Pásla kone na betóne zosmiešňuje len tých, ktorí si to zaslúžia, hovorí spisovateľ

Na východe je pristašom.

HUMENNÉ. Spisovateľ Milan Zelinka oslávil 22. marca osemdesiatku. Medzi gratulantmi, ktorí prišli do Vihorlatskej knižnice v Humennom, nechýbala prozaička, režisérka a herečka Milka Zimková, novinár a publicista Marián Šimkulič, či spisovateľ a hudobník Lukáš Perný.

Každého z nich s jubilantom niečo spája.

Oslávil literárne aj životné jubileum
Milan Zelinka, rodák z Igramu v okrese Senec, je, ako hovoria východniari, pristaš. Priženil sa do Papína, neskôr sa rodina presťahovala do Humenného. Malebný hornatý kraj mu prirástol k srdcu a na bezmála 60 rokov sa stal jeho domovom.

Podnietil ho k tvorbe, prvú knihu poviedok Dych vydal presne pred polstoročím.

„Keď sa obzriem späť, vidím knihy, ktoré sa mi vydarili, i tie, ktoré sa mi celkom nevydarili a dnes by som ich už možno ani nenapísal alebo napísal inak. Na svoju tvorbu sa dívam kriticky,“ povedal.

Mal dostať desať Oscarov
Zelinka je majstrom krátkych poviedok.

„Čerpám zo života, opieram sa oň. Žijem v Papíne a píšem v Humennom. Papín je pre mňa veľmi dôležitý,“ netajil sa tým, že sa mu východ dostal pod kožu i do srdca a východniari sa stali námetom jeho poviedok.

„V živote som nevidel umelecky lepší film ako Pásla kone na betóne. Závidím ho vám, východniarom. Sú v ňom zosmiešnení len tí ľudia, ktorí si to zaslúžia. Je tam veľa vnútorne krásnych, mravne čistých ľudí. Dlhé roky som považoval za umelecky najsilnejší film Obchod na Korze. Ale keď som videl lyrickú tragikomédiu Pásla kone na betóne (1982), povedal som, že keby bola spravodlivosť na svete, tento film by dostal desať Oscarov a nie jedného,“ nahral na smeč Milke Zimkovej, rodáčke z Okružnej v okrese Prešov.

Priľnul k nášmu kraju
Autorka literárnej predlohy filmu sa so Zelinkom stretla po prvýkrát, hoci jeho Mechanici (1983) patria medzi jej najobľúbenejšie knihy a poviedky.

"Človek nemôže dobre napísať o niečom, čo nepozná a čo neprežil. Malo by to vychádzať z poznania. Podstatné je, aby sa autor nevzdal gruntu, o ktorom chce hovoriť. Som nesmierne vďačná môjmu rodnému kraju, nemám mu čo vyčítať, práve naopak, som jeho veľkým dlžníkom. Aj keby som chcela v tvorbe odbočiť, nedá mi to a vždy som na tom našom dvore. Na Zelinkovi obdivujem, a občas mu aj závidím, že tak priľnul k nášmu kraju, vnikol do jeho podstaty, zachytil ho v tých najjemnejších detailoch a nuansách. Viem, o čom hovorím, lebo ich tiež poznám. Viem zhodnotiť, kde udrel presne na strunu,“ vyslovila uznanie „kolegovi“.

Priznala sa, že po prečítaní Mechanikov nadobudla dojem, že Zelinka je tunajší rodák.

„Dokázal tento kraj úžasne pochopiť. Opísal ho s veľkou pokorou. Tá sprevádza celú jeho tvorbu, preto mi je to nesmierne blízke. Ja sa o to tiež usilujem, ale nesiaham mu ani po päty,“ dodala.

„Keď som bol pri Udave v Papíne, videl som tam starčeka, ako pásol ovce. Pôsobil na mňa takým idylickým dojmom. Keď som o tom hovoril mojej novej mame, teda svokre, zareagovala: jój, ta to bric chlop a vyrátala, čo všetko porobil,“ povedal Zelinka, okrem iného vášnivý hubár, rybár a milovník prírody.

„U nás sa takému človeku hovorí brič alebo bridota,“ kontrovala Zimková.

Sponzoroval by folkloristov
Milan Zelinka sa priznal, že v ostatných rokoch ho veľmi zaujal miestny folklór a novou silou ho nabíja spolupráca s papínskou školou.

Školský folklórny súbor nesie jeho meno.

„Pán Zelinka uznáva našu školu a ľudí v Papíne, preto sme sa rozhodli, že súbor pomenujeme na jeho počesť. Má veľmi rád Papínčanov, naše piesne, náš folklór,“ povedala riaditeľka školy Danka Gumenická.

„Keby som bol bohatý a mal veľa peňazí, financoval by som cesty rusínskych folklórnych súborov po Európe a svete, aby šírili miestny folklór. Je nádherný a nesmierne bohatý,“ povedal.

Jana Otriová, redaktorka

Zdroj:
https://hornyzemplin.korzar.sme.sk/c/22870778/pasla-kone-na-betone-zosmiesnuje-len-tych-ktori-si-to-zasluzia-hovori-spisovatel.html

Foto
Jubilant Milan Zelinka. (Zdroj: Jana Otriová)