hrobu.

Vieme totiž, že keď sa v Eucharistii opäť zjednocujeme s Darcom života, už nie sme odkázaní na zúfalú snahu zachovať za každú cenu svoju telesnú existenciu, pretože skutočný život duše i tela, ktorý nám zmŕtvychvstalý Christos ponúka, je spoločenstvo lásky s prameňom nášho bytia, so živým Bohom, ktoré nie je obmedzené časom ani priestorom, strachom, chorobou, smrťou a rozpadom.

So skutočnosťou smrti sa až do druhého príchodu Spasiteľa na tento svet budeme stretávať i naďalej, ale nemusíme sa jej už báť. Od skorého rána veľkej paschálnej nedele prestala byť totiž konečnou a nutnou bodkou za životom, ale je naplnená novou možnosťou. A tak môžeme spolu so svätým apoštolom Pavlom a prvotnou kresťanskou obcou spievať víťazný hymnus: „Kde je, smrť, tvoj osteň? Kde je, peklo, tvoje víťazstvo? Chvála buď Bohu, ktorý nám dáva víťazstvo skrze nášho Pána Isusa Christa!“ (1 Kor 15, 55 - 57)

Boh, darca víťazstva nad smrťou a každým strachom, nech naplní vás, vaše rodiny a celé naše cirkevné spoločenstvo svojou milosťou a svojim pokojom. S radosťou vás objímame a spoločne s vami plní nádeje voláme:
CHRISTOS VSTAL Z MŔTVYCH!
CHRISTOS VOSKRESE!

Kryštof, arcibiskup pražský,
metropolita českých krajín a Slovenska

Ján, arcibiskup prešovský a Slovenska
Simeon, arcibiskup olomoucko-brnenský

Juraj, biskup michalovský

Tichon, biskup komárňanský,
pomocný biskup pre správu Prešovskej eparchie