Pätina študentov z východu by zo Slovenska odišla
Ďalších 15 percent by opustilo krajinu aspoň na kratší čas.
KOŠICE. Opustiť Slovensko na dlhší čas alebo dokonca natrvalo zamýšľa 21 percent vysokoškolákov z východu Slovenska.
Ďalších 15 percent plánuje odísť na kratší čas s perspektívou návratu do jedného roka.
Opustiť Slovensko, naopak, neplánuje dvadsaťdva percent študentov z východu.
Tieto čísla však nemusia byť konečné, keďže 42 percent vysokoškolákov sa ešte nerozhodlo.
Vyplýva to zo správy výskumu, ktorý je súčasťou projektu Psychologický mechanizmus zmien rizikového správania školákov a vysokoškolákov, rizikové správanie a emigračné, migračné zámery.
Správu vypracovali Oľga Orosová a Marta Kulanová z Filozofickej fakulty UPJŠ Košice.
Rozdielny pohľad podľa miesta štúdia aj pohlavia
Tieto čísla tiež korešpondujú s výsledkami študentov v ostatných krajoch, kde percento študentov uvažujúcich o krátko- či dlhodobom odchode je podobné (na strede 36 percent, na západe 34 percent.)
Isté rozdiely sú iba v prípade východniarskych študentov z hľadiska miesta štúdia.
Ak študujú na východe, až 41 percent z nich uvažuje o odchode, ale takmer polovica z nich (19 percent) uvažuje iba o krátkodobom odchode.
Naopak, východniari študujúci na západe uvažujú najmä o dlhodobom odchode zo Slovenska – až 25 percent z nich. Iba 10 percent má v pláne opustiť našu krajinu krátkodobo.
Rozdiel zaznamenal výskum aj medzi mužmi a ženami v tom, nakoľko si dôverujú, že by zvládli odchod do zahraničia, ak by sa tak rozhodli.
Muži majú v porovnaní so ženami vyššiu dôveru vo svoju schopnosť úspešne emigrovať.
V číslach až 43 percent mužov zamýšľa krátko- či dlhodobo odísť oproti 33 percentám žien.
Patrícia: Neplánujem
Študentka Filozofickej fakulty UPJŠ v Košiciach Patrícia zostane po škole doma.
„Neplánujem odísť, už mám priateľa, máme aj spoločný byt, finančne sa to zatiaľ dá. Už uvažujeme o budúcnosti spoločne, to znamená, že tá príležitosť by musela byť pre nás oboch,“ hovorí o svojich plánoch.
Erika: Už som bola
Študentka magisterského štúdia na Pedagogickej fakulte Prešovskej univerzity v Prešove Erika Kentošová z Košíc by chcela ostať učiť na Slovensku.
„Aj napriek tomu, aké zlé platové a systémové podmienky štát ponúka. V našom školstve však je určite nejaký potenciál, ktorý by mali vziať do rúk práve mladí, čerství absolventi pedagogických fakúlt a snažiť sa zmeniť školstvo aj vlastným pričinením. Viem si predstaviť učiť aj v zahraničí, ale keďže som rodinne zameraná, usadím sa asi poblíž Košíc,“ povedala Erika, ktorá si po skončení bakalárskeho štúdia odskočila na rok do Londýna.
„Rok som bola v Anglicku, takže som niečo aj videla. Videla som tam aj iný školský systém, ktorý ma obohatil, je úplne iný, v niečom lepší a v niečom horší... Mnohé inovácie zo zahraničia si však v našich podmienkach nedokážem zatiaľ predstaviť v praxi.“
Lucia: Uvažujem
Čerstvo vyštudovaná ekonómka Lucia z Košíc síce momentálne pracuje doma, ale plánuje sa presťahovať.
„Tu som si hľadala prácu pol roka. Uvažujem o tom, ísť do Prahy, je tam viac firiem aj viac pozícií, ktoré by mi vyhovovali. Okrem toho mám priateľa Čecha, tak by sme boli spolu a upevnili náš vzťah. Okrem toho tam žije veľa mojich známych a mám tam priateľov. Ďalším dôvodom je, že Prahu mám veľmi rada, ponúka veľa príležitostí, či pracovných alebo kultúrnych,“ povedala Lucia.
Oslovili všetky školy
Výskumný tím na Filozofickej fakulte UPJŠ v Košiciach v roku 2016 oslovil všetky vysoké školy na Slovensku.
Z celkového počtu 35 pozvaných slovenských vysokých škôl sa oficiálnou cestou do výskumu zapojilo 18 vysokých škôl a celkovo 489 vysokoškolákov rôznych odborov štúdia.
Podľa autoriek správy zistenia naznačujú, že za emigračnými zámermi slovenských vysokoškolákov je mnoho potenciálne vysvetľujúcich sociálno-psychologických faktorov.
Preukázala sa napríklad vyššia miera emigračných zámerov v spojení s vyššou ochotou riskovať, otvorenosťou voči skúsenosti, potrebou zmeny, emočnou nepohodou či negatívnym vnímaním ekonomickej situácie na Slovensku.
Rovnako sa prejavila nižšia miera zámeru odísť v spojení s vyššou spokojnosťou s rodinou či náboženskou angažovanosťou.
Na spracovaní dát získaných výskumom sa ešte ďalej pracuje.
MICHAL LENDEL, Peter Bercik, sita
Zdroj:
Foto:
Študenti z východu. Odchod do zahraničia plánuje vyše tretina z nich.
(Zdroj: ilustračné tasr)
Aktuality
Zobraziť všetky30.04.2026
Dve percentá, jeden spoločný cieľ
Podporte nás 2 % z vašich daní a buďte súčasťou nášho úsilia o zachovanie a šírenie neznámej histórie Rusínov.
Vaša podpora je pre nás cenná – ďakujeme za dôveru!
Notársky centrálny register určených právnických osôb
Informácie o určenej…
05.03.2026
Pozvánka na premiéru: Predavač dažďa / Продавач доджу
1 hodina 40 minút • Premiéra: 5. marca 2026
Originál: Predavač dažďa
štvrtok 12. 3.
2. premiéra
Veľká scéna
Dážď sa kúpiť nedá. To však neznamená, že ho niekto nemôže predávať.
Je leto, sucho a práve padol ďalší teplotný rekord. Pri va…
04.03.2026
Lemkovia vytvárajú „Hołos“. O kultúre, ktorá nezanikla
autorka: Julia Pańków
"Chcela som ukázať, že my, mladí Lemkovia, sme schopní vytvoriť dielo, ktoré je relevantné pre našu dobu. Že máme čo povedať a že náš hlas je dôležitý,“ hovorí Daria Kuziak, autorka prvej lemkovskej ope…
01.03.2026
PSK: Týždeň slovenských knižníc ponúkne besedy, výstavy, workshopy, kvízy aj kino medzi knihami
Jarné prázdniny sa budú v Prešovskom kraji niesť v duchu čítania, kvalitnej literatúry a pestrej palety knižničných podujatí. V pondelok 2. marca totiž štartuje Týždeň slovenských knižníc, počas ktorého si atraktívne podujatia zam…
23.02.2026
Ivan Soták *1929 †2026
Zomrel Ivan Soták, zakladateľ Katedry fyzikálnej chémie Univerzity P. J. Šafárika. Mal 96 rokov
Róbert Bejda
redaktor, webeditor
Univerzita Pavla Jozefa Šafárika prišla o jedného zo svojich bývalých významných zamestnancov. Vo veku 96 rok…
21.02.2026
Před 35 lety vznikla Společnost přátel Podkarpatské Rusi
Agáta Pilátová
Na počátku všeho stálo jedno setkání. Na jaře roku 1990, jen několik měsíců po pádu komunistického režimu v Československu, vyšel v tehdejším týdeníku Tvorba zásadní a velmi pozoruhodný článek básníka a publicisty Jaromíra Hořc…
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
Ujko Vasyľ:
-Od materŷnskoho moloka nas ženŷ pryučajuť ku hruďi i fľašočki...
A poťim nam cilyj žŷvot vŷtykajuť našu zavislisť...
Československý svět v Karpatech
Československý svet v Karpatoch
Čechoslovackyj svit v Karpatach
Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať